Uhol pohľadu

Mila Urbana ako prozaika asi netreba zvlášť predstavovať. Ako významný predstaviteľ modernej slovenskej literatúry (s prevahou tvorby medzi dvoma svetovými vojnami) je známy predovšetkým voľnou trilógiou románov z prostredia hornej Oravy 20-30. rokov minulého storočia (Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach). Rovnako podstatnou je aj jeho novelistická tvorba koncentrovaná o.i. do dvoch zbierok: Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu. Práve z druhej zbierky pochádzajú aj dve novely, ktoré sa stali predlohou pre novú rozhlasovú dramatizáciu Mira Dacha – Človek, ktorý hľadá šťastie a Pred dražbou. V názve dramatizácie (O ľuďoch, ktorí hľadali šťastie) sa ukrýva aj samotný kľúč k nazeraniu naň. Miro Dacho dáva vo svojom formálne nezvyčajnom spracovaní do priameho kontrastu svety dvoch mužov, ktorých nespája nič iné, iba túžba vo svojich vlastných životných príbehoch dosiahnuť to, čo si každý z nich predstavuje pod pojmom „šťastie". Jeden sa vrátil z Ameriky, naplnený ideálmi (a finančne zabezpečený), druhý ostal na Slovensku a žiaden z týchto aspektov života nedosiahol. A hoci sa nikdy nestretnú, spojením ich príbehov vzniká nový význam a zamyslenie nad tým, čo nám vlastne v skutočnosti šťastie v živote prináša a či je vôbec nevyhnutné sa takto na svoj život dívať. Autor próz: Milo Urban Autor rozhlasovej dramatizácie: Miro Dacho Obsadenie: Vladimír Jedľovský a Matej Landl Réžia - Laco Kerata , Dramaturgia - Peter Pavlac, Zvukový majster - Andrej Klimits, Hudba a hudobná dramaturgia - Matúš Wiedermann, produkcia Silvia Lukáčová

Pôvodná rozhlasová hra Pauly Sabolovej Jelínkovej o tom, čo sa môže stať pri jednej nevinnej ceste z jedného konca republiky na druhý. V odstavenom autobuse neďaleko diaľnice ostáva niekoľko cestujúcich, ktorí odkrývajú svoje motivácie cestovať i najtajnejšie zákutia svojej duše. Spoznávame tak rôzne spoločenské i generačné skupiny, ktoré sú pestrou mozaikou zrkadliacou našu spoločnosť. Účinkujú: Jozef Pantlikas, Zuzana Gibarti Dancáková, Petronela Garanyiová, Attila Bocsárszky, Jitka Krišková a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská Rodová, hudobný dramaturg: Alexandre Berta, zvuk: michal Ballasch, Réžia: Stanislav Bilý.

Bývalá seriálová hviezda, dnes učiteľ na základnej umeleckej škole – Michal, sa rozhodne naplniť svoje režijné ambície a nacvičiť s deťmi Čechovovho Platonova. Vďaka grantu z Európskej únie pri príležitosti roku koňa, naberá Koňar Platonov na základnej umeleckej škole reálne črty a Michal do príprav zapája všetkých svojich kolegov. Platonovom sa však stáva on sám a okrem tvorivej krízy, apatii a zmrazeným emóciám v meste do ktorého sa prichádza umrieť, čelí láskyplnému spiknutiu troch generačne odlišných žien. Aké je žiť a realizovať sa na periférii? Musí človek odísť do metropoly, aby sa dostal do rebríčka tridsať do tridsať? Je na vine za neúspech mesto? Maľovala by Frída Kahlo rovnako, keby žila v meste, ako je to naše? A ako to že Kant prežil celý svoj život v jednom meste? Tragikomédia Good place to die, ponúka magicko-grandžový pohľad na to, aký by bol Platonov, keby sa ocitol na svete dnes. Napísala Michaela Zakuťanská. Účinkujú: Natália Puklušová, Ľubomír Raši, Ľubomír Bukový, Ela Lehotská, Martina Chmelanová, Marián Andrísek. Dramaturgia: Mária Danadová, Zvuk: Peter Janák, Hudobný dramaturg: Ján Fiala, Réžia: Iveta Ditte-Jurčová.

Uršuľa Kovalyk je skúsenou rozhlasovou autorkou, ktorej posledná hra získala na prehliadke rozhlasovej hry Pečať kvality. Jej najnovšia rozhlasová hra, Palacinkový pes, vykresľuje svojráznu, životaschopnú dôchodkyňu Vilmu, ktorej monotónny život starého osamelého človeka naruší prekvapivá udalosť. Ozve sa jej syn z opačného konca zemegule, s ktorým má komplikované vzťahy a dokonca sa rozhodne poslať jej balík. Vilma sa v rozhovoroch so susedkou Hildou vracia k svojmu vzťahu so synom, uvažuje nad materstvom i starobou, aby darček od syna celkom nečakane zmenil život nielen jej, ale aj jej vernej kamarátke Hilde. Účinkujú: Táňa Kulíšková, Helena Geregová, Juraj Predmerský, Miroslav Trnavský a ďalší. Dramaturgia: michaela materáková, zvuk: Milan Greguš, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, Réžia: Táňa Tadlánková.

