Z prvej ruky

Hostia: Lívia Svetlošáková (riaditeľka Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní na Ministerstve školstva SR) a Erika Drgoňová (riaditeľka Základnej školy SNP Ostredková 14 v Bratislave). |

Reálne dopady novej metodiky na školy od septembra 2026: Ako sa zmena z projektového financovania na paušálne prejaví v praxi ZŠ a MŠ? Ktorým školám úväzky pribudnú a ktoré o ne prídu, aj keď ich potrebujú? Ako bude fungovať garancia 80 % a strop ±2 úväzky v prípade škôl s vysokým podielom detí so znevýhodnením?

Priepasť medzi 10 248 úväzkami a potrebnými 27 600 - je nárast o 750 úväzkov dostatočný krok, alebo skôr symbolický signál? Aký je realistický harmonogram približovania sa k cieľovému stavu? Čo to znamená pre štátny rozpočet a kde je kompromis medzi tempom reformy a finančnými možnosťami?

Rola asistenta: Je to pomocník konkrétneho dieťaťa, alebo podpora celej triedy? Ministerstvo posúva koncepciu smerom k asistentovi pedagóga pre triedu, kým časť odbornej verejnosti sa obáva oslabenia individuálnej podpory. Ako toto napätie ministerstvo plánuje riešiť?

Asistenti v škôlkach a nižších ročníkoch ZŠ ako priorita: Prečo práve sem smeruje najviac nových úväzkov, ako sa to prepája s rozšírením povinného predprimárneho vzdelávania? Sú materské školy personálne a metodicky pripravené na nových asistentov?

| Na školách pribudnú pedagogickí asistenti.

| Moderuje: Marta Jančkárová;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Ľudmila Masariková (prezidentka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr) a Tomáš Dražil (riaditeľ Národného parku Slovenský raj). |

Podľa najnovších informácií Štatistického úradu, domáci hostia ubytovaní v tuzemsku zaznamenali útlm, počet jednodňových návštevníkov však výrazne vzrástol, medziročne takmer o pätinu – čo znamená tento údaj a aké sú jeho príčiny?

Slováci uprednostňujú cestovanie po Slovensku mimo organizovaných zájazdov CK – radšej cestujú individuálne, potvrdili to aj dáta za vlaňajší rok, počet klientov organizovaného cestovného ruchu v rámci domáceho turizmu klesol oproti minulému roku o 6 % na takmer 77-tisíc – prečo idú domáci turisti radšej individuálne? Dajú sa ešte tieto čísla zlepšiť?

Je pre národný park lepšie ak ide o individuálnych turistov, alebo je lepšia organizovaná turistika? Zohráva to z pohľadu národného parku nejakú zásadnú úlohu?

Na Slovensko pricestovalo v roku 2025 prostredníctvom slovenskej cestovnej kancelárie 127-tisíc ľudí zo zahraničia. Čo je o 3 % medziročne menej - v porovnaní s obdobím pred pandémiou je to o 62 % – prečo sa nevieme vrátiť na čísla spred pandémie?

Kto k nám prichádza a kto by mohol? Je rozdiel medzi domácim a zahraničným turistom z pohľadu národných parkov? Aký prínos majú pre okolitý región národných parkov? Sú zahraniční turisti vzdelanejší, alebo informovanejší o tom, kde sa môžu pohybovať, ako sa správať? Preplnené destinácie nie sú len fenoménom veľkých krajín, dnes už s týmto problémom bojujú aj slovenské národné parky – v skratke aké sú príčiny?

Riešenia sa ponúkajú napríklad vo forme regulácie turistov platením vstupného – to sa však neukazuje aj zo skúsenosti zo zahraničia (napríklad Benátky) ako účinné opatrenie, aké sú ďalšie možnosti?

Nakoľko pomáhajú informačné prostriedky, ako web kamery, či svetelné tabule?

