Východniari všetkých krajín

Hudobný publicista, moderátor, skladateľ a dj Daniel sa na prahu štyridsiatky ocitá v kríze stredného veku. Stretáva dve ženy, Michaelu a Andreu, a ich láska prerastie do netradičného milostného vzťahu. V rozhlasovej hre sledujeme trojicu intelektuálov, ktorí sa prostredníctvom rôznych hier, plných odkazov a parafráz svojsky vyrovnávajú s dennou realitou a nihilisticky naladenou spoločnosťou okolo nich. Zároveň musia riešiť paradoxnú situáciu, v ktorej sa ocitli: na jednej strane je atypický vzťah, ktorý ich napĺňa, na druhej strane spoločenské normy, zvyky a vzťahové koncepty. Výsledkom je vtipný ale i znepokojivý obraz doby, videný očami generácie tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Dramaturgia: Ján Šimko, Účinkujú: Táňa Pauhofová, Ivan Šandor, Zuzana Porubjaková, Štefan Chrappa, Soňa Ulická, Rasťo Sokol, Zvuk: Ľubica Olšovská, Produkcia: Silvia Matovská, Réžia: Táňa Tadlánková. Nevhodné pre poslucháčov mladších ako 18 rokov!

Ďalšie z „okien do dejín" Slovenska, v ktorých samotné dejiny hrajú rolu ako tie, čo zásadným spôsobom ovplyvňujú životy bežných ľudí, rozbíjajú očakávania, nútia k zaujatiu postojov, menia charaktery, či skôr testujú ich silu v zásadných historických momentoch. V románe Pavla Rankova (a jeho rozhlasovej verzii) však dejiny preverujú to najosobnejšie - lásku troch priateľov k jednej žene, zároveň silu ich celoživotného priateľstva. PAVOL RANKOV (1964), je oceňovaným autorom próz S odstupom času, My a Oni/Oni a My, V tesnej blízkosti, Matky, či Na druhej strane. Jeho román Stalo sa prvého septembra /2008 a 2011/ okamžite po svojom vydaní vyvolal pozitívne ohlasy nie len u kritiky, ale aj u čitateľov a získal významné európske literárne ocenenie - European Union Prize for Literature za rok 2009. Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) je prerozprávaním pomerne širokej a dramatickej historickej epochy Slovenska. Začíname tesne pred II. svetovou vojnou v roku 1938 a končíme známymi udalosťami augusta roku 1968. Príbeh našej krajiny však v tomto diele nie je žiadnou monumentálnou historickou freskou, ale veľmi osobným a intímnym príbehom troch kamarátov a ich celoživotnej lásky (Petra, Jána a Gabriela a Márie) pochádzajúcich z Levíc. Z regiónu, v ktorom každý dejinný zvrat ovplyvnil zmenu mena či národnosti obyvateľov bez toho, aby sa pohli z miesta. Peter je pôvodom Maďar, Ján Čech a Gabriel nezaprie svoju príslušnosť k židovskej komunite. Každá historická katastrofa, rovnako ako jej naviazanosť na národnosť či vierovyznanie, tak v toku dejín doslova testujú ich priateľstvo. V jednom boji sa však stretávajú a nikdy neprestávajú byť rivalmi. Títo traja sa totiž 1. septembra 1938 stretnú na levickom kúpalisku, aby súťažili o lásku krásnej Márie. Ich „boj" o jej lásku tak potom pokračuje ďalších tridsať rokov. Tak ako boj Slovenska o definovanie vlastnej identity na mape Európy. Obsadenie: Kristína Turjanová, Přemysl Boublík, Matúš Kvietik, Peter Oszlík, Dominika Žiaranová, Juraj Predmerský, Dušan Kaprálik, Laco Kerata, Ladislav Konrád, Dušan Vaňo a Miroslav Trnavský Réžia: Kamil Žiška Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Lida Hodulíková Produkcia: Silvia Lukáčová

Piatak Maťo žije v obyčajnej rodine. Má pubertálnu sestru, obyčajného otca a mamu, trochu streleného dedka a kamarátov futbalistov, červené nosy... a všetko by bolo, ako má byť, keby si v živote nepomáhal „malými klamstvami" a nebol tak trochu bojazlivý, málo smelý, zakríknutý, či jednoducho "bál sa pozrieť všetkým smelo do očí"... To sa má však čoskoro zmeniť. O krátkej ceste za týmto cieľom a za postupným dospievaním hovorí pôvodná rozhlasová hra Marty Hlušíkovej "Budem sa dívať všetkým do očí". V réžii Jána Medveďa účinkujú: Michal Pecha, Viliam Hriadel, Radoslav Kuric, Ivana Kivaderová, Dominika Geregová, Tomáš Mischura, Anna Zemaníková, Veronika Kočalková a Alena Sušilová. Hudba: Juraj Haško. Dramaturgia: Egon Tomajko

