Seriál Rádia Regina Západ

Zaspomíname si na Darinu Laščiakovú, ktorá zomrela 13. augusta vo veku 94 rokov. Nebude chýbať ani rubrika Hudobné momentky, tento krát o príbehoch ďalších slovenských letných pesničiek.

2.časť: Román ako spochybnenie istôt

Milan Kundera bol v 60.rokoch skutočnou celebritou pražských exteriérov. V tom čase prednášal svetovú literatúru na FAMU a nadchýnal budúcich filmárov neuveriteľnými znalosťami. Ak uvážime, že popritom publikoval úspešné knihy a stál v prvej línii reformného procesu v Československu, pochopíme jeho výnimočné renomé. A práve ono mu na začiatku normalizácie zlomilo väz. Nasledujúcu päťročnicu tak prežil ako nezamestnaná celebrita. V roku 1975 prijal miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes. Kundera sám povedal, že jeho rozhodnutie odísť do Francúzska (a samotná cesta tam) pripomínali románovú situáciu. Každopádne, po príchode do Francúzska publikoval eseje pod názvom Umenie románu. Azda aj preto prichádzajú na svet romány Valčík na rozloučenou (1976), Nesnesitelná lehkost bytí (1985) a Nesmrtelnost (1990).

„Kundera ide proti tradícii románu a preto sa mu viac páči román osvieteneckého typu. Román, ktorý sa smeje, a ktorý nám berie istoty.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

Za tieňom len tieň

Nadrealistický hlas Ivana Kupca z prelomu 30. a 40.rokov znel veľmi intenzívne, no ostala po ňom len ozvena prvej zbierky Podľa hviezd meniť masky s dozvukom v tých ďalších. Po roku 1970 umlčaný a neexistujúci básnik však neustále napĺňal svoju podstatu sústredenou tvorbou. V čase pádu totality z nej vzišli spriaznené, a opäť takpovediac nadrealistické zbierky Tieňohra a Kniha tieňov. Kupec prichádza s nosným motívom tieňa, zaoberá sa jeho podobou, skrytými a zjavnými polohami. S odstupom štvrťstoročia stále platí, že Kupcovi sa nimi podarila obdivuhodná vec. Ako autor staršej generácie (mal tesne pred sedemdesiatkou) zasiahol do kontextu modernej poézie.

„Kupec vytvoril reflexívne dielo založené na skúsenosti modernej poézie 20.storočia.“

Ivan Štrpka

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Ivan Štrpka

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

V rytme padajúcich kvapiek

Tak ako každá ďalšia kvapka stekajúca zo stalaktitu vytvára zakaždým iný vodoznak s inou ozvenou, tak aj každé nové čítanie jeho textov prináša nový prežitok s novým zmyslovým vlnením. Ivan Laučík sa proti stereotypom cítenia a myslenia, obracal v rytme padajúcich kvapiek.

Osamelý bežec, jaskyniar, ale tiež horolezec, učiteľ a občan. Bojovník proti lýrotvorcom a básnik, ktorý neuznával pojem „básnik“. A tak nehovorme o básňach, ale o textoch. A hoci sa jednotlivé verše jeho textov navzájom nehladia a neraz nedávajú logiku, nie sú výsledkom snobského a povrchného narábania so slovom.

Laučík debutoval v roku 1968 - ako prvý člen Osamelých bežcov. Dnes už kultová zbierka s príznačným názvom Pohybliví v pohyblivom sa však ovácií nedočkala. Veľká časť kritiky jej neporozumela a prehlásila ju za surreálny chaos. Laučík však na to nedbal a ostal si verný.