Cieľom je asi rozptýliť záujem v rámci regiónu aj na iné atrakcie a časti – ako to funguje v praxi? Vieme dostať ľudí do jaskýň, alebo na menej známe štíty či rokliny?

| Domáci cestovný ruch.

| Moderuje: Matej Baránek;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Zuzana Hrabovská (riaditeľka Odboru prevencie Prezídia Policajného zboru) a Eva Klimová (psychologička). |

Počet nahlásených podvodov na senioroch vlani medziročne prudko narástol. Je nárast spôsobený častejšími podvodmi, alebo lepšou informovanosťou obetí a aktívnejším nahlasovaním? Aká veľká škoda bola podvodmi spôsobená? Nakoľko je polícia úspešná v odhaľovaní a postihovaní tejto trestnej činnosti?

Ako podvodníci najčastejšie manipulujú seniorov po psychologickej stránke a prečo sú tieto techniky také účinné? Prečo sa aj veľmi opatrní a inteligentní ľudia môžu stať obeťou podvodu, najmä keď ide o telefonáty či silné emočné situácie? Ako môžu príbuzní hovoriť so seniormi o riziku podvodov tak, aby ich nevystrašili ani neurazili?

Aké sú najčastejšie formy podvodov (pokojne aj príklady) – ide o opakujúci sa vzorec, alebo sa zvyšuje ich sofistikovanosť? A aký je profil páchateľov - sú to „domáci“ páchatelia, alebo sú seniori obeťami aj podvodov zo zahraničia? Má technologický vývoj (napr. AI) vplyv na formu podvodov, je náročnejšie ich odhaliť? Sú cielené vyslovene na seniorov, alebo len majú väčšiu tendenciu im podľahnúť? Má polícia dostatočné prostriedky a kompetencie na efektívnu prácu v tejto oblasti?

Aké kroky robí polícia v snahe zvyšovať povedomie o rizikách a zlepšovaní prevencie? Aké kanály využíva na komunikovanie rizík? Aká je spätná väzba? Je úspech preventívnych akcií merateľný? Aké sú zásady prevencie a ako by sa mal človek správať, aby sa nestal obeťou podvodu?

| Podvedených seniorov pribúda.

| Moderuje: Marta Jančkárová;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Martin Hloušek (riaditeľ Sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne) a Martin Šuster (ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť). |

Prečo SP takúto prognózu ľuďom rozosiela a aký je jej účel? Prečo prichádza do schránok práve teraz a dostali ju všetci? Kedy bude prognóza aktualizovaná a od čoho závisí jej vývoj?

Suma predpokladaného dôchodku – čo toto číslo znamená a akou metodikou k nemu SP dospela? Pre koho je číslo relevantné a do akej miery odzrkadľuje realitu?

Prognóza uvádza tri scenáre – čo všetko zahŕňajú? Niektorí kritici hovoria, že vo výpočte sa nepočíta s demografiou – je to tak? Ako by to mohlo zmeniť prognózu?

Miera náhrady príjmu – čo znamená tento ukazovateľ? Ak je nízka ako sa to dá ešte napraviť? Odpracované roky – nakoľko sa dá spoľahnúť na takéto číslo? Táto časť čelí kritike, že chýbajú ľudom odpracované roky? Prečo je to tak? V aplikácii sociálnej poisťovne tie údaje v niektorých prípadoch sú no niektorým ľudom sa do prognózy nepreniesli. Pomohlo zaslanie prognózy SP doplniť chýbajúce údaje a skvalitniť databázy?

Aké možnosti šetrenia, resp. zlepšenia prognózy majú ľudia v rôznych vekových skupinách k dispozícii? V akej miere by sa mali spoliehať na štátny dôchodok resp. je vhodné ho doplniť o ďalšie sporenie?

| Prognóza budúcich dôchodkov.

| Moderuje: Juraj Jedinák;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Brigita Schmögnerová (bývalá ministerka financií) a Radovan Ďurana (ekonóm INESS). |

Naštartovanie ekonomického rastu: Ako ekonomike pomôcť čo najefektívnejšie zo strany štátu, krátkodobé a strednodobé opatrenia, ktoré by zabránili recesii na Slovensku, čo najviac momentálne tlmí našu ekonomiku, ideálny scenár v tomto roku, opatrenia bez dosahu na štátny rozpočet, ako k nim pristúpiť, odporúčania odborníkov, kombinácia šetrenia a rastových opatrení – ako ich nastaviť, aby sme ekonomiku netlmili a zároveň pracovali na ozdravovaní verejných financií.

