NAHLAS |aktuality.sk

Koalícia má za sebou náročný deň. V parlamente neprešiel dôležitý zákon. Na jednej strane Tibor Gašpar zo Smeru pripustil predčasné voľby, no na druhej strane odmietol, že by vládli v menšine. Strata väčšiny je podľa neho len zbožným želaním novinárov.

Avšak dnes novelu o kajúcnikoch podporilo iba 75 poslancov, čo nestačilo na jej schválenie — chýbal jeden hlas. Poslancom okolo Tomáša Tarabu sa podarilo zákon stopnúť.

V dnešnom rozhovore bude redaktor domáceho spravodajstva Marek Biró vysvetľovať, čo najnovšie udalosti vlastne znamenajú pre stabilitu koalície a či krajine hrozia predčasné voľby.

„Pociťujem až hnev, pretože je to spochybnenie poctivej práce tisícov ľudí, ktorí sa podieľali na spracovaní výsledkov referenda v dobrej viere. Predstava, že by si niekto pri sčítavaní prihodil hlasy od stola ako čašník penu na pive za tri eurá, je pri nastavenom systéme kontrol úplne vylúčená.“ Bývalý šéf Štatistického úradu Peter Mach takto reaguje na spochybňovanie referenda vstupu Slovenska do EÚ zo strany Roberta Fica.

Odmieta to však iný muž, ktorý bol rovnako „pri tom“. Priamo z úradu stál pri sčítavaní vtedajší predseda Štatistického úradu Peter Mach. Akékoľvek falšovanie výsledkov či manipuláciu s účasťou kategoricky odmieta.

Dvaja muži,ktorí boli v osudných májových dňoch v centre diania, dnes ponúkajú dva nezlučiteľné príbehy. Kde je teda pravda – v spomienkach politika po dvoch dekádach, alebo v tisíckach overených zápisníc, ktoré vtedy bez námietok podpísali aj zástupcovia strany Smer?

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo vtedajší opozičný poslanec Robert Fico nemal podľa pravidiel žiadny prístup k spracovaniu výsledkov.
• Ako fungoval viacstupňový kontrolný mechanizmus a prečo nebolo možné sfalšovať zápisnice na Štatistickom úrade.
• Či nominant strany Smer v Ústrednej komisii pre referendum vzniesol v roku 2003 akékoľvek námietky.
• Prečo je spochybňovanie štátnych inštitúcií po vyše dvoch dekádach nezodpovedné.
• Kde pri voľbách a referendách reálne hrozí zahraničné či hybridné ovplyvňovanie a prečo je samotný systém sčítania odolný.

Premiér Fico začal opakovane spochybňovať referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Doslova hovorí: „bol som pri tom“ a „viem, ako sa manipulovalo“.

Viac ako prezident, a viac ako celoročný rozpočet niektorých rodín. Marek Chovan mal ako pravá ruka ministra Tomáša Tarabu za niektoré mesiace odmeny presahujúce 20-tisíc eur k svojmu 6-tisícovému platu.

Aktuality si na základe infozákona vypýtali zoznam odmien vysokých úradníkov. Suverénnym rekordérom je generálny tajomník služobného úradu na ministerstve životného prostredia. Človek, ktorý prišiel aj odišiel s Tomášom Tarabom, dostal rekordné odmeny najmä v čase, keď už sa hovorilo o Tarabovom konci.

Slušné odmeny, ktoré prakticky zdvojnásobovali jeho plat, pritom dostával aj predtým. Odmena 27 280 eur za september 2026, plus bežný plat cca 6000 eur, budú zrejme novým slovenským rekordom. Reportér Aktualít Tomáš Kyseľ, ktorý dlhodobo sleduje odmeny úradníkov, nič také nikdy v živote nevidel. Celú kauzu vysvetľuje vo videopodcaste Aktuality Nahlas.

Nejde pritom o prvý prípad vysokých odmien pod ministrom Tarabom. Nedávno sme upozornili na takmer 90-tisícové odmeny Monike Škrabákovej, ďalšej Tarabovej spolupracovníčke.

Exminister Taraba reagoval, že nešlo o odmeny v klasickom slova zmysle, ale ide o peniaze z eurofondov, určené ľuďom, ktorí majú na starosti ich administráciu. Čo na tejto argumentácii nesedí, vysvetľuje v podcaste Tomáš Kyseľ.

