Dejiny

V júni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa na mieste, ktoré by sme mohli nazvať reprezentačnou galériou, či výstavným priestorom. V školskej telocvični na Ružovej ulici tu po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch.

Už názvy vystavovaných diel nám mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, kedy sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. I samotné plátna zodpovedali týmto symbolickým a zároveň expresívnym výjavom – viaceré z nich merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky.

Dokonca i dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“ , iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“.

To, čo tak upútalo pozornosť bratislavského publika, však vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch nepriblížil. A čo bolo na ňom tak príťažlivé? Posolstvo, ktoré bolo ukryté v Jasuschovych plátnach, hádam najlepšie charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss.

„Honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením robí z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora [...] sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život, nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja (ako sa vyjadril sám Jasusch) „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal.“

O Antonovi Jasuschovi sa rozprávame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Záhrada – na prvý pohľad sa môže zdať, že s históriou toho nebude mať veľa spoločného. V prvom rade jej obraz v nás evokuje pocit úľavy, príležitosť na oddych od každodenných starostí a únik pred neústupčivosťou nášho sveta. Avšak už pri druhom pohľade, či skôr druhom zamyslení, s uznaním musíme konštatovať, že o záhrade museli predsa rovnako uvažovať aj generácie pred nami. A nielen to. Rovnako ako my premietali do nej svoje predstavy o pozemskom raji, svoje túžby i ambície.

Keď preto hovoríme o historických záhradách, nemáme pritom na mysli iba esteticky príťažlivé miesto. Pred nami sa vynára aj obraz spoločnosti, ktorá ich vytvorila, jej predstavu o prírode, o kráse, o spôsoboch vyjadrenia vlastne moci a spoločenského postavenia. A ak už do tretice rozprávame o záhrade s toľkými ľudskými prívlastkami, musíme sa vrátiť do jej azda najskvelejšej podoby, a teda do barokovej záhrady.

V podcaste Dejiny sa o nej rozprávame s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď v októbri 1918 vznikla Československá republika, nová demokracia stála okrem praktických problémov i pred nečakanou symbolickou výzvou. Mala obrovské spoločenské nadšenie a charizmatického prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, no jeho sídlo – Pražský hrad – sa nachádzalo v neutešenom stave. Bolo zrejmé, že po posledných desaťročiach habsburskej vlády pôsobilo niekdajšie mocenské centrum českých panovníkov zanedbane a opustene.

Masaryk dokonca vraj váhal, či si nemá dať radšej vybudovať inú, modernú rezidenciu. Nakoniec sa rozhodol rešpektovať dlhú tradíciu sídla hlavy štátu a na Hrade zostať. Hľadal však architekta, ktorý by dokázal z pôvodne stredovekého hradného areálu vytvoriť sídlo modernej demokratickej republiky.

Našiel ho v rešpektovanom Slovincovi Josipovi Plečnikovi, ktorý bol už v tom čase považovaný za jedného z najvýznamnejších slovanských architektov. A tu sa začína aj dnešné rozprávanie pravidelného podcastu Dejiny - rozprávanie o jedinečnom vzťahu prezidenta a architekta, a o stopách a dielach, ktoré zanechal práve Josip Plečnik nielen v Prahe, ale i vo Viedni či v jeho rodnej Ľubľane.

Naším hosťom bol Zdeněk Lukeš, český architekt a historik architektúry, ktorý už krátko po revolúcii v roku 1989 nastúpil na Pražský hrad, kde sa v ére prezidenta Václava Havla podieľal na jeho revitalizácii a kde pôsobí dodnes.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

Na výrobe tejto relácie spolupracoval Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo sa dá vlastne stihnúť za 30 rokov života? Samozrejme, príliš veľa nie, teda ak by sme takýto časový úsek hodnotili iba štandardnými kritériami, ktorými premeriavame i svoj vlastný život. Odpoveď však môže byť aj diametrálne odlišná či rovno opačná, ak si uvedomíme, že príbeh takéhoto mladého človeka sa odohráva v mimoriadnych časoch a je zavŕšený mimoriadnym činom. A to je presne prípad Jozefa Gabčíka.

Jozef Gabčík je muž, ktorého netreba nijako zvlášť predstavovať – bol vojak pôsobiaci v československej zahraničnej odbojovej armáde, účastník operácie Anthropoid, ktorej výsledkom bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Bol tvárou protinacistického odporu, vlastencom a dnes je našou národnou ikonou.

