Rádiožurnál o 7:00

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Vzhľadom na dĺžku 2. dejstva sme aj súhrnný komentár rozdelili na dve časti. V 1. časti sa sústredíme na genézu vzniku a funkciu druhého dejstva a na najdlhšiu scénu - Klasickú Valpurginu noc. A samozrejme nezabudneme na Homuncula.

V 1. časti súhrnného komentára k 2. dielu sme hovorili o genéze vzniku a funkcii druhého dejstva, o úlohe Homunkula a o najväčšej scéne - Klasickej Valpurginej noci. V 2. časti budeme v analýze tejto scény pokračovať z hľadiska obrovského aparátu mytologických postáv. Ďalej nás bude zaujímať, ako v druhom dejstve Goethe pracuje s dimenziou priestoru a ako sa to nesmierne spektrum tém a motívov dá interpretovať z pohľadu filozofie Marsilia Ficina o štvrtej ceste duše, ktorá sa chce stať bohom.

Obsah 3. dejstva

V treťom dejstve II. dielu Faust konečne stretáva Helenu, ktorú Persefona prepustila z Podsvetia. Helena sa vracia späť do paláca v Sparte aj so sprievodom zajatých Trójaniek. Na pokyn manžela Menelaa tu má pripraviť obetovanie bohom. V zanedbanom paláci narazí na škaredú a hašterivú správkyňu Forkyas alias Mefistofela. Hrozbou, že tou obetou má byť práve ona za trest pre neveru, Forkyas presvedčí Helenu, aby aj so svojím sprievodom utiekla na neďaleký stredoveký hrad, patriaci Faustovi. Očarený jej krásou skladá Faust Helene rytiersky hold, čím ju uznáva za svoju pani. Ona zas jeho povýši za svojho pána. Zamilovaný pár sa utiahne do jaskýň k milostným hrám. Faust s Helenou splodia syna Euforiona. Pri extatickom pokuse lietať Euforion sa ako druhý Ikaros zrúti a zahynie. Helena sa vracia späť do Podsvetia a Fausta oblaky odnášajú preč.

15. scéna: Pred Menealovým palácom v Sparte 1.časť

Prvá scéna tretieho dejstva má po obsahovej aj formálnej stránke charakter antickej tragédie. Helena prichádza domov, do Sparty, aby na príkaz svojho manžela Menelaa skontrolovala palác a služobníctvo a všetko pripravila na obetu bohom po návrate z Tróje. Bojí sa žiarlivého muža, budúcnosti, no je pripravená prijať vôľu bohov. V paláci však nachádza len hrôzostrašnú správkyňu Forkyas, ktorá ju na smrť vyľakala. Medzi zborom Trójaniek a Forkyadou dôjde k hádke. Forkyas uzná Helenu za svoju pani, no zároveň sa pokúsi ju ovládnuť. Na jednej strane ju výčitkami kvôli nevere, trójskej vojne a utrpeniu, ktoré spôsobila, privádza až do bezvedomia. Na strane druhej chváli jej krásu a velebí jej múdrosť. Získať moc nad Helenou sa jej podarí, keď ju aj jej sprievod priam sadisticky presvedčí, že práve Helena má byť tou obetou, ktorú Menelaos zamýšľa. Zbor aj Helena prosia Forkyas o pomoc a tá odporučí hľadať záchranu u nového panovníka, ktorý počas Menelaovej neprítomnosti obsadil sever krajiny. Scéna sa zahalí do chmár a Helena s Trójankami v čase na stredoveký križiacky hrad, ležiaci v blízkosti Sparty.

15. scéna: Pred Menealovým palácom v Sparte 2.časť

Prvá scéna tretieho dejstva má po obsahovej aj formálnej stránke

charakter antickej tragédie. Helena prichádza domov, do Sparty, aby na

príkaz svojho manžela Menelaa skontrolovala palác a služobníctvo a

všetko pripravila na obetu bohom po návrate z Tróje. Bojí sa žiarlivého

muža, budúcnosti, no je pripravená prijať vôľu bohov. V paláci však

nachádza len hrôzostrašnú správkyňu Forkyas, ktorá ju na smrť vyľakala.

Medzi zborom Trójaniek a Forkyadou dôjde k hádke. Forkyas uzná Helenu za

svoju pani, no zároveň sa pokúsi ju ovládnuť. Na jednej strane ju

výčitkami kvôli nevere, trójskej vojne a utrpeniu, ktoré spôsobila,

privádza až do bezvedomia. Na strane druhej chváli jej krásu a velebí

jej múdrosť. Získať moc nad Helenou sa jej podarí, keď ju aj jej

sprievod priam sadisticky presvedčí, že práve Helena má byť tou obetou,

ktorú Menelaos zamýšľa. Zbor aj Helena prosia Forkyas o pomoc a tá

odporučí hľadať záchranu u nového panovníka, ktorý počas Menelaovej

neprítomnosti obsadil sever krajiny. Scéna sa zahalí do chmár a Helena s

Trójankami v čase na stredoveký križiacky hrad, ležiaci v blízkosti Sparty.

