Rádiožurnál o 12:00

Kým Faust a Helena trávia medové chvíle v jaskyniach a nestarajú sa o správu svojej ríše, zbor sa zhrýza nudou. Forkyas v role rozprávačky opisuje v prvej časti tejto scény, ako sa Faustovi a Helene narodilo neposedné chlapča Euforion, rastúce ako z vody. Ustráchaní rodičia varujú syna pred prudkými skokmi. Euforion je totiž rovnako ako Faust podobný bohu Antaiovi, jeho živlom je zem, nie vzduch. So zlatou lýrou a aureolou pripomína boha Apolóna a stelesňuje alegóriu umenia. Táto časť scény, sprevádzaná hudbou, má charakter spevohry, obsahuje árie, duetá, tercetá, recitatívy. Euforion je stále divokejší. Chce tancovať, naháňať dievčatá, dopúšťa sa násilia. Napokon vyskočí do vzduchu a pri páde zahynie. V poslednej časti scény všetky postavy miznú. Helena sa vracia do Podsvetia, jednotlivé časti zboru splynú s prírodou a Fausta unášajú späť na sever, odkiaľ prišiel, chmáry.

Kým Faust a Helena trávia medové chvíle v jaskyniach a nestarajú sa o správu svojej ríše, zbor sa zhrýza nudou. Forkyas v role rozprávačky opisuje v prvej časti tejto scény, ako sa Faustovi a Helene narodilo neposedné chlapča Euforion, rastúce ako z vody. Ustráchaní rodičia varujú syna pred prudkými skokmi. Euforion je totiž rovnako ako Faust podobný bohu Antaiovi, jeho živlom je zem, nie vzduch. So zlatou lýrou a aureolou pripomína boha Apolóna a stelesňuje alegóriu umenia. Táto časť scény, sprevádzaná hudbou, má charakter spevohry, obsahuje árie, duetá, tercetá, recitatívy. Euforion je stále divokejší. Chce tancovať, naháňať dievčatá, dopúšťa sa násilia. Napokon vyskočí do vzduchu a pri páde zahynie. V poslednej časti scény všetky postavy miznú. Helena sa vracia do Podsvetia, jednotlivé časti zboru splynú s prírodou a Fausta unášajú späť na sever, odkiaľ prišiel, chmáry.

Tretie dejstvo, ktoré sme si už vypočuli celé, má oproti predchádzajúcim iba tri scény. Zato je obsahovo a významovo hutné. Goethe bol jednoducho majstrom v miešaní žánrov. Zvykne sa tiež nazývať Helenino dejstvo. Kedy túto postavu Goethe vytiahol z hlbín antického staroveku? A ako dodržiava Aristotelove tri jednoty gréckej tragédie?

Obsah 4. dejstva

Štvrté dejstvo je rozdelené na tri scény. Faust pomocou Mefistofela a jeho troch mocných pomocníkov vybojuje pre cisára vojnu proti jeho rivalovi, vzdorocisárovi. Ako odmenu za pomoc mu cisár prisľúbi pás morského pobrežia, ktorý Faust potrebuje pre svoj nový budovateľský plán. Víťazstvo dosiahne modernými metódami vedenia vojny – predstieraním sily a šírením masovej hystérie a strachu. Porážkou protivníka získava cisár možnosť stabilizovať rozvrátenú spoločnosť. Avšak miesto modernizácie a liberalizácie pomerov volí cestu reštaurácie, pri ktorej sa k moci a majetku dostávajú výmenou za lojalitu staré privilegované vrstvy – šľachta a klérus.

Prinesený oblakom, na ktorý sa záverom tretieho dejstva premenil Helenin šat, sa Faust ocitá na vrchu hory, z ktorého pozoruje oblohu. Meniace sa oblaky mu najprv pripomínajú antické ženské postavy Juno, Lédu a Helenu, stelesňujúce lásku a krásu, t. j. svet, s ktorým sa v predchádzajúcom dejstve definitívne rozlúčil. Črtá sa v nich však aj predzvesť záveru drámy, raná láska Grétka, obeť Faustovej egoistickej lásky a zároveň nástroj či aspoň jeden z dôvodov jeho záverečnej záchrany. Mefisto prichádza v sedemmíľových čižmách, symbolizujúcich technický pokrok. Vysvetľuje svoju teóriu pekla, ktoré vystúpilo na zemský povrch pod vplyvom sopečnej činnosti a zvádza Fausta vidinou bohatstva a rozkoše z materiálnych pôžitkov. Faust má však vlastnú novú túžbu – skrotiť more postavením hrádze a kolonizovať vysušenú časť morského pobrežia. Mefistofeles navrhne, aby Faust získal toto územie ako odmenu za pomoc cisárovi vo vojne, v ktorej sa práve ocitol.