Nahrával Peter Hanák.

Zdrvujúca porážka Donalda Trumpa a Kongres v rukách demokratov. Aj tak sa dá zhrnúť výsledok kongresových volieb v Spojených štátoch amerických. Republikáni stratili väčšinu a úspech demokratov je v mnohých ohľadoch historický – prekreslil totiž politickú mapu USA. Demokrati po desaťročiach získali aj štáty ako Kansas či Texas.

Voľby do veľkej miery ukázali trend a náladu v spoločnosti, nie všetko sa však mení. „Donald Trump nebude schopný presadzovať svoju legislatívu v rôznych oblastiach. Naďalej však bude môcť robiť zle – doma aj vo svete,“ hovorí zahraničný reportér Pavol Štrba, ktorý si myslí, že republikáni až teraz pochopili, že stavili na zlého koňa.

Ako Trump reagoval na porážku republikánskej strany a čo sa voľbami zmenilo napríklad pre Ukrajinu a Európu?

Akákoľvek ďalšia vláda bude musieť konsolidovať. Progresívne Slovensko napriek tomu navrhuje znižovať dane, a to aj bohatým. Sľubujú aj škrty v štáte, kde má časť úradníkov nahradiť AI. Plánujú aj znížiť počet nekvalifikovaných migrantov - a to aj poplatkom pre zamestnávateľov.

Progresívne Slovensko predstavilo dokument Tresk 2, teda priority pre budúceho premiéra. Okrem šiestich priorít tento text obsahuje desiatky konkrétnych návrhov, napríklad na zníženie daní a odvodov.

Aktuality oslovili niekoľkých analytikov, ktorí hodnotia program PS ako ambiciózny. Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskej univerzity vo Viedni hovorí, že znižovanie daní potrebuje tzv. cestovnú mapu - teda správne načasovanie, aby nevytvorilo zbytočnú dieru v štátnom rozpočte. Oceňuje tiež, že dokument obsahuje aj návrhy na konkrétne škrty - 2 ministerstvá, 20 úradov, 25 percent nákladov na ústredné orgány štátu. Progresívci pritom navrhujú nahradenie časti úradníkov umelou inteligenciou.

Jedným z prekvapení je napríklad zníženie počtu nekvalifikovaných migrantov o viac než polovicu. Nástrojmi majú byť aj mzdový prah, teda aspoň priemerná mzda v danej profesii, a aj poplatok pre zamestnávateľov, ktorí by platili za každého nekvalifikovaného zamestnanca z tretej krajiny, či povinná integrácia pre každého, kto je tu dlhšie ako dva roky.

Nevytvorí to problém pre priemysel, ktorý nemá kým obsadiť pracovné miesta? Kto bude šoférovať taxíky a rozvážať jedlo?

Či sa bude dať zníženie daní vykryť, hodnotí analytik Ivan Bošňák. Plán na zníženie zdravotných odvodov o dva percentuálne body komentuje bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.

Nahrával Peter Hanák.

Ficovo priznanie, že vláda prišla o väčšinu, rozdelilo koalíciu a povzbudilo opozíciu. Smer trvá na jednote, SNS varuje pred vydieraním a PS volá po riešení.

Vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý zo straty parlamentnej väčšiny obvinil koaličných partnerov, vyvolalo ostré reakcie naprieč politickým spektrom. Zatiaľ čo zástupcovia Smeru-SD hovoria o potrebe diskusie s poslancami okolo Tomáša Tarabu, SNS varuje pred morálnym hazardom a opozičné Progresívne Slovensko konštatuje, že Slovensko má menšinovú vládu.

Podcast pripravil Marek Biró.

Polčasové voľby v Spojených štátoch už dávno nie sú len lokálnym hlasovaním, ale zásadným stretom o smerovanie krajiny, v ktorom sa točia rekordné miliardy dolárov. Dlhoročný zahranično-politický spravodajca Martin Rajec približuje pozadie kampaňových financií, nálady v peňaženkách obyčajných Američanov aj prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti. „Donald Trump nie je symptóm, ale výsledok toho, čo sa deje v americkej spoločnosti. Prišiel človek, ktorý Američanom ponúkol jednoduché riešenia na komplikované problémy, no realita ho dobehla.“

Sú tohtoročné americké midterms len bežným zápasom o kreslá v parlamente, alebo celonárodným referendom o Donaldovi Trumpovi a jeho neobmedzenej moci? Kým prezident s popularitou na historickom dne burcuje voličov na desiatkach mítingov a rozdáva predvolebné šeky, rekordných 54 miliónov hlasov odovzdaných v predstihu naznačuje, že v stávke je úplné zviazanie rúk Bielemu domu.

