Uhol pohľadu

Rozhlas vo vojnových rokoch prechádzal turbulentnými časmi, príbeh Hra je o dramaturgovi a jeho prvej rozhlasovej hre, ktorý sa udeje na pozadí tragických udalostí počas bombardovania Apolky v Bratislave.

Peter Šulej: Fytopaleontológia 5/ Próza Petra Šuleja Fytopaleontológia. Príbehy prvých koncov sveta sa dostala do desiatky Anasoft litera 2020 a je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Autor sa venuje súčasnej spoločnosti, ale v ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov .Ponúka víziu blízkej budúcnosti, v ktorej bude planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Uvažuje o vývojových vzorcoch slovenskej spoločnosti i celej planéty – o migrácii, klimatických zmenáchi, nástupe nových technológií, genetických manipuláciách a ďalších výzvach, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník.V réžii Mileny Lukáčovej číta Roman Ferienčík.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 1/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 2. časť/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 3/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 4/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 5/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Peter Balko: Ostrov 1/ Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 2/ Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 3 / „Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.