Dnes budem veľmi osobná. Desiateho septembra pred desiatimi rokmi som totiž povedala to najdôležitejšie ÁNO vo svojom živote. Môjmu mužovi. Možno ste o ňom kdesi počuli – taký celkom v pohode moderátor, aj vtipnú kašu občas pojedol.

Odmalička som milovala čítať o ženských postavách. Možno aj preto, že som v nich vždy videla niečo, čo ma fascinovalo: ženy, ktoré sa odmietali zmenšiť len preto, aby boli pre ostatných prijateľnejšie.

Moje drahé, moji drahí, prvého ozajstného frajera som si našla, keď som mala šestnásť rokov. Volajme ho Rado, bol o trochu starší a zdal sa mi dosť  múdry. Bol to taký ten správny chalan, s akým by som v budúcnosti s čistým svedomím pustila na prvé rande aj moju  dcéru. Ako tínedžerke mi nastavil očakávania. Ukázal mi, že dievča, a neskôr žena, je partnerka, nie slúžka.

„Si hlúpa,“ povedal nedávno mojej Sárke jej spolužiak. Vlastne ani neviem kedy, pretože Sárka nepovažovala za dôležité, aby sa s nami o to podelila. Sári má teraz fázu, že číta všetko, čo vidí, a všetkým (ak ju stretnete, pozor - na koncepte súkromia ešte pracujeme 😊). Nadšene mi rozprávala, že si prečítala hodnotenie, ktoré jej pani učiteľka písala spolužiakovi po tom, čo jej povedal, že je hlúpa. Až vtedy si na celú situáciu spomenula a porozprávala mi o nej.

Moje drahé, moji drahí, 
Viem, že začať newsletter vetou „Na Instagrame sledujem…“ nie je vrchol duchaplnosti. Ale veď my sa tu poznáme. 
Sledujem profil @americansilo, ktorý zverejňuje krátke momenty z americkej politiky spred pár rokov. Prezidenti, ktorí sa vedeli navzájom podpichnúť, ale aj rešpektovať. Politickí súperi, ktorí si verejne zablahoželali k výročiu svadby. Alebo legendárny moment, keď sa John McCain zastal Baracka Obamu pred útokmi na jeho „americkosť“.

Som v obývačke, cestou k stolu prišľapnem lego kocku, kým Hermiona Grangerová kúzli na hodine čarovania. Doma sa nám naplno rozbehla Harry Potter fáza a Sárka so Šimim sú prilepení na pohovke v rokfortských plášťoch. Bežná nedeľa. Iba že by nie. Nie je to tak dávno, čo by som za ňu dala čokoľvek. 

Keď som si myslela, že tento rok začal zhurta, netušila som, čo nás ešte čaká. Tieto riadky píšem z nemocnice, kde sme so Šimonom už niekoľko týždňov. Je to trochu iný spoločný čas, než na aký sme zvyknutí. Ale hráme s tým, čo máme a Šimon hrá statočne.

Sedím vo vlaku zo Štrasburgu, kde práve skončila plenárna schôdza. Dlho som z nej nešla tak vyčerpaná ako dnes. Fyzicky aj psychicky.

Kroky a ambície novodobého Napoleona v Bielom dome by mali znepokojovať každého, kto ešte berie vážne medzinárodné právo a svetový poriadok. Odvaha ľudí v Iráne, ktorí aj napriek brutálnym represiám bojujú za slobodu, je naopak pripomienkou, že hodnoty nie sú prázdne slová. No a do tohto vstupuje ďalší samozvaný dobyvateľ – tentoraz technologický – Elon Musk.