“Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. 21 Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. 22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť.”

Nepozeral sa na svoje mŕtve telo, ale veril Bohu, preto je otcom viery. Úžasný obraz. Napriek okolnostiam uveril a mal syna.

Ale kniha Genesis to vyobrazuje trochu inak - neveriaci Abrahám, ktorý klamal. 😃

V Genesis 12-20 kpt. nájdeme záznam o 10 rokoch života Abraháma, ktoré potreboval, aby sa dostal do miesta viery.

Rimanom 4 kpt. nám už hovorí o tom, kde dorazil, o tom mieste viery.

Toto je cesta pred nami, ale nedovoľme, aby to trvalo 10 rokov.

To, čo nás brzdí v prechode z nádeje do viery, je váhanie.

My potrebujeme meditovať/rozjímať nad Božím slovom. Uistiť sa, či je naše srdce zladené, vytrhať z neho neveru, byť v zhode s tým, čo hovorí písmo.