Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína.

"Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.

Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.

To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov.

"Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto.

Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie.

"Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:

"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť spoločnosti bude vidieť na vlastnej peňaženke, že sa im darí horšie. Dôsledky konsolidácie tak Robert Fico pocíti aj politicky a preto určite zvažuje i možnosť predčasných volieb ako úniku pred následkami konsolidačného balíčka. Tvrdí to exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. A dokedy bude udržateľná dnešná rozšafná penzijná politika?

Je síce ešte len 21. januára, no prvé dôsledky vládneho konsolidačného balíčka už väčšina z nás cíti prakticky na každom kroku. Vládny balíček za takmer tri miliardy nám zvýšil sadzbu DPH na väčšinu tovarov i služieb, transakčná daň zasa ukrojí podnikateľom no a o krátky čas zaregistrujú mnohé rodiny i okresanie daňových bonusov na deti. Najväčšou obeťou vládnej podoby ozdravovania verejných financií sa pritom stali matky samoživiteľky, naopak za pomyselných víťazov by sa dali označiť živnostníci, ale i penzisti. Rozšafne nastavený penzijný systém totiž povedie k rekordne veľkej sekere v Sociálnej poisťovni. To, čo teda vláda uťahovaním našich opaskov na jednej strane získa, to na strane druhej prakticky okamžite minie na dôchodky. No a doslova za rohom nás čaká už ďalšie kolo ozdravovania verejných financií.

"V štátnom rozpočte je ešte stále obrovská sekera a určite musí prísť ďalší konsolidačný balíček a môže byť z pohľadu ľudí ešte horší. Zrejme sa už pristúpi aj k zvýšeniu sadzieb dane z príjmu a budú sa asi rušiť i nejaké daňové úľavy, tvrdí exminister Mihál. Obeťou sa podľa neho môže stať aj druhý penzijný pilier kde vláda môže opäť siahnuť k zásadnému zníženiu odvodov.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej podobe konsolidácie verejných financií. S exministrom práce sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. 

V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. 

„Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. 

„Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. 

Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. 

Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. 

Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. 

Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. 

Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? 

„Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. 

Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.

Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.

Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."

Moderuje Denisa Hopková.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. 

Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. 

Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. 

Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? 

Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. 

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.

„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. 

Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. 

V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. 

„Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. 

Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. 

„Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.

Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.

Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.

Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?

"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje."

Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. 

„Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. 

„Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. 

Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Žiadny plynový Armagedon sa napriek stopnutiu ukrajinského tranzitu nekoná. Plynový šok Európe spôsobil Gazprom, nie Ukrajina. Premiér verejnosť zavádza nepravdivými číslami a do Kremľa nešiel riešiť plyn, ale vypočuť si Putinove podmienky pre náš geopolitický priestor - tak ako kedysi Vasil Biľak. Tvrdí to exminister hospodárstva Karel Hirman.

Od začiatku roka na Slovensko netečie ruský plyn, ktorý k nám prichádzal cez Ukrajinu. Dôvodom je stopka od Ukrajiny, ktorá sa rozhodla nepredlžovať kontrakt s Gazpromom. Premiér hovorí o plynokríze, veští dramatické následky nielen pre Slovensko, ale i pre celú Európsku úniu. V mene obrany slovenských plynových záujmov sa dokonca vybral až do Kremľa, jeho dlhé a súkromné rokovanie s agresorom Putinom však vôbec nič vecné neprinieslo. O opozícia tak hovorí dokonca až o vlastizrade.

Premiér Fico z nás robí (jeho slovníkom) úplných debilov a tajtrlíkov, ktorí tu vyskakujú ako malý psík, čo breše na statného vlčiaka a vyhráža sa mu - chránený plotom. Sme na smiech a to, čo tento pán, ktorý je momentálne slovenským premiérom, je úplne mimo, tvrdí exminister Kerel Hirman.

Realitou pritom dnes je, že síce už druhý týždeň k nám ruský plyn netečie, no žiadna plynokríza sa na Slovensku nekoná a nekoná sa ani dramatický nárast ceny plynu v EÚ. Aká je teda realita tejto našej novej energetickej situácie, prečo rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu s Gazpromom nevyvolalo žiadnu podobne dramatickú reakciu v susednom Rakúsku či Česku a správa sa teda naša vláda racionálne a zodpovedne či skôr presne naopak? Aká budúcnosť čaká Slovensko i EÚ z hľadiska ceny a dostupnosti tejto skutočne strategickej komodity, prečo je plyn v USA oveľa lacnejší než v EÚ a aké sú korene cien plynu v Európe? No a napokon, prečo je za vysoké ceny plynu zodpovedné primárne Rusko a prečo je Gazprom neserióznym obchodným partnerom, ktorý plyn využíva ako ruskú geopolitickú zbraň?

Témy pre exministra hospodárstva a dlhoročného experta v oblasti energetiky Karola Hirmana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. 

V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.

„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. 

Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. 

„Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. 

Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ. Reč bude aj o mieri na Ukrajine.

Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí v rozhovore pre Aktuality šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v Sociálnej poisťovni a príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ.

Je síce iba začiatok januára no plnú silu ficovho konsolidačného balíčka už cítime vo svojich peňaženkách prakticky všetci - vyššia DPH, úplne nová transakčná deň, vyššie odvody i všemožné poplatky, ale aj okresanie podpory naše deti. Táto forma konsolidácie v ktorej drvivú väčšinu záťaže preniesol štát na svojich občanov sa stretla s kritikou aj od Najvyššieho kontrolného úradu. "Konsolidačné úsilie vlády ohrozuje štedrý dôchodkový systém, významné sú aj riziká v zdravotníctve no a problémom je neschopnosť využívať Eurofondy ako i absencia akejkoľvek hlbšej koncepcie fungovania štátu ako takého, z ktorej následne vyplýva, že efektívnejšou štruktúrou, ale najmä lepším fungovaním štátnych inštitúcií by sme dokázali ušetriť sumu v rádoch miliárd, tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Za jedno z najväčších ohrození dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií pritom označil neudržateľnú dôchodkovú politiku

"My mladej generácií ukazujeme, že je veľký otáznik, či tento štát pri takto nastavenom penzijnom systéme bude vedieť udržať Sociálnu poisťovňu v pozitívnej finančnej kondícií a je otázkou, aké dôchodky budú dostávať tí, ktorí budú do penzie odchádzať o 15 až 20 rokov.

Toto je vážne memento pre politikov, ktorí nemôžu robiť ľúbivú populistickú politiku lebo ak nezmeníme systém, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, tak môže nastať situácia, že o 5 - 10 rokov nebude mať tento štát nielen na vyplácanie starobných penzií, ale ani pre invalidov či siroty."

V druhej časti dnešného podcastu sa ešte vrátime k premiérovej návšteve Moskvy. Okrem plynu tam totiž Robert Fico mal rokovať aj o mieri na Ukrajine. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský však považuje vládnou garnitúrou avizované mierové rokovania na Slovensku za falošný, prázdny a vysoko nepravdepodobný marketing.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.