Konkrétne kroky: Dosah na zamestnancov, prípadné škrtanie benefitov, kde najviac hľadať zdroje navyše, rokovanie tripartity, kde vedia nájsť zamestnávatelia a zamestnanci zhodu, sociálny štát a rôzne balíky, adresná pomoc nielen v dôchodkovom systéme ale napríklad aj pri energopomoci, štát napríklad preniesol pomoc s hypotékami na banky, mimoriadne zdanenie nadnárodných firiem, podpora podnikateľského prostredia – malé a stredné podniky).

| Prorastové ekonomické opatrenia.

| Moderuje: Marta Jančkárová;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Richard Kvasňovský (riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu) a Andrej Lednár (energoanalytik). |

Súčasné ceny na burze: Nižšie ako vlani, nepriaznivý vývoj spôsobuje konflikt na Blízkom východe, kam by sa ceny mohli dostať v prípade, že by napätie deeskalovalo, faktory na vplyv vývoja cien na burze, očakávané scenáre na rok 2027, ako to ovplyvní spotrebiteľské ceny u nás.

Energopomoc: Dostanú sa ceny pre domácnosti na úroveň súčasných dotácií, koľko by štát v prípade lacnejších energií mohol ušetriť na dotáciách, súčasná schéma pomoci, podpora priemyslu, štát vynaložil stovky miliónov eur, mohol by tieto zdroje presunúť do podpory podnikateľského sektora v prípade, že nebude nevyhnutné pomáhať domácnostiam, koľko ľudí je reálne odkázaných na pomoc s energiami, adresnejšia pomoc a vyhliadky na budúci rok.

| Vývoj cien energií.

| Moderuje: Juraj Jedinák;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Ing. Jozef Šumichrast, PhD. (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) a RNDr. Pavel Faško, CSc. (klimatológ). | Nahrávky: Ing. Ľuboš Jurík, PhD. (profesor na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU) a PhDr. Jana Obrancová (slovenská rozhlasová a televízna reportérka pôsobiaca v Slovenskej televízii a rozhlase /STVR/).

Vysoký deficit zrážok sa prejavuje nielen v pôde, ale zasahuje aj hydrologickú situáciu v krajine. Extrémne vysušenie vrchnej vrstvy pôdy: Ako je súčasný stav a aká je prognóza do budúcnosti pohľadom klimatológa?

Bez bezprostredného príchodu výdatných zrážok hrozia poľnohospodárom rozsiahle finančné škody. Ako sa s tým dokážu vyrovnať poľnohospodári a výrobcovia potravín (chovatelia a pestovatelia)?

Slovensko trpí akútnym nedostatkom funkčného zavlažovania predovšetkým kvôli zanedbanej, zastaranej infraštruktúre, chýbajúcim štátnym investíciám.

Celková potravinová sebestačnosť SR sa pohybuje na kriticky nízkej úrovni okolo 40 %. Viac ako polovica potravín spotrebovaných v krajine pochádza z dovozu. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti sa pritom za optimálnu a bezpečnú hranicu považuje sebestačnosť nad úrovňou 80 %. Slovensko je vysoko závislé od dovozu bravčového a hydinového mäsa, čerstvej zeleniny, ovocia a zemiakov.

Aktuálne sucho, ktoré na jar postihlo takmer 40 % územia SR priamo obmedzuje ponuku domácich plodín. Výpadky v produkcii hustosiatych obilnín, krmovín a zeleniny znamenajú menej surovín na trhu. Nedostatok komodít tlačí ich nákupné ceny nahor.

Konflikty na Blízkom východe skokovo zvýšili ceny močoviny (najpoužívanejšieho dusíkatého hnojiva), ktorá stúpla o približne 40 % z dôvodu výpadkov exportu a drahých energií. Nižšie dávky živín do pôdy znamenajú ešte slabšiu a menej kvalitnú úrodu, čo opäť prehlbuje nedostatok potravín na trhu.

| Čaká nás kvôli suchu nedostatok poľnohospodárskych produktov a zdražovanie?

| Moderuje: Matej Baránek;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Radoslav Baťo Varga (poradca ministra školstva) a Eva Horníková (prezidentka Združenia základných škôl Slovenska). | Nahrávka: Matej Stuška (OZ rodičia). |

Učitelia majú dostať 80.000 licencií na model AI Chat GPT EDU, opatrenie naväzuje na 20.000 licencií pre pedagogické fakulty vysokých škôl. Ako má ChatGPT pomôcť učiteľom? Sú pedagógovia pripravení s ním pracovať?