Krátka hra Silvestra Lavríka nás prenesie na sedenia dvoch odsúdených mladých žien s psychologičkou. Cez ich životné príbehy, ale aj pomocou arteterapie sa musia vyrovnať so svojím osudom, ale aj s vnímaním seba samých v kontexte patriarchálnej spoločnosti. Otázkou však ostáva aj to, kto je napokon tým, kto potrebuje pomoc a vedenie v živote... Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Silvester Lavrík Zvuk: Peter Krajčovič Hudba: Boris Lenko Hudobný dramaturg: Alexander Berta Účinkujú: ĎURÁNOVÁ Alena / WERNEROVÁ Jana / DOMOVCOVÁ Michaela

Grand prix Svetozára Stračinu 2026 – 2. časť

V istom veku snáď každý začína rekapitulovať. Čas sa vrátiť nedá a chyby, ktoré človek v živote urobil sa nie vždy podarí odstrániť. Dôležité je však sa o to aspoň pokúšať. Ako o tom ale presvedčiť svojich najbližších? Krátka hra Mariána Šimkuliča hovorí o živote a dozretí jedného celkom obyčajného muža. Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Peter Kočiš Zvuk: Peter Krajčovič Hudobný výber: Alexander Berta Účinkujú: ŠUDÍK Róbert / ZETYÁK Juraj / BALLOVÁ Adriana / DROTÁROVÁ Beáta

Krátka hra Karola Horáka hovorí o manipulácii v medziľudských vzťahoch takmer na pozadí antickej drámy. Kto manipuluje a kto je manipulovaný? Príbeh nás vráti do búrlivých rokov prechodu Slovenska zo socialistického do demokratického zriadenia, do čias keď sa zmenil náhľad nielen na hodnoty spoločnosti, ale aj morálky jednotlivca. Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Stanislav Bilý Zvuk: Michal Ballasch Hudobný výber: Alexander Berta Účinkujú: MINDOŠ Ľubomír / DANCÁKOVÁ GIBARTI Zuzana / RUSIŇAK Vasiľ / NOVODOMSKÝ Michal

Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Miklóša Forgácsa. Krajina nepokosených lúk je megametaforickou správou o Slovensku a Slovákoch. Prazvláštne jazykové obrazy odkazujú na formovanie slovenského národa, na budovanie vlastnej identity, na vzťah k pôde, k územiu, k domovu, k tradíciám, ale sú aj o našom vykročení z priemernosti, xenofóbii a o nespočetných migračných vlnách smerom na západ. Mikuláš Hoblina Šahanský vytvoril v štrnástich obrazoch niekoľko novodobých mýtov opierajúc sa o slovanskú mytológiu, ktorá je presiaknutá vlkolakmi, čarodejnicami, hladom a tmavými nocami s mesiacom v splne, ale motívy čerpal aj zo slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú zase plné zamordovaných panien, silných junákov, krvi a strachu. Krajina nepokosených lúk je súčasnou výpoveďou tvorcov o stave Slovenska a v mnohom ide o hyperbolizovaný pohľad na seba samých – učupených pod Tatrami.

Krátka hra Petra Pavlaca Môj brat rozpráva príbeh dvoch nevlastných sestier, ktoré spája sebavedomá výchova a európske prostredie, v ktorom žijú, a zároveň rozdeľuje vnímanie kultúrnych tradícii a vplyvu kresťanstva a islamu na bežný život. Ako sa vyrovnajú v čase migrantskej krízy s tým, čo by sa mohlo stať, ak by do ich života vstúpil muž s iným vierovyznaním. Aj vtedy, keby to bol brat. Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Miroslav Kolbašský Zvuk: Peter Krajčovič Hudobný výber: Alexander Berta Účinkujú: KRIŠKOVÁ Jitka / OĽŠAVSKÁ Antónia / ORGOVÁN Peter / ŠEPTÁK Lukáš / KECEROVÁ Henrieta

Jana Bodnárová: V záhrade papierových drakov Všestranná umelkyňa, prozaička, poetka, dramatička a scenáristka Jana Bodnárová napísala pre Slovenský rozhlas hru pre deti, ktorá je venovaná predovšetkým násťročným, no jej mnohovrstvová a sofistikovaná umelecká výpoveď môže rovnako osloviť dospelých, zrelých poslucháčov. Na prvý pohľad – či počutie – ide o epizódu zo života súčasnej trinásťročnej slečny, hladko sa pohybujúcej v bežnom mestskom, rodinnom, školskom prostredí. Dej jedného jesenného dňa, ktorý prináša dve dramatické udalosti, je priestorom pre úvahu o základných hodnotách našich životov, ako je sebaúcta, empatia, rodinné putá, tradície, múdrosť, talent. A v tom je práve majstrovstvo autorky Jany Bodnárovej. Ako vždy, prihovára sa poslucháčom paralelne v tematickej aj v problémovej vrstve, ktoré komponuje ako farebný obraz. Ideová a imaginatívna stránka prirodzene splývajú a ako kúzlom vťahujú poslucháča do príbehu. Pôsobivosť diela umocňuje rozhlasová realizácia. Pod vedením režisérky Mileny Lukáčovej na nej spolupracovali: hudobná dramaturgička Katarína Bielčiková, majster zvuku Stanislav Kaclík a účinkujúci Veronika Horváthová, Eva Matejková, Ivan Romančík, Vladimír Kobielsky, Jana Hubinská a Laco Kerata. Dramaturgicky pripravila: Beata Panáková