eNkonomika

Odborníčka rozpočtovej rady Zuzana Múčka a analytik INESS Radovan Ďurana o schválenom rozpočte hovoria, že neprináša rozvoj, len odsúva problémy. Vláda šetrí na investíciách, aby sme mali na okamžitú spotrebu, čím nás vystavuje riziku ekonomického marazmu. Budúca vláda to bude mať extrémne ťažké.

Krajinám prudko rastú náklady na obsluhu dlhu. Ak príde dlhová kríza, Slovensko ide plnou rýchlosťou proti múru, hovorí v podcaste eNkonomika publicista a analytik Globsecu Dalibor Roháč. V rozhovore porovnáva ekonomiky USA, EÚ a Číny. Ak by Rusko napadlo Pobaltie, Washington by podľa neho zrejme Európe na pomoc neprišiel, tvrdí analytik, ktorý dlhé roky pôsobil vo Washingtone.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster o vládou schválenom rozpočte na rok 2027 hovorí, že stratil ambície ďalej zlepšovať krajinu. Nevidí v ňom úprorastové ani skutočné konsolidačné opatrenia. Hoci sa v ňom nezvyšujú dane, tie doterajšie sú už po troch rokoch zvyšovania historicky najvyššie. V rozpočte nie je vidno žiadne úspory, nenaplnia sa ani sľuby o zrušení transakčnej dane.

Podpredseda SAV Marek Radvanský hovorí, že najväčším nebezpečenstvom pre Slovensko nie je náhly prepad, ale tichá stagnácia. Navonok sa nič vážne nedeje, kým nás okolitý svet nebadane predbehne. Slovensko sa už na takú cestu vydalo, preto musí konať; pomôcť vyhnúť sa tomu má aj vízia krajiny do roku 2040.

Podľa predsedu jedného z najväčších družstiev v krajine sucho zdecimovalo úrody kukurice či ďateliny natoľko, že nesebestačnosť Slovenska v mäse bude ešte hlbšia ako doteraz.

Ekonomickí redaktori Ján Kováč a Denisa Funtíková vysvetľujú, o čo ide v spore Roberta Fica a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej pri plánovanej jadrovej elektrárni. Hovoria tiež, či skutočne potrebujeme nový jadrový blok a či ľudia budú mať pre to lacnejšiu elektrinu.

Predseda Rady pre rozpočtovej rady Ján Tóth víta rozhodnutie vlády zrušiť transakčnú daň, no mala by predložiť aj kompenzačné opatrenia. Bez ďalšej konsolidácie môže deficit vo volebnom roku stúpnuť nad 7,5 miliardy eur, čiže na viac ako 5 % HDP a dlh Slovenska môže do konca desaťročia narásť na 75 %. Tóth upozorňuje, že verejné financie už nedávajú vláde dostatočný priestor na reakciu v prípade neočakávanej krízy.