„Jeho slová sú usporiadané tak, aby nadobudli iný zmysel.“

Marek Debnár

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Marek Debnár, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek

Smrteľne vážna vec

Stanisław Jerzy Lec je označovaný za popredného európskeho satirika svojho veku, pričom veľmi dobre vedel, že satira je smrteľne vážna vec. Zároveň patrí medzi tých ľudí, pri ktorých si len veľmi ťažko predstaviť, že kedysi fungovali ako malé dieťa. Jeho vizáž, jeho pohľad, jeho životná filozofia a teda aj dielo totižto pôsobia neochvejne zrelo. Tým však vôbec nemožno povedať, že by si vedome nepestoval mladícku hravosť vykúpenú životnou skúsenosťou. Inak by sám seba nemohol označiť za povrazolezca a inak by ho kritika nezaradila k najväčším poľským autorom po druhej svetovej vojne.

„Mať nadhľad znamená byť nad vecou a pritom sa na iných nepozerať zhora.“

Tomáš Ulej

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Tomáš Ulej

Interpret: Tomáš Ulej

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Milan Greguš

Pripravil Michal Herceg.

V poslaní spisovateľa

Akýkoľvek profil, dokument, fíčer alebo len salónna konverzácia o Arnoštovi Lustigovi sa musí skôr či neskôr zvrtnúť na konkrétne udalosti jeho života. Bohatá kariéra sympatického pražského Žida sa s najväčšou pravdepodobnosťou začala v máji 1945, keď definitívne prežil holokaust. Prežil a rozprával. Tragické príbehy, ale aj rôzne odľahčené historky z koncentračných táborov mu však nikto neveril, a tak začal písať. Český spisovateľ a publicista svetového významu raz povedal, že každý román má byť lepší ako jeho autor. Možno aj preto do svojich už vydaných kníh až do smrti zasahoval a čosi podľa chuti dopisoval.

„Po holokauste už žiadna iná téma nebola tak závažná, aby Lustigovi stála za to.“ Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Lýgia Vojtková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Jánom Vilikovským.

Vidieť (to) kompletne

Jeho otec Julián Marías je považovaný za jedného z najvýznamnejších španielskych filozofov 20.storočia. V 30.rokoch, v čase Španielskej občianskej vojny, bol ako pokrokový intelektuál nútený opustiť svoju krajinu. Vysťahoval sa do Veľkej Británie a neskôr odišiel do Spojených štátov amerických. A paradoxne práve vďaka tejto neradostnej situácii sa jeho syn, Javier Mariás, zoznámil už v mladosti s anglosaskou literatúrou, ktorá ho ako autora a prekladateľa sprevádza a spoluurčuje po celý život. Celosvetovo uznávaným spisovateľom sa stal na začiatku 90.rokov, keď napísal svoj prelomový román s názvom Také biele srdce. Literárna kritika u tohto najznámejšieho a pravdepodobne najvýznamnejšieho súčasného španielskeho spisovateľa vyzdvihuje, že sa mu darí to, o čo usiluje veľa súčasných románopiscov: spojiť zábavu s bohatým myšlienkovým obsahom. V 40-miliónovom Španielsku je dnes plejáda románopiscov, ale len jeden Marías.

„Do tradičného španielskeho realistického písania vniesol veľmi kreatívne a inšpiratívne znalosť iných literatúr a iných kultúr.“

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Rudolf Fritzmann

1. časť: Len tri slová

O veľa rokov neskôr, zoči-voči nekonečným novinárskym otázkam, spisovateľ Gabriel García Márquez si spomínal na ten rodinný výlet, keď zistil ako na to. A možno to bolo celkom inak, tu ide skôr o to, ako naznačiť prečo je román Sto rokov samoty veľkým čítaním. Je možné, že vtedy prišiel na fintu, vďaka ktorej mohol o veciach reálnych písať ako o fantastických a naopak. Navyše bez toho, aby v horúčkovitom stave stratil bezprostredný kontakt so svetom, ktorý poznáme všetci. V roku 1967, keď vychádza román po prvýkrát, sa stáva zo známeho autora literárna celebrita, na ktorú budú odvtedy všetci ukazovať prstom.

„Je to pokojný a presvedčivý tón akým sa hovoria deťom stokrát vyrozprávané rozprávky a povesti."

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek