Ukrajina mení pravidlá vojny na mori. Namiesto potápania vojnových lodí systematicky útočí na ruskú logistiku, export ropy, obilia a tieňovú flotilu. Azovské more stalo novým bojiskom ekonomickej vojny. Ukrajina zasiahla životne dôležitú exportnú tepnu Ruska. Medzi zasiahnutými loďami objavujú aj plavidlá vyrobené v slovenskom Komárne. Viac sa dozviete v analytickom rozhovore Maroša Košíka a Andreja Žiarovského, v ktorom pomenovali nový trend vývoja konfliktu a asymtreckých útokov Ukrajiny. 

Vďaka štyrom rokom tvrdých bojov sa na Ukrajine vyprofilovala elitná generácia veliteľov a krízových manažérov, akou v súčasnosti nedisponuje žiadna iná armáda na svete – dokonca ani USA či Čína. Výmena lídrov ako Syrskyj či Fedorov nie je prejavom slabosti, ale prirodzenou evolúciou. Vojna vstupuje do novej fázy asymetrických úderov a logistických bojov, ktorých príprava a plánovanie začalo ešte pred príchodom ministra Fedorova. Generál Syrskyj stojí za najväčšími ukrajinskými úspechmi, Drapatyj už ukázal odvahu, rozhodnosť, ľudskosť aj zodpovednosť. Spoznáte generála Chmaru, ktorý stojí za najšokujúcejším vojenským umením a prekvapením Ukrajny. Detailnú analýzu top ukrajinských generálov rozoberali v Defence News Maroš Košík a analytik Vladimír Bednár.

Vesmír sa stal najdôležitejším bojiskom 21. storočia. Satelity dnes rozhodujú o tom, kto vidí protivníka skôr, kto navádza rakety, riadi drony, chráni mestá pred útokom alebo dokáže ochromiť celé štáty bez jediného výstrelu. Rok 2026 je zlomový, Rusko ruší navigačné systémy, USA budujú tisíce vojenských družíc a SpaceX, Amazon či Blue Origin sa stávajú súčasťou obrany Spojených štátov. Dozviete sa aj to, ako môže jediný útok na vesmírnu infraštruktúru ochromiť banky, energetiku, dopravu aj armády. V tejto špeciálnej epizóde Defence News sa rozprával Maroš Košík s publicistom a odborníkom na vesmírne technoloógie Ondrejom Farkasom.

Vojna na Ukrajine zásadne zmenila moderné bojisko. Na túto technologickú revolúciu reagujú aj Ozbrojené sily SR. Naša armáda testuje nové prototypy, vyvíja vlastný slovenský „Dronehouse“ a  1. augusta spúšťa unikátnu Dronovú akadémiu. Pozvanie Maroša Košíka do Defence News prijal veliteľ 112. experimentálneho oddielu podplukovník Ľubomír Pavúk.

Seriál Defence News o sovietskych a ruských ponorkách pokračuje treťou časťou. Maroš Košík a vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský tentoraz rozoberajú špecializovanú vetvu ponoriek, ktoré mali jedinú strategickú úlohu – nájsť a zničiť americké lietadlové zväzy. Od prvých plavidiel nútených odpaľovať strely z hladiny cez jadrové ponorky tried Echo a Charlie až po obrovský Oscar II sledujú cestu sovietskych technických inovácií, ktoré však často sprevádzali uponáhľaný vývoj, nedostatočné testovanie, utajované havárie a tlak režimu na splnenie rozkazu za každú cenu. Práve táto kombinácia odvážnych konštrukcií a systémového šlendriánu napokon vytvorila podmienky aj pre tragédiu ponorky Kursk.

Čína systematicky buduje armádu schopnú viesť boj o globálnu hegemóniu so Spojenými štátmi — na mori, vo vzduchu, vo vesmíre, v kyberpriestore aj v informačnom priestore. Ovládnutie Taiwanu nie je konečný cieľ Pekingu, ale len prvý krok. Skutočným cieľom je poraziť USA v boji o svetový poriadok. Dôsledky tejto konfrontácie sa už dnes ventilujú aj v našom priestore — vo vojne na Ukrajine, v polarizácii sveta a v tlaku na Európu, aby si konečne uvedomila, na ktorej strane dejín stojí. Je omyl ignorovať tieto fakty a Čínu. Aj na tieto témy upozorňuje bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v rozhovore s Marošom Košíkom v Defence news.

Krym bol celé stáročia kľúčom k Čiernemu moru, prestížou impérií a vojenskou bránou na juh Európy. Dnes sa však mení na slabé miesto Ruska. Ukrajina neútočí len na Krymský most ako symbol Putinovej moci, ale systematicky ničí mosty, trajekty, palivové sklady, radary, protivzdušnú obranu a zásobovacie uzly. Cieľom je izolovať polostrov, vyčerpať ruskú logistiku a vytvoriť tlak na Kremeľ. V špeciáli Defence News Maroš Košík s Andrejom Žiarovským vysvetľujú, prečo Krym nikdy nebol iba kusom územia — ale geopolitickým uzlom, o ktorý sa bojovalo od Osmanov cez cárov až po dnešnú vojnu na Ukrajine.

Druhá svetová vojna sa nerozhodovala iba pri Stalingrade, v Normandii či nad Hirošimou. Jej osud sa lámal už v rokoch 1939 a 1940 — v čase, keď Hitler ešte nebol neporaziteľný a Západ mal niekoľko príležitostí zmeniť chod dejín. Fancúzi sa po útoku na Poľsko zastali pred Siegfriedovou líniou, Nórsko ukázalo slabiny nemeckého námorníctva. Operácia Fall Gelb zrazila Francúzsko na kolená ale zastavenie tankov pred Dunkerkom umožnilo evakuovať státisíce spojeneckých vojakov. Najdramatickejší okamih však prišiel v Londýne: Lord Halifax hľadal cestu k dohode s Hitlerom, kým Winston Churchill presadil rozhodnutie bojovať ďalej. Hosťom Maroša Košíka v Defence News je historik, publicista a amerikanista Juraj Kríž.

Slovenská rýchla divízia patrí k najrozpornejším kapitolám našich dejín. V lete 1942 postupovala po boku Wehrmachtu na východnom fronte, v priestore medzi Miusom, Donom a Rostovom, teda v operácii, ktorá mala Nemecku otvoriť cestu ku Kaukazu, rope a napokon k Stalingradu. Politicky stála na zlej strane vojny. Vojensky však podala výkon, ktorý historici neobchádzajú: rýchly presun, nízke straty, účinné delostrelectvo, improvizovaná logistika a schopné velenie generálov Jozefa Turanca, Augustína Malára či neskôr Štefana Jurecha. Špeciálne vydanie Defence News z Tankových dní Laugaricio ukazuje túto kapitolu bez oslavy aj bez zamlčania — ako príbeh slovenských vojakov, ktorí bojovali v brutálnej vojne, videli zločiny oboch totalít a postupne pochopili, že východný front nie je výprava za slávou, ale cesta do morálneho a vojenského zlomu.

Archeológ Pavel Štajner v Defence News vysvetľuje, ako sa na území dnešného Slovenska už pred viac ako 3 500 rokmi stavali valy, priekopy, palisády aj kamenné múry, ako elity organizovali prácu a prečo lokality ako Vráble-Fidvár, Nitriansky hrádok, Rybník, Nižná Myšľa či Spišský Štvrtok patria medzi najdôležitejšie dôkazy vyspelosti pravekej spoločnosti v Karpatskej kotline.