Kedysi čítali len tí, ktorí to potrebovali k práci, alebo na to mali peniaze. Vynález kníhtlače v 15. storočí spustil lavínu masívnych a neodvratných zmien. Menil sa pohľad na svet. Rástla vzdelanosť, ľudia sa masovo učili čítať a písať a do života postupne nastúpila povinná školská dochádzka. Z tlačeného slova sa stal široko prístupný zdroj nových poznatkov. Ľudia ich mohli využiť v práci, v bežnom živote, na duchovné obohatenie, na spoznávanie sveta aj na príjemné trávenie voľného času s románovými hrdinami. Čítanie zohralo dôležitú úlohu vo formovaní moderných národov a ich jazykov. V dvoch častiach cyklu SK Dejiny sa pozrieme na fascinujúci príbeh dejín čítania, ktorý formoval našu kultúru.

Mnohé krajiny sveta majú na čele prezidenta. Aké má kompetencie či podiel na riadení štátu, závisí od historického vývoja krajiny a jej ústavného poriadku. Niekde majú prezidenti reálnu politickú moc, inde zas prevažne reprezentatívnu funkciu. Budeme hovoriť o zrode a podobách tejto funkcie, aj o imidži hláv štátov. Prezident Masaryk obľuboval jednoduché a striedme jedlá. Prezident Tiso rád hrával kolky. Prezidentovi Benešovi podarovali slovenské deti k narodeninám kresbu jeho rodného domu. Prezident Gottwald dostal od budúceho prezidenta Husáka 1 000 slovenských kníh. V SK_Dejinách si o prezidentoch v našich dejinách povieme oveľa viac.

Kľúčom k prosperite býva šikovné využitie moderných výdobytkov. Ako sa to darilo Uhorsku v oblasti nerastného bohatstva. Vedci, vynálezy, prírodovedecké, ale aj umelecké zbierky – tu všade sa ukrýval potenciál bohatstva krajiny. Železo, veľké mozgy, zberateľstvo: o tom bude záverečný diel SK_Dejiny venovaný Uhorsku v časoch dualizmu.

Nové životné situácie a predstavy o budúcnosti v časoch rakúsko-uhorského dualizmu vyvolali zmeny v mentalite človeka na prahu modernity. Šírili sa novátorské myšlienky o zdravotníctve, stravovaní, hygiene či sociálnych otázkach. Ľudia sa zaoberali potrebou školskej reformy, ktorá patrila k prioritám. Prebiehal masívny rozvoj úverových a potravinových družstiev, ktoré už neboli len ekonomickým, ale aj spoločenským a kultúrnym fenoménom. Formovanie robotníckeho hnutia viedlo až k vytvoreniu celouhorskej politickej strany, ktorej agenda sa zameriavala na zlepšenie pracovných podmienok, na rast miezd, skrátenie pracovnej doby či všeobecné volebné právo. A bol naozaj slovenský vidiecky ľud taký národne a politicky ľahostajný, ako sa zvykne hovoriť? Povieme si v treťom pokračovaní SK_Dejiny o rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Habsburská monarchia bola od svojho vzniku v 16. storočí multikultúrny pestrý kolos v strede Európy. Rozsiahle premeny vyvolané priemyselnou revolúciou, ako aj politické a nacionálne dôvody viedli k prevratnej štátnej reforme v roku 1867. Poznáme ju ako rakúsko-uhorské vyrovnanie. Dualistickej monarchii sa hovorilo Rakúsko-Uhorsko a v takejto podobe štát existoval do novembra 1918. Čo dualizmus znamenal pre štáty, národy, mestá i ľud Habsburskej monarchie? Slovensko a Slováci boli súčasťou Uhorska vyše tisícročie a dualizmus predstavoval poslednú etapu tejto éry. Rakúsko-Uhorské vyrovnanie je témou štyroch dielov nášho cyklu SK_Dejiny.

Aká bola Nitra po roku 1918? Okrem iného aj výrazný historický symbol. Ako sa využíval či dokonca zneužíval? V tretej časti rozprávania o dejinách Nitry si pripomenieme aj vplyv katolíckej cirkvi na život mesta. Neobídeme ani pohnuté osudy židovskej komunity, ktorá po stáročia spoluvytvárala tvár Nitry. Uvidíte v treťom pokračovaní série SK_Dejiny venovanej dejinám mesta Nitra.

Hovoríme jej matka slovenských miest. Nitra je v povedomí verejnosti spojená s dávnou minulosťou našich predkov. Hrad, Zobor, Martinský vrch, rieka Nitra. Čo nám však hovorí veda, špeciálne archeológia o časoch, z ktorých sa nám zachovalo len minimum písomných prameňov? Čím bola Nitra dlhodobo zaujímavá a atraktívna pre život ľudí? V prvej časti štvordielnej série SK_Dejín budeme hľadať odpoveď na otázku, ako sa zrodila Nitra.

Obdobím dobývania Svätej zeme, ani vojnami križiackych štátov so Saladínom a ďalšími moslimskými vojvodcami a sultánmi, sa fenomén križiackych výprav nekončí. Pápeži, cirkev, panovníci a vojaci Krista postupne obracali pozornosť celej stredovekej spoločnosti k novým vojenským cieľom. Križiacke výpravy smerovali proti pohanom, kacírom, odpadlíkom od viery, schizmatikom aj osmanským Turkom, a zúčastňovali sa ich aj stredoeurópski panovníci. V pokračovaní našej diskusie SK_Dejiny sa venujeme križiackym ťaženiam významných uhorských a českých panovníkov, ale tiež križiackym výpravám v dobách husitov a osmanskej expanzie do Európy.

Téma križiackych výprav je predmetom dlhodobého historického bádania, a stredovekí križiaci sú tiež vďačnou zásobárňou beletristických príbehov, novodobých legiend a mýtov. V prvej časti nášho dvojdielneho rozprávania budeme hľadať historické korene a pozadie tohto fenoménu. Akú rolu zohrávali pri vzniku križiackych výprav súdobé náboženské tendencie, rytierske ideály, politické a mocenské činitele, či konkrétne historické osobnosti?

Československo rozhoduje o svojej budúcnosti! Československo volí! V druhej časti SK_Dejiny venovanej Voľbám roku 1946 sa pozrieme na to, ako vyzeral volebný 26. máj. Ktoré taktiky boli účinné a ktoré zlyhali? Nahliadneme aj za hranice – ako ovplyvnilo predvolebnú kampaň rastúce napätie medzi USA a ZSSR? A neobídeme ani historické interpretácie a mýty, ktoré sa spájajú s volebnými výsledkami.