V roku 2100, krátko po globálnej ekologickej katastrofe, sa moria a oceány zodvihli tak vysoko, že zaliali všetko až do nadmorskej výšky 800 metrov nad niekdajšími morami. Jedna z ľudských komunít, ktoré prežili sa usadila v prímorskom prostredí pod vrcholmi štítov Vysokých Tatier. Noví ľudia si budujú vlastnú kultúru, ktorá je spleťou toho, čo vedia, aj čo nevedia. Napísala Michaela Zakuťanská.. Účinkujúci: Lucia Hrašková - Tajga; Jakub Muranský - Gerlach; Ľudmila Kozmenková - Tekla; Matej Erby - Hotel; Miriam Kuchárová - hlas. Dramaturgia: Hana Rodová, Zvuk: Michal Ballasch a Peter Krajčovič, Hudobná dramaturgia: Matúš Pavlík, Réžia: Stanislav Bilý.

Pôvodná rozhlasová hra o živote uhorského vynálezcu Wolfganga von Kempelena, autora mnohých technických objavov, ktorého meno, sa ale paradoxne najviac spája so šachovým strojom, tzv.Turkom. Účinkujú: KOLBAŠSKÝ Miroslav / ĎURÁNOVÁ Alena / LACKO Matej / SRNÍK Boris / HIMIČ Peter / WERNEROVÁ Jana / KRIVÝ Peter / CIBULA Peter / ZETYÁK Juraj / PITOŇÁK Stanislav / ŠUDÍK Róbert / ČIŽMÁR Peter. Zvuk: Peter Krajčovič, Hudobná dramaturgia: Alexander Berta, Dramaturgia: Hana Rodová, Réžia: Júlia Rázusová.

Zuza Ferenczová situovala svoju pôvodnú rozhlasovú hru k 30. výročiu Nežnej revolúcie do nečakaného prostredia súkromného domova pre seniorov. Cez postavy seniorov, ich drobné príbehy a špecifické vnímanie okolitého sveta sa zamýšľa nad témou slobody, vnútornej aj vonkajšej, ale aj nad tým, akým spôsobom zásadné dejinné udalosti, v tomto prípade „opätovné nadobudnutie slobody“ formujú a ovplyvňujú ľudské životy. Na sklonku svojho života, vo chvíľach, kedy by sa možno očakávalo dôstojné bilancovanie prežitého, postavy sa ocitajú v sterilnom a bezútešnom poslednom odložisku „ nemohúcich a nepotrebných“, sú doslova zamknutí v zariadení, z ktorého nie je cesta von. Nadýchať sa čerstvého vzduchu môžu ísť len do záhrady, ktorá je však obohnaná plotom. Na svojej „poslednej štácii“ sa teda symbolicky vracajú do vonkajšej neslobody, v ktorej prežili väčšinu svojho života. Ich monotónny a ubíjajúci život sa točí okolo obľúbených seriálov, salámových chlebíkov a zdravotných indispozícií a udalosti vonkajšieho sveta sem akoby vôbec nedoliehali. Blížiace sa oslavy 30.výročia revolúcie sú pre obyvateľov domova približne rovnako bezvýznamné ako Medzinárodný deň behu – radi oslávia hoci aj ten, hlavne, aby k tomu boli syrové pagáčiky. Hlavná postava, Bohuš, blúdi po chodbách zariadenia a hľadá cestu von, balansujúc pritom na pomedzí reality a svojho vnútorného sveta. V spomienkach sa vracia k intenzívnym pocitom eufórie a nádeje, ktorú pociťoval pred tridsiatimi rokmi na námestí. Zároveň v náznakoch zisťujeme, že sa táto nádej rozdrobila v dezilúzii z udalostí nasledujúcich rokov, v poznaní, že spoločnosť nie je také jednoduché pretvoriť, nestačí na to jeden čarovný okamih na revolučnom námestí. Aj uprostred všetkej beznádeje uviaznutia v klaustrofobickom svete, ktorý slúži len na napĺňanie základných telesných potrieb, nemožnosti zmeniť svoje okolie k lepšiemu, neschopnosti vykročiť za hranicu vlastných stereotypov, existuje svetielko nádeje. Možno je to nepatrný okamih priblíženia sa tomu druhému, obyčajný pocit ľudskosti a spolupatričnosti. Účinkujú: František Kovár, Zuzana Krónerová, Emília Vášaryová, Lucia Vráblicová, Richard Stanke, Michaela Piesyk, Eva Matejková, Ida Rapaičová a Dušan Kaprálik. Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvuk: Ľubica Olšovská

