sPrávne naladení

Keď je príroda klientom – rozhovor s Pavlom Žilinčíkom

Mali by mať rieky práva? Môžeme zažalovať štát za nedostatočné napĺňanie medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany klímy? Aké je to byť právnikom na strane ochrany prírody? Tieto a mnohé ďalšie zaujímavé témy rozoberáme s Pavlom Žilinčíkom, odborníkom na právo životného prostredia a právnikom neziskovej organizácie WWF Slovensko. Pre WWF Slovensko poskytuje Taylor Wessing Slovensko už druhý rok pro bono právne poradenstvo.

Od júna 2023 by mala byť účinná reforma súdnej mapy, ktorej zámerom je zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, a tým aj dlhodobo nízku dôveru obyvateľov v súdnictvo. Nová súdna mapa prinesie zmenu v počte súdov, v súdnych obvodoch a najmä teda špecializáciu sudcov tak, aby konkrétni sudcovia vždy rozhodovali prípady spadajúce pod tú istú právnu agendu (obchodnú, rodinnú, civilnú...). 

Hosťom tejto epizódy podcastu je Samuel Spáč ktorý je odborným asistentom na Katedre Politológie Univerzity Komenského a pôsobí v Judicial Studies Institute na Masarykovej Univerzite v Brne. Samuel sa vo svojom výskume zameriava na témy súdnictva a právneho štátu, stav demokracie, súdnické inštitúcie a rodové otázky a v podcaste rozpráva, okrem iného, o súdnej mape, o slovenských sudcoch a o tom, v akom stave je naše súdnictvo.

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Tak znie úplne prvá veta zákona o rodine a rovnakú definíciu manželstva obsahuje aj naša Ústava ako jeden z najdôležitejších prameňov práva na Slovensku. Manželstvo je v prvom rade právna a spoločenská inštitúcia, ktorá má pre manželov a ich deti významný praktický a právny rozmer. Vďaka ochrane, ktorú manželstvo požíva zo strany štátu a zákonodarcu majú manželia konkrétne osobitné práva, ale aj povinnosti, ktoré osoby, ktorých zväzok nie je takýmto spôsobom formalizovaný, nemajú k dispozícii.

V tejto epizóde podcastu sa Kristína Kešnerová rozpráva s partnerkou advokátskej kancelárie TaylorWessing, Andreou Čupeľovou o právnom rozmere partnerského spolužitia osôb rovnakého pohlavia, o tom akým výzvam musia čeliť z dôvodu absencie právnej ochrany ich zväzku a tiež o tom, čo s tým môžeme, alebo skôr musíme, robiť.

Rusko pred tromi týždňami začalo vojnu na Ukrajine. S týmto aktom agresie v našom regióne a s pribúdajúcimi sankciami voči Rusku a ruským oligarchom sa javí ako nevyhnutné rozprávať sa o vzťahu západných krajín k ruským peniazom a k spôsobu, akým ich doposiaľ akceptovali či dokonca s otvorenou náručou vítali. O tom, prečo ruskí oligarchovia majú niesť následky za vojnu na Ukrajine a ako sa musí zmeniť prístup k transparentnosti bohatstva, a najmä jeho pôvodu sa Kristína Kešnerová rozprávala s investigatívnym novinárom Adamom Valčekom a partnerom advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrejom Leontievom.

Potrebujeme na Slovensku súkromné nadácie ako alternatívu k českým zvereneckým fondom, rakúskym Privatstiftungen alebo anglickým trustom? 

Trusty majú v anglosaskom právnom systéme bohatú históriu a od prijatia nového českého občianskeho zákonníka sa o nich z médií dozvedáme čím ďalej tým viac pod označením zverenecké fondy. České zverenecké fondy nemajú právnu subjektivitu a majetok v nich nikto nevlastní. Napríklad v katastri nehnuteľností sa toto „vlastnícke vákuum“ prejavuje tak, že ako „vlastník“ je zapisovaný správca fondu.

Verejne známymi osobami, ktoré si založili zverenecký fond sú napríklad bývalý český premiér Andrej Babiš či jeden zo zakladateľov Penty, Jaroslav Haščák – v oboch prípadoch vytvorenie zvereneckého fondu vzbudilo záujem verejnosti a špekulácie o skutočnej motivácii, ktorá viedla k tomuto kroku. 

V tejto epizóde podcastu sPrávne naladení sa partner advokátskej kancelárie TaylorWessing, Radovan Pala pozrie na podstatu trustov, vysvetlí na čo by mali a naopak nemali slúžiť a komu tento inštitút na Slovensku chýba. 

V roku 2003 Američanka Elizabeth Holmes prerušila svoje štúdium na Stanforde a založila spoločnosť Theranos. Cieľom tohto startupu bolo vyvinúť technologické riešenie, ktoré bude schopné vykonať diagnostiku ochorení z minimálneho množstva krvi a to oveľa lacnejšie a flexiblnejšie ako pri štandardnom testovaní vzoriek v laboratóriách. Tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť a keby tu ten príbeh skončil tak by Theranos upadol do zabudnutia ako množstvo ambicióznych projektov, ktoré z toho či onoho dôvodu skrátka nevyšli.  

Namiesto priznania porážky však spoločnosť Theranos na čele s Elizabeth Holmes v zmysle hesla „fake it till you make it“ dlhodobo všetkým tvrdila, že projekt je úspešný. To nakoniec viedlo k množstvu mimosúdnych urovnaní, sankcií a skončeniu podnikateľských aktivít Theranosu. V súčasnosti prebieha trestné konanie proti Elizabeth Holmes a jej bývalému kolegovi a partnerovi za podvod voči investorom, lekárom a pacientom.  

