Rádiožurnál o 12:00

V doslove k Vrátenému raju jeho prekladateľ Marián Andričík píše: „Podobne ako iné Miltonove básnické diela, aj Vrátený raj má svoj síce tlmený a druhoplánový, ale predsa len viditeľný politický rozmer. Bývalý politik Milton ani po krutých životných prehrách, medzi ktoré patrí návrat monarchie a porážka republikanizmu, neváhal do podtextu umiestniť svoje názory proti tyranii kráľov, zvlášť v pasážach, v ktorých Satan ponúka Ježišovi pozemské kráľovstvá. Rovnako nechýbajú narážky na cirkevnú hierarchiu, ktorej bol Milton odporcom... Aj vo Vrátenom raji rozvíja antitrinitaristický názor, keď na viacerých miestach zdôrazňuje Ježišovu pozíciu Božieho Syna. Zvlášť v 19. storočí mal Milton povesť arianistického heretika, k čomu zrejme prispelo aj oneskorené vydanie jeho spisu O kresťanskej náuke (De Doctrina Christiana) v roku 1825.“

Poznáme ho ako bývalého ministra školstva, no aktuálne pôsobí ako konzultant a politický komentátor. Juraj Draxler študoval v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska i v Nemecku, pracoval ako tlmočník, výskumník v Centre pre európske politické štúdie

v Bruseli, ale tiež ako novinár v agentúre Reuters. Ako chlapec bol členom Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. V tejto epizóde Nočnej pyramídy sa s ním rozpráva Kata Martinková.

| Hosť: Juraj Draxler (konzultant, komentátor, bývalý minister školstva).

| Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Prvý známy mních, ktorý žil okolo roku 270 v egyptskej púšti pri Červenom mori, bol sv. Anton Pustovník. V samote v jaskyni, často o hlade a smäde sa dobrovoľne oddával pokúšaniam diabla. Jeho stretnutie so sv. Pavlom Pustovníkom bolo inšpiráciou pre mnohých umelcov. Sv. Antona a Pavla nasledovali ďalší pustovníci. Niektorí žili na stĺpoch, preto ich nazývali styliti, iní - cenobiti sa združovali do mníšskeho spoločenstva – cenóbia. Prvý kláštor tohto typu založil v Egypte Pachomius. Jeho kláštorný model sa v 5.storočí rozšíril do Sýrie a Palestíny až na západ – do Itálie s milánskym biskupom sv. Ambrózom a do Galie so sv. Martinom z Tours. Na čele kláštora stál opát a vládla v ňom prísna regula sv. Benedikta – platná takmer vo všetkých západných kláštoroch až dodnes.

Túto informáciu v skratke nájdeme v 4.knihe Laroussových Ilustrovaných dejinách sveta. Poznal tieto príbehy pustovníkov aj John Milton? Alebo ho prvotne inšpirovala iba Biblia, ku ktorej vo Vrátenom raji pridal antické literárne zdroje? Ale tiež stredoveké, renesančné, humanistické a barokové? Z anglickej i kontinentálnej literatúry. A ako naopak Vrátený raj ovplyvnil svojich súčasníkov a modernú literatúru?

Nastolenie témy. Vzývanie Ducha Svätého. Báseň sa začína Jánovým krstením pri rieke Jordán. Prichádza Ježiš a po krste naňho zostúpi Duch Svätý. Hlas z neba potvrdí, že je Synom Božím. Prítomný Satan vzápätí vzlietne do vzduchu a zvolá pekelnú radu. Oboznámi ju so svojimi obavami, že Ježiš je tým semenom ženy, ktoré je predurčené zničiť všetku ich moc. Upozorní ich, že to treba okamžite overiť, skúsiť sa postaviť na odpor a ľsťou alebo podvodom zničiť pôvodcu tejto hrozby. Navrhne, že na túto úlohu sa podujme sám. Keď jeho návrh schvália, vydá sa na cestu.

Boh medzitým na zhromaždení anjelov oznámi, že svojho Syna vystaví pokúšaniu Satana – Pokušiteľ však na celej čiare utrpí porážku. Anjeli nato spievajú víťazný chválospev. Kým Ježiš rozmýšľa o začiatku svojho veľkého poslania ako Spasiteľa ľudstva, Duch Svätý ho vedie na púšť. Vo svojom monológu rozpráva o božských a ľudských podnetoch, ktoré pociťoval už od útleho detstva: ako ho jeho matka Mária, keď v ňom zbadala tieto sklony, oboznámila s okolnosťami jeho narodenia a povedala mu, že nie je nikým iným ako Synom Božím. Ježiš dodáva, že túto veľkú pravdu dokazuje jeho vlastné hľadanie, najmä jej nedávne potvrdenie pri rieke Jordán.

Náš Pán strávi v púšti štyridsať dní o hlade. V jeho prítomnosti sa divé zvery stávajú krotkými a neškodnými. Zjaví sa Satan v podobe starého vidiečana. Dá sa s Ježišom do reči, čudujúc sa, čo ho priviedlo samého na také nebezpečné miesto. Spoznáva v ňom Božieho Syna, ako ho nedávno na brehu Jordánu označil Ján. Ježiš krátko odpovie. Satan ďalej rozvádza, aké je to ťažké uživiť sa v púšti, a žiada Ježiša, ak je skutočne Syn Boží, nech ukáže svoju božskú silu a premení kamene na chlieb. Ježiš to odmietne, spoznajúc pôvodcu týchto slov. Satan sa hneď prizná a prefíkane ospravedlňuje svoje správanie. Náš Pán ho ostro napomenie a jeho zdôvodnenie plne odmietne. Satan, naoko pokorný, znova vysvetlí svoje konanie a s predstieraným obdivom k Ježišovi a úctou k cnosti žiada dovolenie, aby ho mohol počúvať aj v budúcnosti. Dostane však odpoveď, že také povolenie musí prísť zhora. Satan nato zmizne a na púšť sa znesie noc.

Nastolenie témy. Vzývanie Ducha Svätého. Báseň sa začína Jánovým krstením pri rieke Jordán. Prichádza Ježiš a po krste naňho zostúpi Duch Svätý. Hlas z neba potvrdí, že je Synom Božím. Prítomný Satan vzápätí vzlietne do vzduchu a zvolá pekelnú radu. Oboznámi ju so svojimi obavami, že Ježiš je tým semenom ženy, ktoré je predurčené zničiť všetku ich moc. Upozorní ich, že to treba okamžite overiť, skúsiť sa postaviť na odpor a ľsťou alebo podvodom zničiť pôvodcu tejto hrozby. Navrhne, že na túto úlohu sa podujme sám. Keď jeho návrh schvália, vydá sa na cestu.

Boh medzitým na zhromaždení anjelov oznámi, že svojho Syna vystaví pokúšaniu Satana – Pokušiteľ však na celej čiare utrpí porážku. Anjeli nato spievajú víťazný chválospev. Kým Ježiš rozmýšľa o začiatku svojho veľkého poslania ako Spasiteľa ľudstva, Duch Svätý ho vedie na púšť. Vo svojom monológu rozpráva o božských a ľudských podnetoch, ktoré pociťoval už od útleho detstva: ako ho jeho matka Mária, keď v ňom zbadala tieto sklony, oboznámila s okolnosťami jeho narodenia a povedala mu, že nie je nikým iným ako Synom Božím. Ježiš dodáva, že túto veľkú pravdu dokazuje jeho vlastné hľadanie, najmä jej nedávne potvrdenie pri rieke Jordán.

Náš Pán strávi v púšti štyridsať dní o hlade. V jeho prítomnosti sa divé zvery stávajú krotkými a neškodnými. Zjaví sa Satan v podobe starého vidiečana. Dá sa s Ježišom do reči, čudujúc sa, čo ho priviedlo samého na také nebezpečné miesto. Spoznáva v ňom Božieho Syna, ako ho nedávno na brehu Jordánu označil Ján. Ježiš krátko odpovie. Satan ďalej rozvádza, aké je to ťažké uživiť sa v púšti, a žiada Ježiša, ak je skutočne Syn Boží, nech ukáže svoju božskú silu a premení kamene na chlieb. Ježiš to odmietne, spoznajúc pôvodcu týchto slov. Satan sa hneď prizná a prefíkane ospravedlňuje svoje správanie. Náš Pán ho ostro napomenie a jeho zdôvodnenie plne odmietne. Satan, naoko pokorný, znova vysvetlí svoje konanie a s predstieraným obdivom k Ježišovi a úctou k cnosti žiada dovolenie, aby ho mohol počúvať aj v budúcnosti. Dostane však odpoveď, že také povolenie musí prísť zhora. Satan nato zmizne a na púšť sa znesie noc.

Ježišovi učeníci sú znepokojení jeho dlhou neprítomnosťou. Aj Mária v materinských obavách spomína na neľahké okolnosti narodenia svojho syna a jeho útleho detstva.

Satan sa opäť stretáva s pekelnou radou: oznámi neúspech svojho prvého pokúšania Pána a žiada od nej radu a pomoc. Beliál navrhne vystaviť Krista zvodom žien. Satan mu vytkne jeho zhýralosť a zvaľuje naňho vinu za to, že básnici neviazanosť tohto druhu pripisujú pohanským bohom. Hovorí, že Beliálov návrh nemá v nijakom prípade šancu na úspech, a preto ho rázne odmieta. Potom navrhne iné spôsoby pokúšania – zvlášť chce vo svoj prospech využiť Ježišovo hladovanie. Spolu s vybranými démonmi sa Satan znova vydá na cestu.

Ježiš hladuje v púšti. Stmieva sa, nastane noc, prichádza ráno. Satan sa znova zjaví pred Ježišom. Je prekvapený, že kde iní boli predtým zázračne nasýtení, Ježiš zostal v púšti bez povšimnutia. Preto pokúša Spasiteľa tou najprepychovejšou hostinou. Ježiš ju však odmietne a hostina zmizne. Keď Satan zistí, že Ježiša nemožno zlákať maškrtami, pokúsi sa ho zvádzať mamonom a mocou. Aj to Ježiš odmietne, vymenujúc množstvo veľkých činov, ktoré vykonali cnostní a chudobní ľudia. Uvedie, v čom spočíva nebezpečenstvo bohatstva a aké starosti a bolesti so sebou prináša moc a sláva.

Ježišovi učeníci sú znepokojení jeho dlhou neprítomnosťou. Aj Mária v materinských obavách spomína na neľahké okolnosti narodenia svojho syna a jeho útleho detstva.

Satan sa opäť stretáva s pekelnou radou: oznámi neúspech svojho prvého pokúšania Pána a žiada od nej radu a pomoc. Beliál navrhne vystaviť Krista zvodom žien. Satan mu vytkne jeho zhýralosť a zvaľuje naňho vinu za to, že básnici neviazanosť tohto druhu pripisujú pohanským bohom. Hovorí, že Beliálov návrh nemá v nijakom prípade šancu na úspech, a preto ho rázne odmieta. Potom navrhne iné spôsoby pokúšania – zvlášť chce vo svoj prospech využiť Ježišovo hladovanie. Spolu s vybranými démonmi sa Satan znova vydá na cestu.

Ježiš hladuje v púšti. Stmieva sa, nastane noc, prichádza ráno. Satan sa znova zjaví pred Ježišom. Je prekvapený, že kde iní boli predtým zázračne nasýtení, Ježiš zostal v púšti bez povšimnutia. Preto pokúša Spasiteľa tou najprepychovejšou hostinou. Ježiš ju však odmietne a hostina zmizne. Keď Satan zistí, že Ježiša nemožno zlákať maškrtami, pokúsi sa ho zvádzať mamonom a mocou. Aj to Ježiš odmietne, vymenujúc množstvo veľkých činov, ktoré vykonali cnostní a chudobní ľudia. Uvedie, v čom spočíva nebezpečenstvo bohatstva a aké starosti a bolesti so sebou prináša moc a sláva.

Satan sa lichôtkami a prehnaným obdivom usiluje v Ježišovi vzbudiť túžbu po sláve: podrobne uvádza príklady ľudí, ktorí zamlada dosiahli víťazstvá a vykonali veľké činy. Náš Pán však poukazuje na márnosť svetskej slávy a nevhodnosť prostriedkov, akými sa zväčša dosahuje. Dáva ju do kontrastu s ozajstnou slávou zbožnej trpezlivosti a cnostnej múdrosti, akú zosobňuje Jób. Satan zdôvodňuje lásku k sláve príkladom samého Boha, ktorý ju vyžaduje od každého svojho stvorenia. Ježiš však odhaľuje klamlivosť tohto argumentu: pravou príčinou, prečo sláva patrí Stvoriteľovi všetkých vecí, je dobro a hriešny človek na ňu nemá nijaké právo. Satan potom lichotí nášmu Pánovi, že uznáva jeho nárok na Dávidov trón. Tvrdí, že Judské kráľovstvo, ktoré je v tom čase rímskou provinciou, nemožno získať bez Ježišovho osobného úsilia a nalieha, aby neotáľal a ujal sa vlády. Náš Pán mu hovorí, že všetko má svoj určený čas a že chápe svoje predchádzajúce útrapy. Pýta sa Satana, prečo tak dychtivo velebí toho, ktorého vzostup predurčuje jeho pád. Satan mu odpovie, že vo svojom zúfalom položení, v ktorom nemá nijakú nádej, niet veľa miesta pre strach. Keďže bol rovnako odsúdený niesť svoj trest, nemá záujem stavať sa do cesty vládnutiu toho, ktorého láskavosť dáva nádej, že zasiahne v jeho prospech. Satan neprestáva zvádzať a v domnení, že Ježišovo zdráhanie možno súvisí z jeho neznalosti sveta a jeho veľkoleposti, prenesie ho na vrchol vysokej hory: odtiaľ mu ukáže väčšinu ázijských kráľovstiev. Ježišovu pozornosť upriami na mimoriadne vojenské prípravy Partov, ktorí chystajú obranu pred vpádom Skýtov. Potom nášmu Pánovi oznámi, že mu to ukázal zámerne: aby videl, aké nevyhnutné sú vojenské opatrenia, keď si chce podmaniť kráľovstvá, a rovnako nevyhnutné sú, keď si ich chce udržať. Radí mu, aby bral do úvahy, že Judeu nemožno udržať medzi dvoma silnými susedmi, ako sú Rimania a Parti, a bude nevyhnutné utvoriť spojenectvo s jedným z nich. Odporúča mu – a sľúbi, že zabezpečí – Partov. Takto si uchráni moc pred akýmkoľvek útokom Ríma alebo cisára a že on bude vedieť rozšíriť jeho slávu: zabezpečí najmä oslobodenie a návrat desiatich kmeňov, ktoré sú stále v zajatí, aby judský trón bol naozaj Dávidovým trónom.

