Z garáže na pódium

Slovenskí poslucháči poznajú vokalistu Alana Grnju najmä ako frontmana svojskej downbeatovej kapely Tatrofka 200025000. Jeho primárny hudobný projekt je však holandský deathcorový Distant. S touto skupinou vydal tri albumy, nedávno boli na európskom turné a hrávajú aj v zámorí. Rozprávali sme sa o začiatkoch, ceste ku skupine európskeho významu, ale aj o Tatrofke či ďalších Alanových nehudobných projektoch.

Na hudobnej scéne sa Timea objavila pomerne nedávno - v roku 2020, navyše počas pandémie. Svojím zastretým hlasom, emotívnymi textami a podmanivým štýlom však zabodovala naprieč slovenskou i zahraničnou hudobnou scénou. Na konte má momentálne dve EP, niekoľko singlov a vystúpenia na domácich festivaloch či v Anglicku. V najnovšom diele nás previedla pozadím tvorivého procesu a svojimi začiatkami.

Od debutového albumu Generácia Y po najnovší s názvom Šťastné dieťa uplynulo takmer desať rokov a štyri ďalšie dosky. Katarzia vystriedala niekoľko žánrov i prístupov a posunula svoju tvorbu na vyššiu úroveň. Zostali jej však svojské, osobné a miestami až intímne texty, ktoré bez okolkov odkrývajú ťažké témy. Ich demonštráciu môžeme počuť aj v skladbe Dosť, ku ktorej vyšiel videoklip v stredu 1. novembra. https://www.youtube.com/watch?v=J-pCDI7TAgo

Členovia kapely Saténové ruky nebrali sami seba nikdy príliš vážne. Humorom, ktorým sú presiaknuté ich texty, nešetria ani medzi sebou. O úsmevno-bizarných začiatkoch a živote kapely nám porozprával Braňo Bezák. "Bebe" je moderátor, DJ a v našom podcaste najmä zakladateľ, basgitarista a jeden zo spevákov Saténových rúk, ktoré označujú svoj vlastný žáner ako primitive rock či post-šansón.

Spevák a skladateľ Kubo Ursiny investoval veľké množstvo času a energie do odkazu svojho otca Deža. Okrem reedície či živého hrania piesní, ktoré nedostali vo svojej dobe zaslúžený priestor, má aj vlastné projekty. Patrí medzi ne napríklad kapela Teatro Fatal, s ktorou vydal v marci druhý album Poď alebo spolupráca s Dorotou Nvotovou v muzikáli P+L.

Katarínu Málikovú môžeme v súčasnosti označiť za jednotku v slovenskej world music. Folklórny základ obohatila o ďalšie vplyvy na svojom prvom sólovom albume Pustvopol a autorský rukopis ešte viac rozvinula na doske Postalgia. Momentálne sa primárne sústredí na vzdelávanie - sama je pedagogička a chystá sa študovať na americké Berklee.

Silvia Josifoská podľahla bluesu ako 15-ročná a prvé koncerty prišli ešte skôr. Za premiérové profesionálne vystúpenia však sama považuje tie s projektom Sanyland v deväťdesiatych rokoch. V tomto období okrem iného hosťovala aj na ikonickom albume Cez Okno od Jara Filipa, čo je len jedna časť jej širokého, multižánrového záberu. Poslucháčom ho predstavuje na svojom najnovšom albumu Closer, kde je premiérovo aj v pozícii skladateľky hudby.

Dis is Markéta nemali ďalekú cestu Z garáže na pódium, koncertovali už po jednej skúške. Tomu však predchádzali roky pôsobenia a zberania skúseností v iných, rôznorodých projektoch. A práve tieto rozdielnosti do seba zapadla a vznikol unikátny sound world music, ktorý môže byť spôsobom zachovania folklóru.

Techniku grindového vokálu ani screamu nikdy veľmi netrénoval, jednoducho to tam pustil. Matúš Piš vidí cestu v tvrdej práci a držaní kroku s dobou. Jeho kapela Stercore s nekonvenčným žánrom má všetky albumy pod vydavateľstvom, zaujala aj v zahraničí a v budúcnosti plánuje ešte pritvrdiť.

Prvé koncerty hrali na vernisážach, prvé skúšky boli vedľa maliarov. Klady Kľudu sú na scéne viac ako desať rokov a momentálne hrajú s výrazne obmenenou zostavou. Tá nahrala aj najnovší album Žiadne mená. O ňom i o kapele sme sa rozprávali s jej spevákom, gitaristom a skladateľom Máriom Oravským.