Vnútorná sonda do života ženy v mladšom strednom veku. Mladá žena na sedeniach u psychológa odkrýva najtemnejšie zákutia svojho vnútra. Účinkujú: POLÁKOVÁ Tatiana, SRNÍK Boris, KOŠICKÁ Dana, ZETYÁK Juraj, DUBIELOVÁ Beáta, WERNEROVÁ Jana, DUVAJOVÁ Lívia, a KOLBAŠSKÝ Miroslav. Zvuk: Michal Ballasch, Hudobná dramaturgia: Alexander Berta, Dramaturgia: Hana Rodová, Réžia: Lucia Tarabajovská.

Česká autorka Magda Wdowyczynová už vytvorila pre Český rozhlas niekoľko rozhlasových hier, v ktorých priniesla silné témy i autentické osobné skúsenosti. Pre slovenských poslucháčov napísala vianočný príbeh, ktorý sa odohráva v netradičnom prostredí psychiatrickej liečebne. Hra je o osamelosti, ale i nádeji, ktorú prináša priateľstvo. Počas najrodinnejších sviatkov v roku ostali v liečebni iba traja pacienti, ktorí nemajú kam ísť. Vyrovnávajú sa tu so svojimi neľahkými osudmi, chorobami a smútkami. Od vonkajšieho sveta, ale aj od seba navzájom ich neoddeľujú len vážne diagnózy, ale i vlastná vnútorná uzavretosť. Okrem toho sa tu stretli tri, už napohľad, rozdielne bytosti - klavírna virtuózka, svojský, prostoreký kolotočiar aj excentrická tínedžerka. Napriek tomu dokážu prekonať vzájomné antipatie, vyjsť zo svojich ulít a vytvoriť symbolickú, i keď netypickú „vianočnú rodinu“. Ich vzájomné stretnutie a porozumenie sa stáva nádejou nielen pre ľudí za plotom psychiatrickej liečebne, ale aj pre tých tam vonku. Zároveň nám ukazuje, že plot je iba pomyselná hranica a tí za ním, rovnako ako tí vonku, túžia po vzájomnom porozumení a blízkosti. Emotívne silné ale aj humorné momenty príbehu podporili výborné herecké výkony hlavných predstaviteľov aj pesničky, ktoré boli pre potreby tejto hry nahraté s klavírnym doprovodom Rudolfa Fritzmana. Účinkujú: Daniela Kuffelová, Ľubomír Paulovič, Dominika Žiaranová, Edita Borsová, Jana Lieskovská, Ondrej Kaprálik. Preklad: Simona Rezníčeková, Zvuk: Rudolf Fritzman, Hudubná dramaturgia: Lída Hodulíková, Dramaturgia: Michaela Materáková, Réžia: Milena Lukáčová.

Hra je rozhlasový debut spisovateľky, scenáristky a divadelnej tvorkyne, autorky zbierky poviedok Sladký život (finálová desiatka Anasoft Litera 2018), v ktorej tematizuje stratených tridsiatnikov, ktorí nezapadli do „biorytmu súčasného sveta“. Hlavnou hrdinkou tejto komornej hry je maliarka Ivetka, ktorá sa nedokáže realizovať vo svojej profesii a živí sa ako recepčná v hoteli. Je uväznená v stereotype monotónnej nenapĺňajúcej práce a svojho opotrebovaného vzťahu. Na prvý pohľad sa zdá, že Ivetka svoju neuspokojivú životnú situáciu berie s humorom a ľahkosťou, keď svoju potrebu „vytvoriť niečo zmysluplné“ dokáže pretaviť, napríklad, do výroby absurdného množstva limonád všetkých farieb a príchutí. Všetko zmení bizarný telefonát záhadného pána Hybša, ktorý býva v hoteli, aj keď v ňom v skutočnosti vôbec nebýva. Pán Hybš a tajomná Madam, ktorá Hybša neustále kontroluje a ponižuje, vťahujú Ivetku stále hlbšie do svojho príbehu, ktorý čoraz viac pripomína hrozivú nočnú moru. Nie je jasné, či to, čo sa Ivetke deje, je skutočnosť alebo len vyplávali na povrch jej podvedomé myšlienky a pocity, ktoré si nechce pripustiť. Účinkujú: Henrieta Koláriková, Matej Landl, Edita Borsová, Martin Hronský, Přemysl Boublík. Zvuk: Rudolf Fritzman, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, Dramaturgia: Michaela Materáková, Réžia: Laco Kerata.