Ježiš je však presvedčený o márnosti vojenských úsilí a slabosti ľudských zbraní, a preto vraví, že keď príde čas jeho nástupu na trón, nebude slabý. Všimne si tiež Satanov nevšedný zápal za oslobodenie Izraelitov, hoci predtým pôsobil vždy skôr ako ich nepriateľ, a tvrdí, že poroba je dôsledkom ich modlárstva. Dodáva však, že v budúcnosti ich Boh rád zavolá späť a vráti im vlasť a slobodu.

Satan sa lichôtkami a prehnaným obdivom usiluje v Ježišovi vzbudiť túžbu po sláve: podrobne uvádza príklady ľudí, ktorí zamlada dosiahli víťazstvá a vykonali veľké činy. Náš Pán však poukazuje na márnosť svetskej slávy a nevhodnosť prostriedkov, akými sa zväčša dosahuje. Dáva ju do kontrastu s ozajstnou slávou zbožnej trpezlivosti a cnostnej múdrosti, akú zosobňuje Jób. Satan zdôvodňuje lásku k sláve príkladom samého Boha, ktorý ju vyžaduje od každého svojho stvorenia. Ježiš však odhaľuje klamlivosť tohto argumentu: pravou príčinou, prečo sláva patrí Stvoriteľovi všetkých vecí, je dobro a hriešny človek na ňu nemá nijaké právo. Satan potom lichotí nášmu Pánovi, že uznáva jeho nárok na Dávidov trón. Tvrdí, že Judské kráľovstvo, ktoré je v tom čase rímskou provinciou, nemožno získať bez Ježišovho osobného úsilia a nalieha, aby neotáľal a ujal sa vlády. Náš Pán mu hovorí, že všetko má svoj určený čas a že chápe svoje predchádzajúce útrapy. Pýta sa Satana, prečo tak dychtivo velebí toho, ktorého vzostup predurčuje jeho pád. Satan mu odpovie, že vo svojom zúfalom položení, v ktorom nemá nijakú nádej, niet veľa miesta pre strach. Keďže bol rovnako odsúdený niesť svoj trest, nemá záujem stavať sa do cesty vládnutiu toho, ktorého láskavosť dáva nádej, že zasiahne v jeho prospech. Satan neprestáva zvádzať a v domnení, že Ježišovo zdráhanie možno súvisí z jeho neznalosti sveta a jeho veľkoleposti, prenesie ho na vrchol vysokej hory: odtiaľ mu ukáže väčšinu ázijských kráľovstiev. Ježišovu pozornosť upriami na mimoriadne vojenské prípravy Partov, ktorí chystajú obranu pred vpádom Skýtov. Potom nášmu Pánovi oznámi, že mu to ukázal zámerne: aby videl, aké nevyhnutné sú vojenské opatrenia, keď si chce podmaniť kráľovstvá, a rovnako nevyhnutné sú, keď si ich chce udržať. Radí mu, aby bral do úvahy, že Judeu nemožno udržať medzi dvoma silnými susedmi, ako sú Rimania a Parti, a bude nevyhnutné utvoriť spojenectvo s jedným z nich. Odporúča mu – a sľúbi, že zabezpečí – Partov. Takto si uchráni moc pred akýmkoľvek útokom Ríma alebo cisára a že on bude vedieť rozšíriť jeho slávu: zabezpečí najmä oslobodenie a návrat desiatich kmeňov, ktoré sú stále v zajatí, aby judský trón bol naozaj Dávidovým trónom.

