Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.

Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.

Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.

„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štvrtá vláda Roberta Fica sa vydala na jedno z ďalších výjazdových rokovaní. Tentoraz do Senice na Záhorí. A ak tam prichádza s analýzou sociálno-ekonomickej situácie a návrhmi na zlepšenie, zvyšok krajiny zatiaľ nepozná ohlásenú povinnú diétu na ozdravenie verejnej kasy. Konsolidácia za dve miliardy, ktorá zabolí, nemá verejné kontúry.

Krajinu tak Ficov kabinet a jeho okolie sýti napríklad problémami splnomocnenca Kotlára, ktorý nevie prehryznúť analýzu vedcov SAV, ktorá zmietla tú jeho o škodlivosti mRNA vakcín.

Ficova „dymová clona“ na počkanie – aj tak o ňom píše komentátor Peter Bárdy. A o premiérovom okolí ako o matrioškách s ich kvalitami. Aká politická jeseň nás čaká? Téma pre šéfredaktora Aktualít.

„Smer je aktuálne druhá najsilnejšia strana, no s potenciálom mobilizovať ľudí, aby bola prvou. Oni sa naozaj vedia cez extrém a talent Roberta Fica prihovárať ľuďom aj s extrémistickými témami. Vedia zabodovať,“ tvrdí Bárdy. „Tam to aj smeruje. Preto Ľuboš Blaha vykrikuje veci, ktoré vykrikuje. Preto sa mladý Erik Kaliňák s Richardom Glückom stretávajú s bratmi Tateovcami. Preto sa Erik Kaliňák vyjadrí, že Danny Kollár je obeť systému,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ficov Smer stráca voličskú podporu. Ak bola vládna strana v minulosti zvyknutá aj na podporu atakujúcu i presahujúcu 40 percent, na konci aktuálneho leta je to výrazne menej. Agentúry jej namerali preferencie, ktoré sa hýbu medzi sedemnástimi a dvadsiatimi percentami. Ešte na začiatku roka to bolo na úrovni nad 22 percent, v roku 2024 aj 25 percent.

Čo je za aktuálnym poklesom, ktorý pretrváva? A kam odchádzajú voliči Roberta Fica? Otázky pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS.

„Rozhodne by mali byť znepokojení. Stratiť päť percentuálnych bodov v priebehu pol roka je relatívne zásadné,“ hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS, ktorá robí prieskumy voličských preferencií. „Stále viac voličov koalície vníma aj nestabilitu samotnej koalície,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.

Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.

Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.

„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.

Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie niekoľkých stoviek staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby čelí masívnej kritike. Kritizuje ho Lekárske odborové združenie, Úrad pre verejné obstarávanie hovorí o rozpore s európskou legislatívou a generálny prokurátor chce zasa preverovať možné podozrenia z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Ozval sa aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tender označil za lobizmus a netransparentnosť v priamom prenose.

Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.

Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.

Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.

Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.

Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.

Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. Toto je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárne prerozdeľovanie verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám.“ To sú až šokujúco otvorené a tvrdo kritické slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré po viacerých kontrolách v oblasti zdravotníctva povedal v máji tohto roku práve pre Aktuality.

Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je vrchol leta a čas dovoleniek, prázdninovú idylu nám však už o pár týždňov môže poriadne schladiť minister financií. Ten by mal totiž koncom mesiaca priniesť podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. Koho a ako presne sa ďalšia vlna vládneho uťahovania opaskov dotkne zatiaľ nevieme, no v hre je okrem zvyšovania daní či prepúšťania v štátnom aparáte aj redukcia sociálneho štátu, teda okresanie aktuálnych sociálnych benefitov. No a to je veľký problém.

Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.

No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.

Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?

Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.

A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.

Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.

No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.

Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.

Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.

V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.

Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.