Podcasty Aktuality.sk

„Dnes vo mne konanie a výroky premiéra vyvolávajú dôvodnú obavu, že nás ťahá do putinského vojnového Ruska. Spochybňovanie našich spojencov v čase najväčšieho konfliktu od druhej svetovej vojny nie je suverenita, ale hazard s bezpečnosťou Slovenska“ - Miroslav Wlachovský, bývalý šéf slovenskej diplomacie. Reaguje na návštevu šéfa nemeckej diplomacie Johanna W.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo prišiel šéf nemeckej diplomacie do Bratislavy s nezaobaleným varovaním pred hrozbou z Moskvy.
• Ako Berlín vníma spochybňovanie kolektívnej obrany NATO a článku 5 zo strany slovenskej vlády.
• Prečo je myšlienka slovenskej neutrality podľa exministra drahým a nebezpečným hazardom.
• Čo odhaľuje odhalenie sochy maršala Koneva na Dukle o vzťahu súčasnej moci k vlastným dejinám.
• Či existuje mierová perspektíva vojny na Ukrajine v kontexte neustupujúcej stratégie Kremľa.

Najväčšia hrozba pre Európu prichádza z Moskvy a spochybňovať záväzky NATO je nezodpovedné. Do Bratislavy prišiel s týmto nezaobaleným odkazom šéf nemeckej diplomacie. Len pár dní predtým totiž práve z Bratislavy zazneli slová o „nejakom článku 5 Nato“ či o „falošnej solidarite“ spojencov.

Pre koaličné šarvátky však návšteva šéfa nemeckej diplomacie Johanna Wadephula a hlavne jej odkaz išli do stratena. Šlo pritom azda o najtvrdší odkaz Berlína Bratislave za posledné roky a nemecký minister ho vyslovil priamo na slovenskej pôde.

Čo tým Nemecko Ficovi odkazuje a stráca už Berlín so Slovenskom trpezlivosť?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najstarší slovenský futbalový klub FC Tatran Prešov sa v súčasnosti nachádza v situácii, v ktorej pracuje na svojom prežití a zbavení sa ťažkých závaží spôsobených dlžobami. O rozpoložení „koňarov“ sme sa v 104. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk rozprávali s vedením prešovského Tatrana.

Ozdravenie, naštartovanie procesov, zbavenie sa dlhov a ponúknutie Tatrana Prešov možnému záujemcovi, ktorý z najstaršieho futbalového klubu na Slovensku znovu spraví konkurencieschopného protivníka. Presne o to sa momentálne snaží súčasné vedenie „zeleno-bielych“, ktorých snaha má vyvrcholiť presne v posledný októbrový deň.

V 104. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš zhovárali s väčšinovým majiteľom Tatrana Prešov Martinom Korbelom a športovým riaditeľom klubu Marekom Fabuľom.

V najnovšej epizóde tradičného podcastu sme sa dotkli nielen ekonomického rozpoloženia Tatrana Prešov, zmlúv s hráčmi, možnej finančnej záťaže z pôsobenia na modernom štadióne, ale aj ďalších tém.

V rozhovore sa dozviete:

1. Prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO.

2. Aký zmysel má nová Príručka prežitia a prečo v oblasti civilnej ochrany supluje zanedbanú úlohu štátu.

3. V čom spočíva psychológia krízy a akú kľúčovú úlohu zohráva budovanie komunitnej odolnosti v mestách aj na dedinách.

4. Čo je najväčšou slabinou Slovenska v prípade konfliktu a prečo sa ozbrojené zložky obávajú zlyhania politikov.

5. Prečo je podkopávanie dôvery v štátne inštitúcie nebezpečným cieľom nepriateľských informačných operácií.

Mier už nie je samozrejmosť, ale hodnota, ktorú musíme aktívne chrániť a rozumieť jej. Vojna u našich susedov mení všetko – od globálnej politiky až po našu bezpečnosť. Najväčším nebezpečenstvom pre nás však zostáva vlastná ľahostajnosť a nevedomosť. Aj preto prichádzame s novým podcastom V tieni vojny.

Namiesto paniky ponúkame triezvy pohľad, praktickú pripravenosť a odpovede na to, ako si aj v tieni vojny zachovať slobodu a odolnosť. Prvým hosťom je vojnový reportér Tomáš Forró, ktorý má o tieňoch vojny veľmi konkrétne predstavy.

Podcast moderuje Jaroslav Barborák

Člen RRZ Martin Šuster v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas analyzuje návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra Ladislava Kamenického (Smer-SSD).

Ekonomická situácia by vláde umožnila šetriť, znižovať deficit a pripravovať sa na horšie časy. Podľa Martina Šustra to ale vláda nerobí naopak, zvyšuje deficit aj dlh.

