Čítanie zo zahraničnej tlače

Pôvodná rozhlasová tragikomédia Michaely Zakuťanskej rozpráva príbeh tridsiatničky Saše, ktorá zažíva vnútornú krízu, pocit osamelosti, vyhorenia a zbytočnosti. Z beznádeje ju vytrhne rutinné zvonenie pri dverách. V réžii Júlie Rázusovej účinkujú Gabriela Marcinková, Stanislava Kašperová, Dana Košická a ďalší.

Rozhlasová hra mladej oceňovanej autorky, odohrávajúca sa v snoch šiestich postáv odkrýva spletitú sieť rodinných vzťahov niekoľkých generácií. V priestoroch rôznych snov, kde nemusia platiť striktné pravidlá skutočného sveta a niekedy ani logika, vznikla slobodná hra spomienok, útržkov skutočnosti a predstáv o budúcnosti. V tomto svete sa odvíja príbeh jednej rodiny, v ktorej sa matka musí vyrovnať so smrťou muža a takisto s minulými traumami, jej synovia s rozpadajúcimi rodinami a ich deti s pokazeným detstvom. Autorka vytvorila zaujímavý svet na hranici sna a skutočnosti, výborne využívajúci rozhlasové médium. A hoci poslucháč zachytáva postavy v neľahkých životných situáciách, radosť z neobvyklej autorkinej hry a silných hereckých výkonov prináša jedinečný zážitok. Účinkujú: Aňa - Dominika Morávková, Peťo - Michal Jánoš, Silvester - Matej Landl, Veronika - Edita Korivčevic Borsová, Lýdia - Ida Rapaičová, Viktor - Ján Hrotík. Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Milan Greguš Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Milena Lukáčová

Pri príležitosti výročia konca prvej svetovej vojny uvádzame originálnu adaptáciu jednej z najzaujímavejších divadelných hier dvadsiateho storočia. Rakúsky novinár, esejista a spisovateľ Karl Kraus napísal svoju monumentálnu hru Posledné dni ľudstva pod vplyvom zážitkov z prvej svetovej vojny a udalostí, ktoré jej predchádzali. Text tvorí 220 voľne prepojených scén a má vyše päťsto strán. Autor ho uviedol vetami: „Inscenovanie tejto drámy, ktorej rozsah by podľa pozemskej mierky zaplnil asi 10 večerov, je vyhradené divadlu na Marse. Návštevníci divadiel tohto sveta by to asi nevydržali." Kraus text písal v rokoch 1915-1919 a je veľmi zaujímavý aj po formálnej stránke. Kraus pracoval s nájdeným materiálom - viac ako jeho tretinu tvoria citáty z novín, vojenských rozkazov, súdnych rozhodnutí, listov, výnosov a nariadení, pohľadníc či plagátov. Krausova hra bola v mnohých ohľadoch prelomová. Autor dokázal vytvoriť spoločenskú satiru takmer výlučne dokumentovaním každodenného života. Hoci sa hra inscenuje výnimočne, inšpirovala mnoho teoretických reflexií, rozpútala diskusie medzi umenovedcami i aktivistami a inšpirovala celý rad autorov a dramatikov. Rádio Devín hru uvádza v úprave Jany Mikuš Hanzelovej a v réžii Jána Mikuša.

Rozhlasová hra vznikla na základe drámy, za ktorú získal cenu Rádia Devín v súťaži Dráma 2017 začínajúci český dramatik Ondřej Škrabal. Autor pôsobí aj ako divadelný režisér v nezávislej umeleckej platforme, ktorá sa zaujíma o „radikálnu“ činohru (sústredenie sa na text, minimalistickú scénografiu, prepájanie divadla so súčasnou hudbou a performance), taktiež píše poéziu. Zjavenie pudla je veršovaná monodráma herca, ktorý práve dohral Fausta a v zákulisí reflektuje absurdný dramatický moment, ktorý sa odohral na javisku. Ten odštartuje monológ, oscilujúci medzi existenciálnosťou a banálnosťou, ktorý poodhaľuje divadelný svet z pohľadu herca a v obecnej rovine poukazuje na človeka uzavretého v bubline svojho malého sveta, v ktorom príchod akéhokoľvek cudzorodého prvku či inakosti vzbudzuje strach a paranoje a stáva sa tiež vhodnou zámienkou na ospravedlnenie vlastných zlyhaní. Ondřej Škrabal hru komponoval ako hudbu slov. Princíp komponovania – slova, hudby a zvuku - využíva aj rozhlasové spracovanie.