Podľa výskumu z minulého roka osem až deväť z desiatich mladých ľudí, detí, používa nástroje generatívnej umelej inteligencie. Akým spôsobom sa AI na školách využíva už dnes, na čo modely deti najčastejšie používajú-a vedia ich používať správne?

Etický kódex: Ministerstvo predstavilo aj dobrovoľný etický kódex pre školy, určuje pravidlá využívania AI pre učiteľov, deti aj rodičov. Aké nastavuje základné pravidlá, aby bolo jasné, čo je pri používaní AI v škole prijateľné a čo nie?

Nástrahy častého a nekritického využívania AI: Jej nadmerné využívanie podľa odborníkov oslabuje kritické a kreatívne myslenie detí. Ako predísť negatívnym dosahom využívania umelej inteligencie?

Ako sa ukáže, či AI naozaj zlepšuje vzdelávanie?

Budúcnosť AI v školstve: Ako sa do budúcna môžu učitelia, ale aj žiaci, pripraviť na využívanie umelej inteligencie? Čo všetko by umelá inteligencia v školstve mohla uľahčiť, kde naopak prináša výzvy? Má byť AI pomocník alebo časom nevyhnutnosť?

Sú slovenské školy pripravené na takúto technologickú zmenu?

| Umelá inteligencia na základných a stredných školách.

| Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Paula Puškárová (poslankyňa NR SR ; Hlas-SD) a Štefan Kišš (poslanec NR SR; PS), |

Lídri koalície rokujú o podpore zmien, ktorých cieľom je naštartovať ekonomický rast krajiny. Balík z dielne ministerky hospodárstva Denisy Sakovej obsahuje deväťdesiat návrhov. Podľa medializovaných informácií v nich má byť energetické kompenzácie pre veľké firmy, zníženie niektorých daní a odvodov, či rušenie rekreačných poukazov a transakčnej dane.

Je medializovaný zoznam aktuálny a obsahuje vôbec opatrenia, o ktorých koaliční lídri rokujú? K akým záverom dospeli na koaličnej rade? Ktoré body majú politickú podporu a ktoré sú naopak nepriechodné?

Podnikatelia požadujú predovšetkým zrušenie transakčnej dane a dane z dividend, či zjednodušenie systému. Má vláda snahu vyjsť im v ústrety? Sú podnikatelia zapojení do diskusie o podobe budúcej konsolidácie?

| Opatrenia na podporu rastu ekonomiky.

| Moderuje: Juraj Jedinák;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Boris Klempa (virológ SAV) a Peter Sabaka (infektológ). |

O hantavíruse – čím je špecifický, v akých oblastiach sa objavuje, prečo spôsobuje až také vážne ochorenie (1-15% úmrtnosť v Európe a Ázii, 50% v Amerike).

Prenos – ako sa dá nakaziť? Je už potvrdený možný prenos z človeka na človeka? Akú rolu hrajú v tom prípadné mutácie? Aké veľké je riziko nakazenia sa v slovenských podmienkach - kde je to možné a kto je najviac náchylný?

Liečba – aké sú príznaky? Ako sa odlišuje hantavírusová nákaza od iných vírusových ochorení? Sú v príznakoch rozdiely alebo to určí iba testovanie? Existuje liečba? Dá sa účinne chrániť?

Hrozba epidémii a prípadnej pandémie – je hantavírus rizikom?

Zdravotníctvo a vírus – môžu byť v súvislosti s hantavírusom užitočné niektoré skúsenosti z pandémie koronavírusu? Budeme sledovať napríklad vývoj vakcín a liekov?

| Hantavírus - prenos, riziká a prevencia.

| Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová;

| Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.