Krajina, v ktorej vládne cisár, sa ocitla na pokraji vnútornej vojny a rozpadu. Cisár chce najprv rozhodnúť boj o moc so svojím protivníkom podľa stredovekých obyčají, t. j. rytierskym súbojom. No keďže nepriateľské vojská ho už ako cisára nerešpektujú a súboj odmietajú, musí prijať Faustovu pomoc, hoci mu nie je celkom po vôli. Faust si pomáha kúzlami a agresivitou troch nenásytných obrov. Násilníci Bitkár, Berlenber a Korisťchňapka sa čarami rozmnožujú a vytvárajú tak nekontrolovaný dav, bažiaci po násilí a majetku. Cisár, pozorujúci dianie na bitevnom poli, sa bráni použitiu diabolských trikov. Rovnako ich odmieta aj vrchný generál, ktorý na protest rezignuje. Obaja sa z bojiska stiahnu, čím prenechajú všetku moc Mefistofelovi. Mefistofeles pomocou prírodných démonov vody a ohňa vyvolá ilúziu záplavy a požiaru a zaženie nepriateľa na útek.

Krajina, v ktorej vládne cisár, sa ocitla na pokraji vnútornej vojny a rozpadu. Cisár chce najprv rozhodnúť boj o moc so svojím protivníkom podľa stredovekých obyčají, t. j. rytierskym súbojom. No keďže nepriateľské vojská ho už ako cisára nerešpektujú a súboj odmietajú, musí prijať Faustovu pomoc, hoci mu nie je celkom po vôli. Faust si pomáha kúzlami a agresivitou troch nenásytných obrov. Násilníci Bitkár, Berlenber a Korisťchňapka sa čarami rozmnožujú a vytvárajú tak nekontrolovaný dav, bažiaci po násilí a majetku. Cisár, pozorujúci dianie na bitevnom poli, sa bráni použitiu diabolských trikov. Rovnako ich odmieta aj vrchný generál, ktorý na protest rezignuje. Obaja sa z bojiska stiahnu, čím prenechajú všetku moc Mefistofelovi. Mefistofeles pomocou prírodných démonov vody a ohňa vyvolá ilúziu záplavy a požiaru a zaženie nepriateľa na útek.

Scéna sa delí na tri časti: rabovanie vzdorocisárovej pokladnice; kniežatá rozkrádajúce ríšu a cirkev, ktorá využije vydieranie cisára na upevnenie moci aj majetku. Po vyhratej vojne sa cisár opäť ujme moci a rozdelí ríšu medzi kniežatá, menujúc ich do popredných štátnych funkcií. Vynúti si tak ich lojalitu, hoci vo vojnových časoch ho opustili. Úrady sa nerozdeľujú podľa zásluh, ale ako forma úplatku a posilnenia vlastného postavenia. Kniežatá aj cisár zatajujú zásluhy diabla na vyhratej vojne. Naopak arcibiskup spoluprácu s diablom otvorene kritizuje. Nie však preto, aby odsúdil takéto vedenie vojny, ale aby využil vhodný okamih na obnovenie cirkevnej moci. Za pakt s diablom hrozí cisárovi exkomunikáciou, z ktorej sa však môže vykúpiť finančnými darmi. Arcibiskup si zároveň robí nárok aj na odvody za pôdu, ktorú by mal Faust v budúcnosti získať vysušením morského pobrežia.

Vzhľadom na dĺžku a náročnosť výkladu 4. dejstva sme ho rozdelili na dve časti. V prvej časti sa sústredíme na členenie dejstva a formálnu stavbu - ako Goethe rieši napr. masové scény. Ale aj ako sa prejavujú jeho vedomosti z prírodných vied najmä v v meteorológii a geológii a z akých inšpiračných zdrojov vychádzal. Začneme ako zvyčajne - genézou vzniku 4.dejstva.

Hostia: Svetlana Síthová (špeciálna pedagogička) a Eva Gajdošová (psychologička). |

Prázdniny sa končia a po dvoch mesiacoch voľnejšieho režimu nemusí byť návrat k skorému vstávaniu, povinnostiam a pravidelnému dennému rytmu jednoduchý. Ani pre deti, ani pre rodičov. Kedy začať posúvať večierku? Ako deti pripraviť na školu bez zbytočného stresu? Čo robiť, ak sa namiesto tešenia objaví strach, úzkosť či bolesti brucha? Počúvajte Kontakty s Evou Bestvinovou.

| Návrat do školy bez stresu.

| Moderuje: Eva Bestvinová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hovorili sme o členení a formálnej stavbe dejstva, ale aj ako sa prejavujú Goetheho vedomosti z prírodných vied najmä v v meteorológii a geológii a z akých inšpiračných zdrojov vychádzal. V 2. časti komentára sa sústredíme na jeho vnímanie historických udalostí v analógii s prírodnými javmi – napr. Parížskej revolúcie v júli 1830. Ako v tomto dejstve akceleruje pokrok a rýchlosť. A napokon ďalšia zásadná otázka interpretácie: ako ekonomicky čítať Fausta?