Wilsonic_FM

Ďalšími témami historického rozhlasového slovníka bude nielen vysvetlenie pojmu plaga orientalis, ale aj aké boli príčiny podmanenia si Nitrianskeho kniežatstva moravským kniežaťom Mojmírom, ďalej, za akých okolností sa Pribinovi po strate kniežacieho stolca v Nitre podarilo vrátiť do súdobej vrcholnej politiky. S tým súvisí i strategická rola jeho údelu, ktorý dostal od Ľudovíta Nemca pri dnešnom Balatone a s historikom profesorom Martinom Homzom z Univerzity Komenského v Bratislave budeme hovoriť aj o tom, odkiaľ sa vzal pojem Veľká Morava.

Emancipáciu voči východofranskej ríši začal Rastislav nenápadne - poskytol v podstate politický azyl franskému učencovi Albgisovi, ktorý uniesol cudziu manželku. A za to Albgisana na synode v Mohuči odsúdili. Témou tohto historického slovníku bude teda Rastislav a jeho miesto v dejinách Strednej Európy. Hosť: Prof. Martin Homza, FiF UK Bratislava.

Ako a kedy presne sa Svätopluk, synovec Rastislava, stal kniežaťom v Nitre presne nevieme. Vieme s istotou ale to, že jeho osobnosť je neprehliadnuteľná v dejinách území presahujúcich Karpatskú kotlinu. Hosť: prof. Martin Homza.

Ďalšími témami historického slovníka bude historický, geopolitický kontext či odkaz misie Konštantína a Metoda a budeme hovoriť aj o tom, ako prebiehala christianizácia územia stredného Podunajska. Hosť: prof. Martin Homza.

V tomto pokračovaní budeme hovoriť o tom, prečo Veľká Morava sa vytratila zo scény európskych dejín, o tom, ako asi prebiehalo konštituovanie budúceho Uhorského kráľovstva. Prvou otázkou na profesora Martina Homzu z Univerzity Komenského v Bratislave je, prečo Veľká Morava mala trvanie presahujúce ani len nie tri generácie.

Témou tohto historického slovníka budú dve základné teórie o tom, ako prebiehal príchod a usadenie starouhorského kmeňového zväzu v Karpatskej kotline. Hosť: prof. Martin Homza.

Ďalším heslom nášho historického slovníka bude prvý uhorský kráľ - svätý Štefan a aj to, aký je pohľad na tohto panovníka z pozície aktuálneho poznania.

V minulom historickom slovníku sme hovorili o okolnostiach, za akých sa Arpádovec Štefan stal prvým uhorským kráľom. Dnešnou témou budú okolnosti vzniku uhorskej štátnosti a ozrejmíme si aj vymedzenie geopolitického priestoru vznikajúceho nového štátneho útvaru v Karpatskej kotline.

Náboženský magazín

Témou tohto pokračovania nášho slovníka bude stredoveká kronika Gesta Hungarorum Vetere, čiže Anonymova kronika (iné názvy: Činy Uhrov, Skutky Uhrov, Gesta Hungarorum, lat. Gesta Hungarorum). Je to kronika neznámeho kráľovského notára, známeho neskôr pod označením Anonymus alebo Magister P., ktorá vznikla okolo roku 1200 alebo o čosi skôr v 12. stor. Kronika opisuje dejiny Maďarov od pravlasti v Skýtii až po knieža Gejzu a založenie uhorského štátu, so silnou aktualizáciou významu oligarchie. Anonymova kronika zakladá stredovekú, latinsky písanú uhorskú historiografiu. Väčšina osôb a udalostí je autorovou fikciou, sčasti zrejme prevzatou zo staršej ústnej tradície. Hosť: prof. Martin Homza.