V našej reprízovej rubrike Čudnopisov sme už preskúmali 34 zemepisných názvov. Vlastne ich bolo o čosi viac, lebo v niektorých vydaniach našej rubriky sme si priblížili aj viacero zemepisných názvov a motiváciu ich vzniku. Tentokrát sa vyberieme do Poiplia a skúmaniu podrobíme názov obcí Dolná a Horná Strehová.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Prestavlky. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obcí Bobrovec, Bobrovček, Bobrovník. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

K slovenským hradom, ktoré zohrali dôležitú úlohu v dejinách, nepochybne patrí hrad Divín. V minulosti hral dôležitú úlohu najmä v období tureckého vpádu a protihabsburských povstaní... Nuž a pod hradom leží obec, ktorej názov nás bude v dnešnom vydaní Čudnopisu zaujímať. Motiváciu vzniku názvu obce nám opäť vysvetlí profesor Jaromír Krško s redaktorom Egonom Tomajkom v reprízovanom príspevku.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Gemerské Dechtáre. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Istebné. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Zemepisný názov Štítnik naznačuje možnú motiváciu vzniku názvu obce. Občas sa však stane, že odborný výklad nás trochu prekvapí. Jedno také prekvapenie má prichystané aj docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výklad vzniku názvu má opäť pripravený jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Najťažšie obdobie svojej histórie zažila obec, o ktorej dnes bude reč, pravdepodobne za tureckých nájazdov. Veď od roku 1543 do roku 1676 napadli turecké hordy obec či mestečko sedemkrát, viackrát ju vyplienili, a raz odviekli 500 mladých ľudí do otroctva. Z obdobia tureckých vpádov pochádzajú aj slávne vínne pivnice na neďalekej Starej Hore, ktoré spočiatku ľudom slúžili ako úkryt pred Turkami. Z približne 140 zachovaných pivníc je dnes jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Mnohí z vás iste už tušia, že dnes bude reč o Sebechleboch. Poďme teda pátrať po motivácii vzniku názvu obce. Viac povie Jaromír Krško, ktorý sa sídelnými názvami zaoberá na Katedre slovenského jazyka a komunikácie na filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Medzi najzvláštnejšie názvy, ktorých pôvod sme sa v rubrike Čudnopis pokúšali vysvetliť, istotne patrí Polerieka v Turci. Zisťovali sme, čo si myslia miestni a pýtali sme sa aj jazykovedca, profesora Jaromíra Krška. Poďte teda pátrať s nami.

Tentokrát preskúmame pôvod názvu liptovskej obce, ktorá dala Slovensku známych literátov, vedcov či hercov - a preslávil ju úspešný, priam legendárny film Tisícročná včela či zbojník Pacho. Áno, dnes sa vyberieme do Hýb a to, čo vieme alebo len tušíme, sa nám možno pokúsi vyvrátiť profesor Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.