V súvislosti s týmto, pomerne známym prípadom sme sa rozhodli venovať túto epizódu podcastu startupom a spôsobu ako fungujú, ako sú financované a čím sa vlastne líšia od, štandardných obchodných spoločností. Na otázky Kristíny Kešnerovej odpovedá advokát TaylorWessing, Marek Anderle.  

Krátko po predstavení aplikácie TikTok si dvaja Austrálčania, správne predpokladajúc úspech tejto platformy zaregistrovali doménu tiktoks.com. Keď na to spoločnosť ByteDance, ktorá TikTok vlastní prišla, ponúkla držiteľom domény štedrých 145.000 USD za to, že uvedenú doménu na ByteDance prevedú. Títo dvaja Austrálčania si to však zrejme všetko dobre vypočítali a vyšlo im, že viac sa im oplatí ak si doménu nechajú a využijú ju na podnikanie v oblasti získavania followerov. Takáto praktika, pri ktorej si niekto špekulatívne registruje doménu známej značky za účelom profitovať z nej sa nazýva cybersquatting. Ten, rovnako ako iné praktiky často vedie k doménovým sporom, o ktorých sa Kristína Kešnerová rozpráva v tejto epizóde podcastu s odborníkmi na právo duševného vlastníctva, advokátmi Jánom Lazurom a Zoltánom Nagyom. Ján, okrem toho, že je partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, tak rozhoduje doménové spory ako jeden z expertov Arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov. 

V tomto diele sa Kristína Kešnerová síce nerozpráva so žiadnym právnikom a ani téma nie je nevyhnutne právna, napriek tomu však s tým, čo ako právnici, a osobitne ako kancelária robíme, úzko súvisí. Vypočujte si rozhovor s Gabrielom Šípošom, ktorý 11 rokov šéfoval Transparency International Slovensko, neziskovej organizácii, ktorá sa zameriava na kontrolu nakladania s verejnými financiami a na konte má množstvo odhalených korupčných káuz. V podcaste sa dozviete ako sa vyvíja korupcia na Slovensku, aké sú metódy jej odhaľovania a tiež ako sa podarilo Transparency odhaliť podozrivé prípady korona-dotácií na nájomné.

Právo hospodárskej súťaže primárne upravuje konkurenčné správanie podnikateľov. Už menej sa však hovorí o tom, ako sa súťažné právo týka športovcov, ich združení a športových klubov. 

Projekt SuperLigy mal zmeniť klubový futbal v Európe na nepoznanie. Väčšine futbalových klubov na starom kontinente mal zničiť sen o tom, že jedného dňa môžu vystúpiť na futbalový piedestál. Dvanástke najelitnejších klubov z Anglicka, Španielska a Talianska mal naopak priniesť vyššie príjmy a istotu, že nebudú môcť vypadnúť, nech by ich športové výkony boli akokoľvek mizerné. 

 Ostrá kritika zo strany fanúšikov, trénerov, hráčov, či dokonca politikov nakoniec zapríčinila, že sa projekt SuperLigy zrejme v dohľadnej dobe nezrealizuje. Vidina alternatívnej európskej klubovej futbalovej súťaže, ktorá by priamo konkurovala prestížnej Lige Majstrov, však predstaviteľom UEFA nedá spávať už viac ako dve desaťročia a nemožno očakávať, že nedávne fiasko ju navždy rozptýli. Je preto viac než aktuálne zaoberať sa tým, či by takáto alternatívna súťaž vôbec bola v súlade s platnou právnou úpravou a aké ďalšie právne otázky by vyvolávala.  

V novom podcaste sa jednotlivými aspektami športového a súťažného práva v kontexte SuperLigy zaoberá advokát z Taylor Wessing, Tomáš Grell. 

O chvíľu to bude rok od kedy sme začali na Slovensku prijímať protipandemické opatrenia a málokto by vtedy čakal, že ten povestný „návrat do normálu“ potrvá tak dlho. Rýchlo sa ukázalo, že jedinou možnosťou ako tento návrat zrealizovať bude vyvinutie vakcíny.  

Už prvé správy o úspechoch testovania vakcín proti ochoreniu Covid-19 preto prirodzene mnohým vliali nádej na porazenie pandémie, ale nedá sa povedať, že by bolo nadšenie z vakcíny jednohlasné. Hoci je vakcinácia historicky najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení, často sa viac pozornosť ľudí upriamuje na jej riziká ako na benefity, a tiež je vďačným terčom konšpirátorov.  

Vzhľadom na význam vakcinácie pre verejné zdravie je otázka očkovania, najmä teda toho povinného, nielen dôležitou zdravotníckou a spoločenskou témou, ale má aj výrazný právny rozmer. Prinášame vám preto rozhovor s partnerom TaylorWessing Radovanom Palom a advokátkou Andreou Čupeľovou o tom či je možné zaviesť povinné očkovanie proti ochoreniu Covid-19, na akom právnom základe - a či je to vôbec dobrý nápad. Zaoberať sa budeme tiež významom očkovania pre zamestnávateľov a povinnosťami, ktoré majú v tomto smere vo vzťahu k zamestnancom.  

Vzhľadom na aktuálnu situáciu sme žiaľ nemohli podcast nahrávať v štúdiu, preto sa vám ospravedlňujeme za zhoršenú kvalitu zvuku a dúfame, že vás neodradí od počúvania.