Wilsonic_FM

S Nikolajom Nikitinom. Hosťami Jazzového klubu budú mladí jazzmani gitarista Matej Oláh a bubeník Jakub Turác.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. V réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. V réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. V réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. V réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Inšpirácie k napísaniu románu Balkan blues čerpal spisovateľ Peter Juščák na svojich novinárskych cestách v Kosove, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorých príbehy sa v esenciálnej podobe dostali aj do knihy. „Verím, že jednoduchý príbeh úteku z vlastnej krajiny podnieti čitateľa k tomu, aby sa niekedy zamyslel nad absurdnosťou všetkých útekov z miest, kde má človek korene detstva a hroby svojich predkov,“ píše v závere knihy autor.

Inšpirácie k napísaniu románu Balkan blues čerpal spisovateľ Peter Juščák na svojich novinárskych cestách v Kosove, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorých príbehy sa v esenciálnej podobe dostali aj do knihy. „Verím, že jednoduchý príbeh úteku z vlastnej krajiny podnieti čitateľa k tomu, aby sa niekedy zamyslel nad absurdnosťou všetkých útekov z miest, kde má človek korene detstva a hroby svojich predkov,“ píše v závere knihy autor.

Inšpirácie k napísaniu románu Balkan blues čerpal spisovateľ Peter Juščák na svojich novinárskych cestách v Kosove, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorých príbehy sa v esenciálnej podobe dostali aj do knihy. „Verím, že jednoduchý príbeh úteku z vlastnej krajiny podnieti čitateľa k tomu, aby sa niekedy zamyslel nad absurdnosťou všetkých útekov z miest, kde má človek korene detstva a hroby svojich predkov,“ píše v závere knihy autor.

Inšpirácie k napísaniu románu Balkan blues čerpal spisovateľ Peter Juščák na svojich novinárskych cestách v Kosove, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorých príbehy sa v esenciálnej podobe dostali aj do knihy. „Verím, že jednoduchý príbeh úteku z vlastnej krajiny podnieti čitateľa k tomu, aby sa niekedy zamyslel nad absurdnosťou všetkých útekov z miest, kde má človek korene detstva a hroby svojich predkov,“ píše v závere knihy autor.

Inšpirácie k napísaniu románu Balkan blues čerpal spisovateľ Peter Juščák na svojich novinárskych cestách v Kosove, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorých príbehy sa v esenciálnej podobe dostali aj do knihy. „Verím, že jednoduchý príbeh úteku z vlastnej krajiny podnieti čitateľa k tomu, aby sa niekedy zamyslel nad absurdnosťou všetkých útekov z miest, kde má človek korene detstva a hroby svojich predkov,“ píše v závere knihy autor.