
Sign up to save your podcasts
Or


Based on Podcast App listening data
Prvé víťazstvo sa im podarilo vybojovať až po trénerskej výmene, keď jedného perspektívneho trénera nahradil druhý a následne prišiel veľký šok na Štadióne Antona Malatinského proti Spartaku Trnava. Na lavičke KFC Komárno momentálne sedí veľmi zaujímavé trénerské meno, o ktorom budeme v budúcnosti zrejme ešte počuť. Hosťom 110. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk bol Pavol Gregora.
Prvého víťazstva v sezóne sa dočkali až v 13. kole aktuálneho ročníka Niké ligy, keď sa im podarilo šokovať celú súťaž tesným triumfom na pôde favorizovaného Spartaka Trnava. Hneď v tom nasledujúcom kole konečne pokrstili svoj nový domáci stánok prvým ziskom troch bodov a vďaka dvom výhram v rade sa zároveň aj odpútali z dna tabuľky.
Futbalistom KFC Komárno sa to podarilo až pod vedením trénera Pavla Gregoru, ktorý z prvých troch ligových zápasov vo svojej novej úlohe vybojoval 7 bodov a „fialky“ sa rázom posunuli z 12. miesta o tri priečky vyššie. KFC-čku sa vďaka tomu konečne dýcha o niečo lepšie.
Stále ešte iba 38-ročný Pavol Gregora patrí medzi novú vlnu mladých a perspektívnych slovenských trénerov, ktorí si postupne získavajú svoje miesto na slovenskej futbalovej mape a sú zároveň jasným a „hmotným“ dôkazom, že slovenský futbal disponuje množstvom mladých a šikovných trénerov.
Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával so šéfom lavičky KFC Komárno Pavlom Gregorom, ktorý prijal pozvanie do 110. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
„Ak sa teraz nedáme dokopy a nepovieme, že nejde o naše strany, ale o Slovensko, tak si nezaslúžime vôbec nič a nemáme ani nárok na slobodu. Potom nemáme čo nadávať na Fica a také strany nech radšej zaniknú.“ František Mikloško reaguje na nejednotnú opozíciu, ktorá sa pred oslavami Novembra nevedela dohodnúť na spoločnom postupe.
Po roku opäť 17. november. Po roku opäť pripomienka „prameňov“, z ktorých žijeme. A ak to v Novembri’89 bolo o precitnutí do slobody – precitnutí radostnom a plnom nádejí – čosi podobné potrebuje krajina aj dnes.
Hoc’ demokratická, jej premiér spochybňuje jej demokratické piliere – najnovšie referendum o vstupe do Európskej únie.
Hoci sa topíme v gigantických dlhoch, deň čo deň pribúdajú nové podozrenia na rozkrádanie verejných peňazí.
Hoci je krajina pod tlakom konsolidácií, mocní rozdávajú až škandalózne odmeny. A ak má zákon platiť pre všetkých, u nás sa paragrafy účelovo šijú pre kategóriu „našich ľudí“.
Aj preto až tretina mladých krajinu opúšťa – hovoria o tom čerstvé dáta.
Akosi prirodzene sa tak natíska otázka: Nepotrebuje Slovensko ďalšiu revolúciu? Ďalšiu Nežnú?
Pozrieme sa na to s Františkom Mikloškom, človekom tých novembrových dní spred 37 rokov. Verní odkazu iného muža Novembra – Martina Bútoru: „Dnes nestačí zobrať svoju budúcnosť do vlastných rúk, ako sme to hovorili vtedy“ – rozprával to práve v štúdiu Aktualít. „Svoju budúcnosť dnes musíme zobrať do vlastných nôh. Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a odhaľovať pravdu. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka“.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Zajtra sa chystajú protesty po celom Slovensku, a to politické, ale aj občianske. Prinášame prehľad, kde sa deje čo a kto to organizuje.
Najväčší protest bude v Bratislave a bude rozdelený na politickú a občiansku časť. Politickú organizuje PS a hostí viacerých predstaviteľov iných strán. Na toto podujatie nadväzuje občiansky protest o hodinu neskôr, avšak na inom námestí.
Ako to celé bude prebiehať, vysvetľuje Zuzana Mesterová, predsedníčka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska.
V podcaste Aktuality Nahlas si môžete pozrieť aj Michala Šípoša z Hnutia Slovensko, a aj občianskych aktivistov. Nižšie je editovaný prepis rozhovoru so Zuzanou Mesterovou.
Udržať si prísnu váhu a podávať na žinenke stopercentné výkony si vyžaduje obrovskú dávku disciplíny aj odolnosti. Svoje o tom vie čerstvá bronzová medailistka v džude Vivien Vadovičová, ktorá sa na olympijských hrách mládeže v Senegale prebojovala až na stupeň víťazov. V najnovšom Olympijskom videocaste prezradila, ako zvláda chudnutie pred súťažou, prečo sa pred nástupom na zápas potrebuje doslova „prefackať“ a kam vedú jej prvé kroky hneď po náročnom turnaji.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa dozviete v rozhovore?Európska únia nám dáva miliardy eur, ktoré formujú našu krajinu. Z európskeho rozpočtu sa na Slovensku stavajú cesty, opravujú školy, dotujú poľnohospodári, ale budujú sa aj penzióny, ako bol Fafokan.
Rokovania o novom sedemročnom rozpočte Európskej únie sa tradične naťahujú a členské štáty sa zatiaľ nedokázali zhodnúť. Nemecko dokonca hrozí použitím práva veta, ak členské štáty nebudú finančne podporovať Ukrajinu.
Analytik z portálu euBrief Radovan Geist vysvetľuje, či v novom rozpočte dostane Slovensko menej peňazí. „Kam sa nemecký alebo holandský daňový poplatník pozrie, tam môže veľmi ľahko nájsť príklady toho, ako boli európske peniaze zneužité, nesprávne použité alebo neefektívne použité. Oslabuje to argumenty tých, ktorí hovoria, že európsky rozpočet potrebujeme mať veľký,” opisuje.
Odborník na EÚ si myslí, že mnohé problémy by vyriešilo, keby investície a európske prostriedky v rozpočte boli podmienené dodržiavaním niektorých pravidiel – napríklad funkčný právny štát a boj s korupciou. „Slovensku prešlo veľa vecí, ktoré mu podľa mňa prejsť nemali,” hovorí Geist.
Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.
Milena Sedláčková, vtedy Součková, sa narodila 13. mája 1933 v Prahe. Mala šesť rokov, keď začala vojna, a pätnásť, keď v Československu prevzali moc komunisti. Vojnové roky sa zapísali do jej pamäti nepokojnými spomienkami a obdobie komunizmu jej úplne zmenilo život. V devätnástich sa zamilovala, zasnúbila a so svojim milým Jaroslavom Sedláčkom plánovali spoločnú budúcnosť. Namiesto svadby ich ale čakal komunistický kriminál a namiesto spoločného života roky odlúčenia. V roku 1952 boli Milena aj Jaroslav zatknutí a následne odsúdení za špionáž namierenú proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu. Milena bola odsúdená na osem a Jaroslav na devätnásť rokov. Našťastie, po prepustení na amnestiu dokázali v sebe lásku znovu nájsť.
Novodobá Škoda Octavia sa vyrába od roku 1996 a prakticky hneď bola dostupná aj s naftovým motorom. Po tridsiatich rokoch sa dozvedáme, že automobilka potvrdila ukončenie výrobu modelu s naftovým motorom 2.0 TDI. Je to nečakaný strategický krok, ktorému verejnosť celkom pochopiteľne nerozumie - veď naftové Octavie sú aj na Autobazar.EU najčastejšie vyhľadávané a najčastejšie inzerované autá. V podcaste motoristický novinár Erik Stríž objasňuje dôvody, prečo k takýmto dramatickým krokom dochádza a čo Škoda pripravila ako náhradu.
Podľa informácií, ktoré pre český denník novinky.cz potvrdil Jiří Maláček, vedúci predaja značky Škoda pre český trh, plánuje automobilka ukončiť výrobu modelu Octavia 2.0 TDI ku koncu roka 2027.
Z pohľadu plánovania nákupov je však dôležitý najmä koniec prijímania objednávok. Automobilový priemysel funguje s dlhými dodacími lehotami a výrobnými kvótami. České zastúpenie značky už avizovalo, že zákazníci budú mať možnosť zadať autá do výroby len do polovice roka 2027.
Slovenský trh štandardne kopíruje ten český. Aj keď lokálne zastúpenie zatiaľ presný dátum stopky pre objednávky nekomunikovalo, je vysoko pravdepodobné, že harmonogram bude identický.
Čo to znamená v praxi? Po lete 2027 sa naftová Octavia stane výlučne skladovým tovarom. Automobilka počíta s tým, že už vyrobené vozidlá sa budú v dílerskej sieti dopredávať ešte niekoľko mesiacov po skončení výroby.
