Po troch konsolidačných vlnách sme tam, kde sme boli. Rozpočet je nerealistický a čaká nás ďalšie viac miliardové uťahovanie opaskov, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Kam zmizli všetky tie skonsolidované miliardy, v čom všetkom si žijeme na privysokej nohe a prečo je hrozba bankrotu Slovenska čoraz reálnejšia?

Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.

My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster.

Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov?

Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.

V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?

Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.

Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?

Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?

Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?

Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.

Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?

Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?

Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.

Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať?

Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.

Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!

A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.

A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.

Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?

Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.

Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?

Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.

Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?

Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK.

Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.

Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?

Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zvykol písať o mafii aj stratených ľuďoch. A nakoniec sám zmizol. Novinár, ktorý mal v hľadáčiku rozpor s pravidlami, potieranie zákona v jeho najhrubšej verzii, ktoré vtedy – pred takmer dvoma desaťročiami – predstavoval organizovaný zločin alias mafia. Pavol či Paľo Rýpal.

Od apríla 2008 je nezvestný. Po 17-tich rokoch – tohtoročné leto - sa však objavili nové informácie. Prišiel s nimi obžalovaný Norbert Kosťov. Hovorí o novinárovom únose. A o vražde. Za 10-tisíc korún! Na objednávku mafie. S parťákom.

Toho pred časom konfrontoval aj kolega a šéf investigatívy v Aktualitách Ján Petrovič, ktorý rovnako píše o mafii. Na konte má aj bestseller o dejinách podsvetia Slovenská mafia, s príznačným podtitulom Príbehy písané krvou.

Sme pred definitívnym rozuzlením „prípadu Rýpal“? Nie je 17 rokov nevedomia o osude investigatívca, ktorý sa snažil očisťovať krajinu od nezákonnosti, pridlho? A nie je to nespravodlivé vzhľadom na jeho službu tejto spoločnosti?

Otázky, na ktoré sa pozrieme s tými, čo Paľa Rýpala poznali. So spomínaným Jánom Petrovičom a Petrom Bárdym.

„Po sedemnástich rokoch sa dejú veci. A kým sme doteraz pri Paľovi Rýpalovi hovorili o verziách, kde polícia pátrala po ňom „len“ ako osobe nezvestnej, teda bez dôrazu, že tomu mohla predchádzať udalosť, ktorá bola trestným činom, tak vlastne teraz je to prvýkrát, že celá táto aktivita polície je vyvolaná podozrením, že on bol obeťou vraždy,“ hovorí Petrovič.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nič z toho, čo o nás premiér rozprával nesedí. Bol to masívny a mimoriadne odporný útok. Toto si nemôže dovoliť ani premiér, hovorí aktivistka Marta Šimečková. Podľa nej sme sa dostali za hranu normálnosti a svet, v ktorom žijú naši údajní sociálni demokrati je šialený.

Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.

Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková.

Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti.

Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti?

"Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?

Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. 

Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.

Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. 

Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. 

„Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.

O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.

Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.

Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?

Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.

Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.

„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov?

Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.

Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach.

Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová

Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?

Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?

Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.

No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?

Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?

Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.