ECAV Zemianske Kostoľany (evanjelici okr. Prievidza)

Kázeň:  Ján nás vola v pustatine, uprostred našej zraniteľnosti, uprostred nášho strachu a pokušení doby a miesta, na ktorom sme. Volá nás neochabnúť, ale vnímať Božiu starostlivosť. Vnímať Božiu blízkosť a tak, kde vidíme, že my máme limity, nechajme už konečne konať Pána Boha. Odjakživa sa ľudia v pustatine či na púšti nedokázali spoľahnúť len sa svoju šikovnosť. Každý kto sa v písme ocitá v púšti, objavuje, že kde jeho sily nestačia, tam sa môže spoľahnúť na Hospodina, na svojho Boha. (L 3, 1 - 6)

1. adventná nedeľa. Zvesť Pána Ježiša na začiatku adventu obracia našu pozornosť k bdelosti na to, čo sa bude diať. No nie je to len o nejakých veciach, ktoré nás majú vystrašiť. To Ježiš vôbec nechce. Naopak, obracia našu pozornosť k veľkej nádeji. Lukáš 21, 25 - 36.

Krátko po tom, čo Pán Ježíš učí o tom, že kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, tak doň nevojde, prichádza tento muž, ktorý potrebuje vyjasnenie. Vo svojom živote robil všetko pre to, aby si Božie kráľovstvo zaslúžil a teraz nevedel čo robiť, nevedel, čo je to tá detská dôvera, ktorá nerieši nejaké zásluhy v živote, ale verí v lásku a kráča s dôverou voči svojmu Bohu. (Ev. podľa Marka 10, 17 - 30)

Nasýtenie nás učí, že Ježišovi na nás veľmi záleží. Osobne chce byť zapojení, nielen nejakým dobrým vyučovaním, zvestovaním, či slovami, ale v našom živote a jeho potrebách v plnosti. Dokáže pri tom aj zdanlivo z málinka požehnať tak, že naplní náš život do sýta. Jeho prítomnosť v našom živote môže byť absolútna. Dokonca nám dá viac, než potrebujeme do sýtosti, keď z kúskov jeho požehnania zostalo plných košov.

No čo bolo ďalej? Prečo prišla búrka a učeníci osamote dostali strach?

Evanjelium podľa Jána 6, 1 - 21.

Môj otec dlhé roky chodieval s bratmi, strihali ovce. Iste viete, že ovce treba dvakrát do roka zbaviť vlny. Pýtal som sa ho, ako sa právajú ovce, keď nemajú pastiera. Odpovedal, mi, že sú divé, robia čo chcú a idú kam by nemali, vystavujú sa nebezpečenstvu a ani o tom nevedia. Ďalej nemajú žiaden cieľ. Ich jediným cieľom je vtedy naplniť si brucho. Prežiť. Sú ohrozené, lebo bez pastiera sú vystavené hrozbe od predátorov. Ľahko sa zatúlajú a bez zvyšku stáda sú v divočine ľahkou korisťou.

Kázeň na 7. nedeľu po Svätej Trojici - Mk 6, 32 - 34.

Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. Vzácne slová... Ježiš ich dal ako odpoveď na vieru jednej zúboženej ženy, ktorá sa rozhodla vložiť všetku nádej do dotyku jeho rúcha. Ježiš vykoná aj pre človeka nemožné, aby zachránil a spasil tých, ktorí k nemu prichádzajú.

Keď uvažujeme nad tým, podľa čoho poznať kresťanov v každom čase, či v časoch dobrých alebo v časoch zlých apoštol Pavol na viacerých miestach hovorí o 3 znakoch, ktoré vidieť, počuť a cítiť na životoch spoločenstiev. Hovorí práve o viere, nádeji a láske. Keď píšem tieto slová a pripravujeme podklady na konvent, ktorý bude po rokoch jedným z najdôležitejších konventov pre tento zbor, uvažujem nad tým, že práve teraz je vhodná doba, pozrieť sa na tieto verše, a uvedomiť si, akú milosť, výzvu aj víziu v ňom pre náš zbor nachádzame.

1K 13, 13. 

Svätodušné sviatky v sebe nesú jedno zásadné posolstvo. BOH je tu medzi nami. V Duchu a pravde. V spravodlivosti a láske. Duch nás vedie k pokániu k obnove, zmenám v živote, ktoré sú Božie a dobré. Obnovuje tento svet, obnovuje ľudské životy i vzťahy. Úplne prvou vecou zo spomenutých, ktorá je svedectvom práce Ducha Svätého pri nás, je práve naša kajúca reakcia na Kristovu výzvu k pokániu.

Kázeň na 2. slávnosť svätodušnú

Mám pocit, že je to dedičstvo racionalizmu našej cirkvi, ktorá vzala Duchu Svätému v našej zbožnosti veľa miesta a sústredila nás na iné osoby Božej trojice, ktoré sa zdajú viac uchopiteľné.

Kázeň na 1. slávnosť svätodušnú

Láska je činnosť – skutočne náročná činnosť. Definícia lásky podľa tejto pasáže by mohla znieť: Láska je radikálna ochota dať všetko… aj život. A nie pre príbuzného, ale pre spolubrata alebo spolusestru vo viere v Krista.

Kázeň v 5. nedeľu po Veľkej noci - Deň matiek.