Vystavia nespokojní Američania vláde tvrdý účet a ako sa Spojené štáty zmenili za posledné dve dekády? Téma pre Martina Rajeca, spravodajcu STVR, ktorý americkú politiku pokrýva priamo na mieste už dve desaťročia.

V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa americké polčasové voľby označujú ako vysvedčenie pre úradujúceho prezidenta a ako funguje obmena Kongresu.
• Z akých dôvodov dosiahli náklady na kampane rekordných 12 miliárd dolárov a akú úlohu v tom zohráva umelá inteligencia či kryptomeny.
• Ako sa rastúca inflácia, drahý benzín a budovanie dátových centier premietajú do každodenného života obyvateľov USA.
• Aké povolebné scenáre hrozia v prípade tesného výsledku a prečo sa spochybňuje nezávislosť Ministerstva spravodlivosti USA.
• Prečo Američania volia politické strany podobne ako skalní fanúšikovia svoje futbalové kluby.

Kým sa opozícia hádala o Novembrové tribúny, premiér demonštroval chorvátsky luxus. Zatiaľčo Slovensko trápi rozvrat verejných financií a stúpajúci dlh, premiér už zjavne nechce skrývať svoj blahobyt. Prečo Robert Fico prestal predstierať skromnosť a ako vyzerá cesta od sociálnej demokracie až k vládnucej oligarchií? Odpovie šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Kým sa opozičné strany verejne dohadujú kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra 89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska. Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede.

Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na Grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900 tisíc ľudí. I toto je krajina, v ktorej sa záujmy občana z hľadáčika politikov celkom vytratili a namiesto zmysluplnej alternatívy k papalášizmu a nekompetentnosti vládnej moci sa čoraz viac šíri skepsa, frustrácia a pocit bezmocnosti.

Ako sa zo sociálnej demokracie zrodila vládnuca oligarchia? Ako vyzerala cesta od tvrdej kritiky mečiarovej Elektry až k luxusu drahých hodiniek, vietnamských dovoleniek a chorvátskych pobreží? Prečo už Robert Fico nechce skrývať luxus, v ktorom žije a prečo to jeho voličom neprekáža? Téma dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome alebo kto ovládne Kongres, Spojené štáty sa čoraz menej zaoberajú európskymi problémami a očakávajú, že si ich vyriešime sami, vysvetľuje redaktor zahraničia Pavol Štrba.

Americké „polčasové“ voľby (midterms) síce pútajú menej pozornosti než tie prezidentské, no spoľahlivo ukazujú rozpoloženie celej spoločnosti. V praxi fungujú ako hodnotenie úradujúceho prezidenta – v tomto prípade Donalda Trumpa.

Republikáni v nich môžu prísť o väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak sa tak stane, administratíva stratí možnosť presadzovať domáce reformy a Trumpov vplyv sa zúži prevažne na zahraničnú politiku.

Hlasovanie prebehne už v utorok a pôjde o kľúčový politický moment posledných rokov. Čo všetko je v hre a ako môžu výsledky zasiahnuť Európu, vysvetľuje redaktor Aktuality.sk Pavol Štrba.

Tohtoročné oslavy 17. novembra sprevádza nezvyčajné napätie vnútri. A nielen v opozícii. Organizátori občianskeho festivalu Nežná! sa rozhodli nepustiť na pódiua žiadnych aktívnych politikov. Výnimku nedostala ani osobnosť Novembra ’89 František Mikloško, čo viedlok zrušeniu diskusie Denníka N.

Vlastné protesty chystá aj opozícia, ktorá sa už teraz sporí o to, kto by mal na ich pódiach vystúpiť. „Aktívni politici častopolarizujú spoločnosť a ovplyvňujú to, akí ľudia si ich prídu alebo neprídu pozrieť. My chceme pripraviť festival pre každého obyvateľa a obyvateľku Slovenska,“ hovorí v rozhovore organizátor festivalu Nežná! Erik KLIMENT.