Tá vražda tak vyburcovala spoločnosť, že prišlo k politickým zmenám a aj k odhaľavaniu podozrení, na ktorých pracoval, ale potom nastal veľký zlom. Keď sa zmeny začali dotýkať trestnoprávnej zodpovednosti ľudí blízkych bývalým najmocnejším, tak sa zatiahla ručná brzda, hovorí v deň výročia vraždy Jána a Martiny jeho kolega z redakcie Aktualít Ján Petrovič. Ako vníma uplynulých 7 rokov a kde dnes vidí Jánov odkaz?

Táto brutálna a chladnokrvná vražda otriasla celou krajinou. Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenila politické dejiny Slovenska a odštartovala aj pokus vyrovnať sa s chobotnicou politicko biznisovo kriminálnych prepojení i záujmov. Stala sa doslova symbolom "Uneseného štátu.".

"Jedna z hlavných výziev našej spoločnosti je zastaviť ten hlboký cynizmus, ktorý sem niektoré politické elity vnášajú," tvrdí Petrovič.

Uplynulo 7 dlhých a ťažkých rokov, no čas sa akoby zastavil. Vtedy vládol Robert Fico a dnes opäť vládne Robert Fico, no a vtedajší policajný prezident už nie je policajným prezidentom, ale je podpredsedom parlamentu a údajným ficovým nástupcom.

Čoho symbolom je takýto bumerang, čo to vypovedá o našej spoločnosti a kam vlastne smerujeme?

Obávam sa jedného - a to považujem i za jedno z najväčších ohrození tejto doby, a to je hlboký cynizmus, ktorý prinášajú niektoré elity do spoločnosti, kde pri presadzovaní svojich politických cieľov sú ochotní ísť cez čokoľvek. Neprekáža im ani to keď ubližujú ľuďom pretože na konci všetkého vidia iba svoj vlastný prospech, hovorí Ján Petrovič.

Ako dobre vieme, so smrťou sa bojovať nedá, dá sa len prijať jej realita a snažiť sa v nej nájsť aspoň nejaký zmysel. O čom teda bolo tých 7 uplynulých rokov? Aký to malo celé zmysel a kde sa dnes ukryl odkaz Jána a Martiny a ich tragického konca? Téma pre redaktora Aktualít a kuciakovho kolegu Jána Petroviča.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí. 

Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. (A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.)

Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? 

„Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. 

Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. 

Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?

Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec.

On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu.

Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov?

Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.

Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. 

A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. 

A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.

Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.

Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. 

„Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. 

Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže takéto narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.

Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu.

"Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.

Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."

Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.

Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.

Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.

Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.

V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.

Moderuje Denisa Hopková.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.

„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. 

Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. 

Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. 

Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?

Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. 

„Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. 

„Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. 

Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. 

Kde je premiér? Ide tu o krajinu

Situácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. 

V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. 

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. 

„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. 

„Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko.

"Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.

Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody.

Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.

To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. 

Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. 

Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? 

Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. 

Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. 

Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiť

Do rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. 

Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacie

Za ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. 

„V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. 

Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaní

Keď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. 

Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. 

„Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. 

„Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?

V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné číslo nepoznám, no je to okolo stovky - a potom prepustíte desiatky skúsených ľudí, šetrenie mi nepríde ako dostatočný argument“, hovorí. 

Na otázku, prečo sa to deje, reaguje „stratou dôvery“ medzi diplomatmi, zamestnancami rezortu a ministrom. Prejavom toho je aj koniec neformálnej komunikácie medzi veľvyslancami, či riadiacimi pracovníkmi ministerstva a samotným šéfom rezortu. 

„Z toho čo viem, ten kontakt nie je taký intenzívny ako v minulosti, čo je škoda“, pokračuje. „Minister a veľvyslanci boli v minulosti v kontakte cez sms-ky, pravidelne si volali“, vysvetľuje Šuplata. 

„Kolegom častokrát chýbajú inštrukcie, ktoré potrebujú v kontakte s partnermi v zahraničí. Nie je to dobrá vizitka, ak sedíte okolo stola a vy neviete, aká je pozícia Slovenskej republiky“, hovorí. 

„Atmosféra na ministerstve je zvlášť medzi tými, ktorí tam pôsobia dlhšie, poznačená skleslosťou. Je tam kombinácia rôznych emócií vrátane humoru, pokiaľ ide o kroky v zahraničnej politike. Niekto je nešťastný, iný rezignovaný, nevie, čo je naša zahraničná politika. A ťažko udávať smer tým, že poviete, že ju máme na štyri svetové strany“, hovorí Milan Šuplata. 

V rozhovore sa dozviete aj o „signále podriadenosti“, ktorý svetu diplomacie vyslal obraz osamoteného Roberta Fica u Vladimíra Putina, či o „morálnom zlyhaní“ ministra Blanára, ktorým je optikou Milana Šuplatu stretnutie so šéfom Putinovej diplomacie Sergejom Lavrovom. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?

O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.

Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?

"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.

Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba?

"Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.

No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?

"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "

Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.