V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Oščadnica. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pred dnešnou etapou nášho pátrania sme sa posunuli pozdĺž hranice na severovýchod a mikrofón sme si na nahrávenie pripravili v Hajnáčke. Hovorí vám to niečo? Vedeli by ste povedať o Hajnáčke čosi viac ako len zaujímavosti z prírodopisu a vlastivedy? Aj my sme sa opýtali: najprv domácich a potom aj profesora Jaromíra Krška, ktorý nám vo svojich poznámkach vysvetľuje nielen prácu jazyka, ale často aj zaujímavé poznámky z histórie...

V našej rubrike sme už neraz pátrali po motivácii vzniku názvu v oblasti neďaleko maďarských hraníc. Dozvedeli sme sa pri tom množstvo zaujímavých informácií. Tentokrát sa vyberieme do Želoviec vo veľkokrtíšskom okrese a myslím, že tentoraz budú prekvapení mnohí. Postará sa o to výklad profesora Jaromíra Krška z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!

Tentoraz zamierime na sever. Ocitneme sa na Orave aj preto, aby sme pátrali po starodávnej podobe krstného mena, ktoré mohlo znieť Tvrdoš a vyjadrovať by mohlo... tvrdého, drsného muža. Alebo je to celkom inak? Na pravú mieru všetko uvedú Egon Tomajko a náš odborný spolupracovník, jazykovedec, profesor Jaromír Krško v reprízovanej relácii Čudnopis.

Najjednoduchšie riešenia sa často ukážu ako správne. Existuje však aj mnoho výnimiek, a intuíciou sa vždy k úspechu ani v jazykovede nedopracujete. Na prvý pohľad zaujímavé ojkonymum vôbec nemusí súvisieť so základom slova a základ slova dnes môže znamenať niečo celkom iné ako v hlbokej histórii. Ak ste z toho trochu dopletení, nebuďte smutní. Pri pokuse osvetliť pôvod názvu Tlmače sa všetko vysvetlí!

Pri putovaní za poznaním v rámci našej reprízovanej rubriky Čudnopis sme sa už ocitli kadekde, ale kraj nad Dobročským pralesom, kraj okolo Lomu nad Rimavicou, na ceste medzi Čiernym Balogom a Hriňovou, oslovil Egona Tomajka na prvý pohľad. Vysoká nadmorská výška, lesy, ale aj lúky, drsno, vetristo.. Až to počuť pri nahrávaní odpovedí na našu klasickú otázku. A kde sme ju kládli?

V ďalšej časti našej rubriky Čudnopis sa z Turca presunieme na Oravu. Zaujímať nás bude tradične motivácia vzniku názvu osady. A ako sa už stalo zvykom - popri tom sa vďaka profesorovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dozvieme aj čosi nové, prekvapujúce. Prečo sa teda Párnica volá tak, ako sa volá?

V jednej z kategórií názvov obcí je pri výklade vzniku pomocnou disciplínou jazykovedy botanika. Vyznáte sa v botanike, milí poslucháči? Ak áno, vedeli by ste ponúknuť svoju teóriu o tom, podľa čoho je pomenovaná obec Čremošné v okrese Turčianske Teplice? Niečo vám to hovorí, ale nie ste si istí? Tak sa započúvajte do 37. vydania našej reprízovej rubriky! Pozývajú vás Egon Tomajko a profesor Jaromír Krško.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Cinobaňa. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V našej reprízovej rubrike Čudnopisov sme už preskúmali 34 zemepisných názvov. Vlastne ich bolo o čosi viac, lebo v niektorých vydaniach našej rubriky sme si priblížili aj viacero zemepisných názvov a motiváciu ich vzniku. Tentokrát sa vyberieme do Poiplia a skúmaniu podrobíme názov obcí Dolná a Horná Strehová.