Ježiš je však presvedčený o márnosti vojenských úsilí a slabosti ľudských zbraní, a preto vraví, že keď príde čas jeho nástupu na trón, nebude slabý. Všimne si tiež Satanov nevšedný zápal za oslobodenie Izraelitov, hoci predtým pôsobil vždy skôr ako ich nepriateľ, a tvrdí, že poroba je dôsledkom ich modlárstva. Dodáva však, že v budúcnosti ich Boh rád zavolá späť a vráti im vlasť a slobodu.

Satan vytrvalo pokúša Ježiša. Ukazuje mu cisársky Rím v jeho najväčšom lesku a nádhere - ako silu, ktorej dá pravdepodobne prednosť pred Partmi. Zdôrazňuje tiež, že by mohol poľahky vyhnať Tiberia, vrátiť Rimanom slobodu a stať sa pánom nielen Rímskej ríše, ale celého sveta vrátane Dávidovho trónu. Náš Pán však pohŕda veľkoleposťou a svetskou mocou. Poukazuje na luxus, samoľúbosť a neviazanosť Rimanov. Zdôrazní, ako málo si zaslúžia návrat k slobode, ktorú stratili svojím počínaním, a predpovedá veľkosť svojho budúceho kráľovstva. Satan sa zo zúfalstva snaží zvýšiť hodnotu svojich núkaných darov a kladie si podmienku, že iba vtedy ich Ježišovi dá, ak pred ním Spasiteľ padne na kolená a bude ho uctievať. Tento návrh Nášho Pána tak rozhorčí, že s pohŕdaním odvetí: „Strať sa mi z očí! Viem ja, čo si zač: si zlo a Satan, večne prekliaty! “

To Satana zaskočí – chvíľu sa vykrúca, ale opäť nasadí ďalšie lákadlo: ponúka Ježišovi intelektuálne potešenie v múdrosti a poznaní, vyzdvihujúc sídlo antickej vzdelanosti Atény, ich školy a centrá učencov a ich žiakov, chválorečí gréckych hudobníkov, básnikov, rečníkov a filozofov rozličných škôl. Pre Ježiša je však pohanská filozofia samoľúba a nedostatočná. Pred hudbou, poéziou, výrečnosťou a vzdelaním Grékov dáva prednosť hebrejským spisovateľom inšpirovaným Bohom. Satan, popudený neúspechom všetkých svojich pokusov, vyčíta Spasiteľovi nerozvážnosť. Zosmiešňuje jeho očakávané kráľovstvo a predpovedá utrpenie, ktoré má Ježiš podstúpiť. Odnesie ho späť do púšte a tam ho ponechá.

Prichádza noc: Satan rozpúta strašnú búrku a usiluje sa vystrašiť Ježiša desivými snami a prízrakmi. Na Ježiša však nemajú nijaký účinok. Po nočných hrôzach prichádza tiché, jasné a krásne ráno. Satan sa opäť zjaví pred naším Pánom a znova ho napadne výpočtom útrap, ktoré bude musieť podstúpiť. Na vrchole zúfalstva sa prizná, že často sledoval Ježiša od jeho narodenia, aby zistil, či je skutočným Mesiášom. Z toho, čo sa udialo pri rieke Jordán, usúdil, že pravdepodobne áno. Odvtedy ho sleduje ešte horlivejšie - v nádeji, že nad ním získa prevahu a že nie je tou „Božskou osobou“, ktorá má byť jeho „smrteľným nepriateľom“. Uzná, že dosiaľ úplne zlyhal - napriek tomu sa však rozhodne, že Ježiša ešte raz vyskúša. Preto ho prenesie k jeruzalemskému chrámu, položí na špicatý vrchol a žiada od neho, aby dokázal svoju božskú podstatu: buď sa na špicu chrámu postaví alebo bezpečne skočí dolu. Náš Pán pokarhá Pokušiteľa, postaví sa na nebezpečný vrchol, a tak dokáže svoju božskosť. Užasnutý a zdesený Satan sa vrhne strmhlav dolu a vracia sa k svojim pekelným druhom, aby oznámil nezdar svojej cesty. Anjeli medzitým odnesú Ježiša do krásneho údolia, kde ho kŕmia nebeským pokrmom a oslavujú jeho víťazstvo triumfálnym chválospevom.