Posledné roky sa dramaturgičke Beata Panákovej darí napĺňať ambíciu prinášať mladým poslucháčom každý rok rozhlasovú adaptáciu diela nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. V roku 2018 to bola premiéra rozhlasovej hry Matrionina chalupa podľa literárnej predlohy Alexandra Solženicyna - v čase, keď sme si pripomenuli 100. výročie jeho narodenia. Dej poviedky je situovaný do päťdesiatych rokov a príbeh je inšpirovaný autentickou životnou skúsenosťou spisovateľa, väzňa svedomia sovietskeho režimu. Napriek prežitým útrapám sú Solženicynove texty naplnené hlbokým vzťahom k vlasti, nostalgiou za starým, patriarchálnym Ruskom s jeho láskou, dobrom, zbožnosťou. Práve úcta k tradíciám, k prostým ľuďom a ich prirodzenej múdrosti robí umelca ešte citlivejším na hrozivú realitu. V Matrioninej chalupe totiž odhaľuje tragickú absurditu života „spravodlivého človeka“ – dedinskej ženy, ubitej a olúpenej chamtivými príbuznými i vtedajším komunistickým režimom. Réžia Laco Kerata, účinkujú BOUBLÍK Přemysl - Andrej Ignatič; KRONEROVÁ Zuzana - Matriona Vasilievna; KAPRÁLIK Dušan - Faddej; GEREGOVÁ Helena - Mliekárka Máša; KAPRÁLIK Michal - Antoška; PORUBJAKOVÁ Zuzana - Kira; KOŠICKÁ Lena - Sestra Matriony; BENEDIK Jozef - Železničiar 1; VRZALA Michael - Železničiar 2

Ivica Ruttkayová: Volám sa Mária. Volám sa Mária je netradičná vianočná komédia o tom, čo sa môže diať, keď päť Márií čaká na jedného Jozefa. Štyri z nich – jeho dcéra, manželka, matka a milenka sa stretnú na nemocničnom oddelení, kde dôjde k neočakávaným udalostiam. Vedené piatou Máriou – zdravotnou sestrou prekonávajú strastiplnú cestu z nemocnice von – ale kam vlastne? Pôvodnú rozhlasovú hru Volám sa Mária naštudovali Božidara Turzonovová, Lucia Vráblicová, Dominika Morávková, Edita Borsová a Henrieta Kolláriková. Súčasťou hry je spev týchto herečiek a originálne hudobné kompozície Matúša Wiedermanna. Ako inšpiráciu autorka scenára Ivica Ruttkayová priznáva jednak Lorcovu hru Dom Bernardy Alby , Beckettovo Čakanie na Godota, ale aj mexické telenovely typu Jednoducho Mária. Prostredie nemocnice pre dej vybrala, pretože práve tu sa často rozhoduje o živote a smrti. Čas Vianoc je obdobím , kedy máme príležitosť premýšľať o živote a jeho hodnotách a o nádeji , ktorú všetci tak veľmi potrebujeme. Pod realizáciu rozhlasovej hry sa podpísali: dramaturgia Ján Šimko, réžia Adama Hanuljak, hudobná dramaturgia Katarína Bielčíková a Matúš Wiedermann, technické spracovanie Ľubica Olšovská.

Pôvodná rozhlasová hra Jána Mikuša pre celú rodinu s názvom Expedícia Salamander nadväzuje na prvú Expedíciu - Na Človečej hlave . Skupina detí tentoraz nezažíva dobrodružstvá s otcami, ale samostatne, v magickej Banskej Štiavnici. Tentoraz pôjde naozaj o veľa, o tajný denník Jana Truhclíka.

Dramatická kompozícia z textov A.P.Čechova o ľudských túžbach, o nesplnených snoch a ideáloch, láskach, predsavzatiach, životných očakávaniach... O premárnených životoch. I o skytých prúdoch ľudského podvedomia zložená z texov Ujo Váňa, Višňový sad, Tri sestry, Čajka a Pavilón č.6. Autor: Svetozár Sprušanský

Lemberg je nemecký názvov ukrajinského mesta Ľvov. Autor a režisér Silvester Lavrík sa pri tvorbe hry inšpiroval svojimi bezprostrednými zážitkami s týmto mestom. Svoje úvahy o Ukrajincoch, ich mentalite a paralelách medzi nimi a nami, absurdné až bizarné situácie odpozorované zo života mesta, pretavil do príbehu Sofie a Andreja. Svätí patróni zo susediacich chrámov na hlavnom ľvovskom námestí sú sochami, ktorým Ukrajinci preukazujú zbožnú úctu, no zároveň aj ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí chcú žiť svoj každodenný život a byť obyčajne šťastní. Pre nedobrovoľného svätého a mučeníčku, na mieste zaťaženom historickými krivdami a neduhmi transformujúcej sa spoločnosti, je to však neľahká úloha. Príbeh je podaný s humorom a nadhľadom, no nechýbajú ani drsnejšie momenty, odkazujúce k nedávnym turbulentným udalostiam na súčasnej Ukrajine. Účinkujúci: Dominika Morávková Zeleníková - Sofia; Zuzana Kronerová - Dereza; Martin Geišberg - Andrej; Zita Furková - Aksenia; Vladimír Jedľovský - šéf; Jevgenij Libezňuk - utáraný anjel

Pôvodná rozhlasová hra jednej z najvýznamnejších súčasných autoriek detskej literatúry prinesie do rozhlasovej dramaturgie vzácny žáner – komédiu. Revajovej humor je decentný a duchaplný, nie subverzívny. Ide o príbeh harmonickej rodiny, kde vládnu dobré vzťahy, láska a optimizmus. Dramatickosť je skôr naznačená, poslucháč ju môže odkrývať a zároveň sa „učiť“ odkrývať poéziu a radosť zo života. Réžiu má Jana Strnisková.