A predsa ho predstaviť musíme – ako obyčajného vojaka, človeka z mäsa a kostí, odvážneho mladíka, priamočiareho a neraz impulzívneho – a spolu s ním je potrebné predstaviť i desiatky, ba až stovky ďalších ľudí, bez ktorých by bol jeho príbeh neúplný, nevysvetlený a sploštený len na nič nehovoriaci obraz hrdinu.

Práve takýto podrobnejší obraz prináša monografia s titulom Jozef Gabčík – človek, vojak, legenda, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Mamaš. Rozprávame sa s jej autorom, historikom Martinom Poschom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do kín vstupuje zrejme najočakávanejší slovenský film roka – Generál Golian – a od začiatku vyvoláva otázky. Bola pozícia Gustáva Husáka v Slovenskom národnom povstaní skutočne taká, ako ju zobrazuje režisér? A ako môže historik odpovedať na fabulácie, či autorskú umeleckú licenciu, ktorá celý príbeh o povstaleckom veliteľovi posúva do inej roviny? A čo vlastne vieme (i po tomto filme) o generálovi Golianovi?

Na festivale Cinematik sme sa rozprávali s historikom Marianom Uhrinom, riaditeľom Múzea SNP. Od príprav na povstanie, cez neľahkú pozíciu v podmienkach, keď sa pôvodný plán nepodarilo naplniť, až po posledné mesiace a týždne v nemeckom zajatí, kde sa stopy strácajú – Ján Golian vystupoval ako muž, ktorý sa držal nádeje na úspech do poslednej chvíle. Nech už filmové kritiky vyznejú tak či onak, je to príležitosť spoznať jedného z najvýznamnejších mužov našich moderných dejín.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Keď som čítala dobové články, veľmi ma prekvapil nesmierne benevolentný postoj k manželovej nevere, alkoholizmu alebo k domácemu násiliu." Hovorí historička Eva Škorvanková, ktorá sa venuje výskumu postavenia žien počas Slovenského štátu.

Príbeh Valeriána Čunderlíka a osudy jeho obetí, ktoré sú predmetom najnovšieho true crime románu Dušana Mikušoviča s názvom Sadista, ukazuje, že táto zhovievavosť voči domácemu a partnerskému násiliu nebola len otázkou jedného režimu. Čunderlík, ktorý si ženy získaval poéziou a šarmom, pričom ich následne týral, znásilňoval a v jednom prípade aj zavraždil, dokázal len s malými trestmi pôsobiť naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami.

V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozeráme nielen na jeho vyčínanie, ale aj na osudy jeho obetí, ktorými boli podľa doteraz zistených informácií minimálne štyri ženy – Anna, Rita, Zuzana a Elena. Annu stál vzťah s Čunderlíkom život.

Cez osudy týchto žien a v historickom kontexte budeme skúmať, ako sa menil či skôr nemenil prístup slovenskej a československej spoločnosti, polície a súdov k partnerskému násiliu naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami.

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dušanom Mikušovičom, novinárom a dlhoročným reportérom Denníka N, autorom oceňovaného true crime románu Neprišli sme vraždiť a najnovšie aj knihy Sadista: Valerián Čunderlík – Bezohľadný básnik a jeho obete v skutočnom príbehu vernosti a násilia.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon.

V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia?

V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín.

Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca, alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci.

Je preto až zarážajúce, ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Prinášame staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s historikom Antonom Hruboňom.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Viktor Hlavatovič a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy.

Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov.

„Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom.

Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch.

Ako naša krajina po viac než 20. rokoch znovu nadobúdala svoju suverenitu? Prinášame staršiu epizódou podcastu Dejiny, v ktorej sme sa na aktuálne výročie okupácie Československa pozreli spolu s historikom Petrom Jašekom zo Sekcie vedeckého výskumu ÚPN z opačného konca.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Viktor Hlavatovič a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych bu­dov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izo­lované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“.  Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. Už niekoľko mesiacov je táto kniha dostupná aj v slovenčine pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc.

Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V repríze podcastu s autorkou knihy hovoríme o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska.

Ako vyzerá režim slovenského štátu keď sa naň pozrieme z  regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume  zameriava na analýzu ideológii, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celá rada štúdii vo viacerých jazykoch a bestseller Kde líšky dávajú dobrú noc.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.