Navyše, rozpočet na tento ani na ďalšie roky nepočíta so zrušením transakčnej dane. Vláda si pripravila v rozpočte priestor na predvolebné rozdávanie. Zadlžovanie pokračuje a konsolidovať bude musieť budúca vláda. Tak vyzerá návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Kružnice na radarových snímkach, búrky, ktoré sa rozpadnú pred príchodom na Slovensko, či sucho údajne spôsobené systémom HAARP. Aj takéto javy sa stávajú základom konšpiračných teórií o ovládaní počasia. Čo v skutočnosti zobrazujú radary a do akej miery dokážu ľudia zasahovať do počasia? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste Nezablúďme v bludoch so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a zakladateľom portálu iMeteo.sk Petrom Minárikom.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na konšpiračné teórie, ktoré sa opäť objavili pri 25. výročí teroristických útokov z 11. septembra. Týkali sa aj pádu budovy World Trade Center 7, do ktorej nenarazilo lietadlo. Frankovská vysvetlila, že jej zrútenie spôsobil požiar. Pripomenula aj predčasnú správu BBC o páde tejto budovy, ktorú konšpirátori využívajú ako údajný dôkaz sprisahania. Podľa nej išlo o chybu pri informovaní v chaotickej situácii.

Pri téme počasia Frankovská priblížila tvrdenia, podľa ktorých pravidelné kružnice na radarových snímkach dokazujú rozbíjanie oblačnosti. Na sociálnych sieťach sa šírilo aj vysvetlenie, že radary bránia dažďu prichádzajúcemu z Rakúska a spôsobujú na Slovensku sucho.

V druhej časti podcastu Peter Minárik vysvetlil, ako meteorologické radary fungujú. „Ide o prístroj, ktorý nám slúži na monitorovanie zrážkovej činnosti,“ uviedol. Radary vysielajú elektromagnetické impulzy a zachytávajú ich odraz od zrážkových častíc. Kružnice podľa neho súvisia so spôsobom snímania priestoru a spracovaním údajov do dvojrozmernej mapy. Ich vznik môžu zvýrazniť určité atmosférické podmienky.

Minárik zároveň upozornil, že zrážky zachytené radarom nemusia dopadnúť na zem. Ak je pod oblakom veľmi suchý vzduch, kvapky sa cestou odparia. To podľa neho vysvetľuje aj situácie, keď radar ukazuje dážď, ale v skutočnosti neprší.

Pri systéme HAARP pripomenul, že slúži na výskum ionosféry, ktorá sa nachádza vysoko nad vrstvou atmosféry, v ktorej sa formuje počasie. Odmietol preto predstavu, že toto zariadenie spôsobuje sucho či presúva oblaky.

Ľudia však podľa Minárika dokážu za určitých podmienok počasie ovplyvniť. Ako príklad uviedol takzvaný cloud seeding, pri ktorom sa do vhodnej oblačnosti vypúšťajú látky podporujúce vznik zrážok. Zásadné je, že vhodný oblak už musí existovať. „Čiže keď máme tlakovú výš a sucho, tak my zrážky proste neurobíme,“ vysvetlil. Ovplyvnenie zrážok preto podľa neho nemožno zamieňať so schopnosťou počasie ľubovoľne riadiť.

Venoval sa aj tvrdeniu, že búrky prichádzajúce z Rakúska rozbíjajú veterné elektrárne. Upozornil, že búrky sa rozpadávajú aj pri príchode z Moravy na severozápad Slovenska, kde takéto elektrárne nie sú. Vysvetlenie podľa neho súvisí s členitým terénom a pohoriami, ktoré môžu narušiť prísun teplého a vlhkého vzduchu do búrky. „Jednoducho je to spôsobené orografiou a členitým terénom Slovenska,“ dodal.

Hľadá sa spôsob, ako peniaze uniknuté do zahraničia dostať späť na Slovensko? To je otázka, ktorú si pri vládnom zámere obnoviť zanedbaný systém poľnohospodárskych závlah kladie šéf NKÚ. Plán stámiliónových PPP projektov s arabskými investormi považuje Ľubomír Andrassy za netransparentný a podozrivý. V hre môže byť aj snaha vytvoriť model na legalizáciu špinavých peňazí.

“Ak sa pozrieme kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu - a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto tu hľadá spôsob ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,” i v takomto svetle vníma zámer vlády obnoviť schátralú infraštruktúru našich poľnohospodárskych závlah predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Kompletná rekonštrukcia dlhé roky zanedbávanej a prakticky úplne schátralej hydromelioračnej infraštruktúry si môže vyžiadať až pol miliardy eur no a keďže náš štát na to nemá, v hre sa nečakane objavili potenciálny investori zo Spojených arabských emirátov s ktorými rokoval už aj sám premiér Robert Fico. Opozícia varuje pred hrozbou “privatizácie vody” ako aj bezpečnostnými rizikami, minister pôdohospodárstva však kritiku odbíja ako lži a zbytočne strašenie.

