„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.
„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025.
„Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje.
Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“.
V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose.
Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.
Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc.
„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.
Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunista
Kazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“.
„Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák.
Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“.
„Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica.
„Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“.
Cirkev by mala biť na poplach
Hovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej predstavitelia“.
Za príklad dáva pápež Františka, ktorý sa vymedzil voči interpretáciám hierarchie lásky („ordo amoris“) v podaní J. D. Vancea, ktorými americký viceprezident obhajoval prísnu imigračnú politiku a masové deportácie imigrantov. Pápež František mu v liste americkým biskupom pripomenul, že kresťanská láska je univerzálna a má zahŕňať aj cudzincov.
„Vidíme, že pápež sa unúva napísať list, kde to atakoval. V tomto František dokáže reagovať“, pripomína Pastirčák. A hovorí o „sklamaní“ z postoja katolíckych biskupov, ktorí sú ticho pri zneužívaní evanjelia vládnymi politikmi na Slovensku.
„Neveriaci biskupi“ verzus „veriaci ateisti“?
„Keď poviem, že verím v Boha, čo hovorím?“ - reaguje Pastirčák. „Verím, že absolútna tvorčia sila, ktorá vytvorila vesmír a naše dejiny v ňom a udržiava nás, že je Pravda. A jej základným aspektom je neústupné úsilie o spravodlivosť. Aby veci boli podľa pravdy, aby sa odhaľovali lži, korupcia. Veriť v Boha znamená veriť v lásku, slobodu a dôstojnosť človeka. Veriť, že to je čosi skutočné, nielen nejaká naša civilizačná ilúzia. To je viera v Boha. Viera, že žijeme vo svete za ktorým je Boh. A preto pre mňa sú veriaci ľudia, ktorí sa za tie hodnoty stavajú“, hovorí kazateľ.
Keď sa ho pýtam, či v tejto jeho logike tu nemáme vlastne „neveriacich biskupov“, reaguje, že sa to neodváži povedať. „No odvážim sa povedať, že máme veriacich ateistov“.
„Možno by dokonca hovorili, že neveria, že Boh existuje, no v živote sa stavajú za pravdu aj vtedy, keď ich to ohrozuje. Rovnako za spravodlivosť, za dobro. A ja hovorím, že veď čo to je, veď vy veríte“, vysvetľuje Pastirčák.
Na druhej strane sú podľa neho tí, čo o Bohu, o pravde a o láske hovoria, no v kritických situáciách sa pred mocnými sklonia. „Príde na lámanie chleba a pred mocnými sa sklonia. A budú klamať, len preto, aby výhody nestratili, či dokonca ich získali. Podľa mňa na tomto sa láme viera“, vysvetľuje Daniel Pastirčák.
Ježiš podľa neho hlásal kráľovstvo, ktoré sa nenastoľuje mocou. „Kde by som ja svoje zákony pretláčal voči ostatným. Nastoľujem ho tým, že pomáham ľuďom vidieť pravdivo a spravodlivo. A tým sa vlastne premieňa potom aj spoločnosť. A nedeje sa to brachiálnou politickou mocou, ale len čistou mocou pravdy samotnej. Jedine tak sa dá hodnoverne ohlasovať evanjelium“.
V rozhovore sa dotkneme aj Pastirčákovej cesty od nevery k viere, od obdobia, keď sa vnímal ako produkt „slepých a nevedomých síl“ až k intimite „intenzívnej a neočakávanej skúsenosti s Bohom, zmenila jeho základné porozumenie sveta a do veľkej miery určila jeho ďalší vývoj“.
„To čo zasadilo prvý a zásadný úder môjmu ateizmu bola skúsenosť zamilovanosti“, poodkrýva zákutia svojho príbehu s vierou. „Zrazu som mal pocit, že všetko má zmysel. Každý moment bol prežiarený zmyslom. A čo zaskočilo ešte viac, to bola túžba, aby to nikdy neskončilo“, spomína Daniel Pastirčák. „Vtedy som začal pochybovať. Aj ateisti pochytujú“, hovorí. „Zažil som Božiu prítomnosť, neviem to inak nazvať“, spomína. A hovorí, že sa mu zlievala v „láske a poznaní“.
V podcaste hovorí o potrebe návratu z Konštantínskych pozícií kresťanstva ako štátneho náboženstva k obdobiu tzv. púštnych otcov, ktorí ho napĺňali obsahom. Cestou bol „návrat k evanjeliu“, k osobnému Bohu. „Kresťanstvo bude buď mystické, alebo nebude žiadne. Ak mystické, myslím tým bytostné. Že bude zažívané ako skutočná hlbina bytia, kde zažívam Boha“, hovorí o svojej intuícii budúcnosti Pastirčák.
„Zachrániť vnútorného človeka bude úlohou zbožnosti budúcich desaťročí“, hovorí.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