Otázka teda znie logicky: Prečo automobilka sťahuje z trhu produkt, o ktorý je tu stále záujem? Odpoveďou je kombinácia legislatívy a zmeny dopytu na kľúčových európskych trhoch.
Prvým faktorom sú emisie. Nástup čoraz prísnejších emisných štandardov núti výrobcov masívne investovať do vývoja a homologizácie spaľovacích motorov. Tieto náklady sa premietajú do koncovej ceny vozidiel. Pre automobilku je to čistá matematika: investície potrebné na to, aby naftový motor v kompaktnej triede spĺňal budúce normy, sa už z hľadiska návratnosti neoplatia.
Tým sa dostávame k druhému faktoru, ktorým je európsky trh ako celok. Slovensko a Česko sú špecifické trhy s pretrvávajúcou silnou preferenciou nafty. V globálnejšom európskom kontexte však predaje dieslov v segmente C, teda v nižšej strednej triede, kontinuálne klesajú. Flotiloví zákazníci v západnej Európe masívne prechádzajú na benzínové, hybridné alebo plne elektrické pohony – často pod tlakom lokálnej daňovej politiky.
Škoda Auto preto musí racionalizovať portfólio. Je však dôležité dodať jednu vec: naftový motor z ponuky značky nemizne plošne. Pre väčšie modely – Superb a Kodiaq – zostáva agregát 2.0 TDI naďalej k dispozícii. Pri väčších a ťažších autách dávajú investície do nafty stále ekonomický zmysel. Pri Octavii už nie.
Čím teda Škoda plánuje vyplniť priestor po naftovej Octavii? Stratégia je jasná: plnohodnotný hybridný pohon.
Doteraz sme v Octavii poznali mild-hybridné systémy, ktoré slúžili primárne na zníženie záťaže motora a mierne zrazenie spotreby. Nová pohonná jednotka je však koncepčne inde. Ide o systém, ktorý spája benzínový motor 1.5 TSI s plnohodnotným elektromotorom a väčšou trakčnou batériou. Tento systém umožňuje vozidlu jazdiť krátke úseky čisto na elektrinu, pričom batéria sa nabíja výlučne počas jazdy a prostredníctvom rekuperácie kinetickej energie. Odpadá teda potreba externého nabíjania zo siete.
Vyzerá to byť ako dobrá náhrada, aj keď je pravdou, že na diaľnici zvyčajne nie sú hybridné automobily zvlášť úsporné - a už vôbec nie v porovnaní s naftovými motormi.
Vyradenie motora TDI z ponuky modelu Octavia je jedným z najvýraznejších strategických krokov českej automobilky za posledné obdobie. Je to racionálne rozhodnutie podložené číslami z európskeho trhu a legislatívnymi tlakmi, hoci z pohľadu stredoeurópskeho zákazníka to znamená stratu dlhoročného štandardu.
Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia, a v súčasnosti sa vedie spor o to, či sa k nemu poslanci vôbec môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz. Zároveň pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie, čo podľa neho vyvoláva opodstatnené pochybnosti o skutočných zámeroch vládnej moci.
Čo sa v parlamente vlastne stalo, prečo chce Smer meniť pravidlá volieb a čo by to znamenalo pre desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí? Aj o tom sme sa rozprávali so šéfom politického oddelenia a zástupcom šéfredaktora Martinom Slizom. Ústavný právnik zase vysvetlil, akú váhu môže mať rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a či porušenie procesného pravidla stačí na to, aby bol zákon protiústavný.
Je jednotka Oktagonu v mušej váhe a 24. najlepšia bojovníčka podľa svetového rebríčka. Dvadsaťštyriročný klenot slovenského MMA Veronika „Sweetheart“ Smolková (10-3) v najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk prehovorila o titulových ambíciách v Oktagone, príčine, prečo odmietla ponuku z UFC, príprave v Austrálii s Luciou Szabovou či o tom, ako sa za štyri roky dostala z amatérok medzi svetovú špičku.
From the publisher's feed
Ranked by our users in the last 21 days

32 Listeners

29 Listeners

5 Listeners

15 Listeners

3 Listeners

11 Listeners

14 Listeners

10 Listeners

9 Listeners

14 Listeners

12 Listeners

3 Listeners

6 Listeners

5 Listeners

3 Listeners