O čo teda ide v tejto stámiliónovej hre s našou kritickou infraštruktúrou, ktorá zabezpečuje základné fungovanie nášho štátu a prečo sa to všetko deje tak netransparentne a bez snahy riešiť si to vo vlastnej réžií? Alebo má vari táto hra už celkom iného režiséra aj celkom iný než verejnoprospešný cieľ? A môže ísť o sofistikovaný spôsob ako legalizovať peniaze s nie celkom legitímnym či dokonca nelegálnym pôvodom, tak ako to naznačuje šéf NKÚ?

Téma pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. No a reč bude aj o tom, či na svojich slovách o eurofondových mafiách ovládajúcich naše poľnodotácie z Bruselu trvá a to i po mimoriadne ostrej kritike ministra pôdohospodárstva a či sa nezľakol varovaní z úst Tibora Gašpara.

Bez obalu s Braňom Dobšinským. Dnes s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Rútiť sa ľadovým korytom rýchlosťou 140 km/h si vyžaduje poriadnu dávku odvahy a extrémny zmysel pre detail. Svoje o tom vie bývalý slovenský olympionik Jakub Šimoňák, ktorý vymenil domáce dresy za americké farby a dnes pôsobí ako manažér a tréner sánkarskej reprezentácie USA. V najnovšom Olympijskom videocaste prezradil, ako sa chalpec spod Tatier dostal na túto pozíciu a prečo je sánkovanie tak trochu aj ako Formula 1.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

• ako sa bývalý slovenský olympionik dostal k pozícii manažéra a trénera americkej sánkarskej reprezentácie
• v čom sa z hľadiska fyziky a ostrejších hrán líšia sánky od bobov a prečo si sánkovanie vyžaduje obrovskú mieru kontroly
• čo má spoločné sánkovanie s Formulou 1, prečo tímy po dojazde ihneď zamykajú svoje sane do vakov a prečo sú v technológiách najďalej Nemci
• ako funguje spolupráca veľkých sánkarských federácií s tými menšími a prečo americký tím pomáha práve slovenskému
• akú budúcnosť má tento šport
• aký je priepastný kultúrny rozdiel v prístupe k športovcom medzi USA a Slovenskom a prečo tamojší tréner nesmie na svojho zverenca ani zvýšiť hlas

MMA poslednú dekádu kraľuje bojovým športom na Slovensku a v Česku. Pred vznikom Oktagonu však najväčšiu pozornosť priťahovali zápasy thaiboxerskej legendy Vladimíra Moravčíka. Jeho veľká nástupkyňa Monika Chochlíková verí, že thajský box ma potenciál byť v nasledujúcej dekáde opäť najsledovanejšou bojovou disciplínou. Dopomôcť má k tomu drsná reality šou Fight House z dielne najväčšej domácej postojárskej organizácie PML. Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Témami rozhovoru boli aj podpis zmluvy s kontroverzným Tadeášom „Mawarom“ Růžičkom a sobotňajší turnaj PML 21 v Třinci.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo exminister Tomáš Taraba drží tesnú vládnu väčšinu v šachu a čo svojou taktikou sleduje
• Aké riziko predstavuje vládnutie s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov pri schvaľovaní štátneho rozpočtu
• Prečo Robert Fico spomína predčasné voľby a aký signál tým vysiela koaličným partnerom
• V čom spočíva nová stratégia Andreja Danka a prečo sa vymedzuje voči vládnej politike
• Aké alternatívy vývoja prichádzajú do úvahy okrem predčasných volieb vrátane úradníckej vlády

Vláda síce pre Tomáša Tarabu nepadla, exminister ju však môže mať kedykoľvek v hrsti – z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Naviac – nevylučuje možnosť, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. A bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony. A stratila by tým zmysel.

Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú?

Slovenskí futbalisti vstúpili do Ligy národov víťazstvami nad Moldavskom a Kazachstanom. Ktorí hráči potešili, ktorí sklamali a čo zmenil staronový tréner Vladimír Weiss st. v porovnaní s jeho predchodcom Francescom Calzonom? Aj o tom diskutoval v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk bývalý reprezentačný brankár, tréner a dnes televízny expert Ladislav Molnár.

• Čo ukázali zápasy o slovenskej reprezentácii?
• Čo je momentálne jej najväčší problém?
• Ktorí hráči potešili a ktorí sklamali?
• Koho by už do reprezentácie viac nevolal?
• Kto by mal byť jasnou brankárskou jednotkou?
• Kto potvrdil post jednotky na pravý kraj obrany?
• Ako hodnotí Suslova v strede poľa?
• Pomohol by Trusa reprezentácii?
• Čo zásadné zmenil Weiss po návrate?
• Čo chýbalo Calzonovi v porovnaní s Weissom?