Helena sa so svojím sprievodom ocitá na Faustovom hrade. Faust v odeve stredovekého rytiera ju prichádza pozdraviť. Scéna ma charakter stredovekej rytierskej drámy. Faust so sebou prináša sputnaného strážcu veže Lynkea, ktorý opantaný Heleninou krásou, pozabudol ohlásiť kráľovnin príchod a žiada Helenu, aby nad Lynkeom vyniesla ortieľ. Helena strážcu omilosti, no jej krása začína podrývať Faustovu panovnícku autoritu. Jeho poddaní zjavne uctievajú väčšmi Helenu než jeho samého. Faust šikovne uzná Helenu za svoju vládkyňu a ona ho na oplátku povýši na svojho pána, odloží svoj antický spôsob reči a prijme rýmovaný prejav Fausta a jeho dvoranov. Moment súzvuku narúša Forkyas oznamom o blížiacom sa Menelasovi, volajúcom po odplate. Faust si získa podporu kniežat rozdelením lén a sám sa s Helenou utiahne do ústrania.

Helena sa so svojím sprievodom ocitá na Faustovom hrade. Faust v odeve stredovekého rytiera ju prichádza pozdraviť. Scéna ma charakter stredovekej rytierskej drámy. Faust so sebou prináša sputnaného strážcu veže Lynkea, ktorý opantaný Heleninou krásou, pozabudol ohlásiť kráľovnin príchod a žiada Helenu, aby nad Lynkeom vyniesla ortieľ. Helena strážcu omilosti, no jej krása začína podrývať Faustovu panovnícku autoritu. Jeho poddaní zjavne uctievajú väčšmi Helenu než jeho samého. Faust šikovne uzná Helenu za svoju vládkyňu a ona ho na oplátku povýši na svojho pána, odloží svoj antický spôsob reči a prijme rýmovaný prejav Fausta a jeho dvoranov. Moment súzvuku narúša Forkyas oznamom o blížiacom sa Menelasovi, volajúcom po odplate. Faust si získa podporu kniežat rozdelením lén a sám sa s Helenou utiahne do ústrania.

Kým Faust a Helena trávia medové chvíle v jaskyniach a nestarajú sa o správu svojej ríše, zbor sa zhrýza nudou. Forkyas v role rozprávačky opisuje v prvej časti tejto scény, ako sa Faustovi a Helene narodilo neposedné chlapča Euforion, rastúce ako z vody. Ustráchaní rodičia varujú syna pred prudkými skokmi. Euforion je totiž rovnako ako Faust podobný bohu Antaiovi, jeho živlom je zem, nie vzduch. So zlatou lýrou a aureolou pripomína boha Apolóna a stelesňuje alegóriu umenia. Táto časť scény, sprevádzaná hudbou, má charakter spevohry, obsahuje árie, duetá, tercetá, recitatívy. Euforion je stále divokejší. Chce tancovať, naháňať dievčatá, dopúšťa sa násilia. Napokon vyskočí do vzduchu a pri páde zahynie. V poslednej časti scény všetky postavy miznú. Helena sa vracia do Podsvetia, jednotlivé časti zboru splynú s prírodou a Fausta unášajú späť na sever, odkiaľ prišiel, chmáry.

Kým Faust a Helena trávia medové chvíle v jaskyniach a nestarajú sa o správu svojej ríše, zbor sa zhrýza nudou. Forkyas v role rozprávačky opisuje v prvej časti tejto scény, ako sa Faustovi a Helene narodilo neposedné chlapča Euforion, rastúce ako z vody. Ustráchaní rodičia varujú syna pred prudkými skokmi. Euforion je totiž rovnako ako Faust podobný bohu Antaiovi, jeho živlom je zem, nie vzduch. So zlatou lýrou a aureolou pripomína boha Apolóna a stelesňuje alegóriu umenia. Táto časť scény, sprevádzaná hudbou, má charakter spevohry, obsahuje árie, duetá, tercetá, recitatívy. Euforion je stále divokejší. Chce tancovať, naháňať dievčatá, dopúšťa sa násilia. Napokon vyskočí do vzduchu a pri páde zahynie. V poslednej časti scény všetky postavy miznú. Helena sa vracia do Podsvetia, jednotlivé časti zboru splynú s prírodou a Fausta unášajú späť na sever, odkiaľ prišiel, chmáry.