Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.

Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.

Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.

V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.

V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.

Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.

Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.

V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:

– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;

– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;

– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;

– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;

– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;

– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;

– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;

– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;

– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;

– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;

– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;

– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;

– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;

– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;

– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;

– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;

– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;

– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;

– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;

– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;

– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;

– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;

– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;

– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;

– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.

Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.

Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.

„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.

Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.

O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.

Moderuje Monika Vatrálová.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.

Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.

„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.

Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.

Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Poplatky v bankách neustále rastú, no na trhu stále existujú účty, za ktoré nezaplatíte ani cent. A to bez nutnosti spĺňať prísne podmienky, ako je minimálny obrat, aktívne využívanie úverových produktov či desiatky platieb kartou.

Fio banka, ČSOB, mBank či 365.bank lákajú klientov na bezplatné základné balíky. Každá z nich však volí iný prístup – od postupného spoplatnenia fyzických platobných kariet až po poplatky za výbery z bankomatov. Zaujímavou alternatívou sú aj plne digitálne banky ako Revolut či N26, ktoré mnohí Slováci využívajú ako sekundárne účty, no pre absenciu niektorých produktov u nás zatiaľ nahrádzajú hlavný účet len ťažko.

Vďaka okamžitým platbám už navyše vôbec nemusíte riešiť, v akej inštitúcii majú účet vaši známi či rodina. O tom, ako si vybrať ten správny bezplatný účet a ako banky zarábajú na klientoch, ktorí im neplatia mesačné poplatky, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• Ktoré štyri banky na Slovensku ponúkajú bežný účet úplne zadarmo.
• Kde si priplatíte za vydanie fyzickej platobnej karty.
• Kto si účtuje poplatky za výbery z bankomatu.
• Z čoho inštitúcie žijú, ak im klienti neplatia žiadne paušálne poplatky za vedenie účtu.
• Prečo sú služby ako Revolut a N26 ideálne na cestovanie, no ako hlavným účtom im stále niečo chýba.
• Prečo sa musíme pripraviť na to, že vydanie klasickej fyzickej karty bude čoskoro spoplatnené takmer všade.
• Či môžete získať bezplatný účet ako retenčnú ponuku, keď banke pohrozíte odchodom ku konkurencii.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Myslíte si, že obezita je ten najväčší akútny problém? Podľa Michala Páleníka je z krátkodobého hľadiska oveľa nebezpečnejšia podvýživa a nedostatok živín. Obezita je tichý zabijak – spočiatku nebolí a jej devastačné účinky na srdce či cievy sa môžu prejaviť až o 20 rokov. Naopak, pri poruchách príjmu potravy, ako sú anorexia či bulímia, ide o bezprostredné ohrozenie života. Zistite viac o týchto nebezpečných extrémoch v najnovšej epizóde Predtréningovky!

Ľubomír Daňko bol vedúcim pracovnej skupiny Očistec a neskôr šéfom NAKA. Hovorí, že celý prípad má 60 svedkov, medzi ktorých patrí napríklad aj Ladislav Bašternák. Svedecké výpovede kajúcnikov ohrozuje návrh novely trestného poriadku, ktorá by mohla opäť pomôcť Tiborovi Gašparovi, no môže ju zastaviť Ústavný súd. Predpovedá komplikácie, pre ktoré sa kauzu nepodarí uzavrieť pred voľbami v roku 2027.

V podcaste s Ľubomírom Daňkom sa dozviete:

– od 1. minúty – či sa Očistec znova zdržiava, alebo je spojenie s prípadom R. Stahla logické;

– po 3:20 – že obžalovaní budú chcieť zdržiavať proces;

– od 5:00 – že v celom prípade je 60 svedkov;

– po 6:00 – prečo po novom za takéto vážne skutky možno uložiť podmienku a naopak nesmie sa uložiť trest prepadnutia majetku;

– od 8:00 – prečo pravdepodobne prípad nebude odsúdený pred septembrom 2027;

– po 10:00 – ako bude prípad ovplyvnený ďalšou novelou trstného poriadku a či ju môže zastaviť Ústavný súd;

– od 13:00 – ako sa obvylke rozkladajú zločinecké skupiny cez kajúcnikov;

– po 17:00 – že polmiliónový úplatok potvrdzuje päť svedkov, no možno za to nikto nebude odsúdený;

– od 24:00 – že v kauze vypovedali aj L. Bašternák a Ľ. Jahnátek a možno ich uvidíme aj na súde;

– po 26:00 – ako v tomto prípade ide aj o sledovanie opozície;

– od 29:00 – ako je na Roberta Krajmera a Petra Hraška viac dôkazov než na hlavy skupiny;

– po 34:00 – ako mohol políciu riadiť nitriansky oligarcha, ktorý vôbec nebol policajtom;

– od 35:00 – ako sa skutky zametali pod koberec za úplatky;

– po 36:00 – či neprofesionálna komunikácia policajtov nepochová celú kauzu, lebo obžalovaní budú hovoriť o ich zaujatosti.

Prečo sú Slováci skutoční survivori, ktorí si zaslúžia vlastný ostrov? Kedy Orbána až zabolí, že prehral voľby? A prečo by sa mali záznamy z českej Poslaneckej snemovne predávať na Onlyfans? O Maďarsku, Česku, Slovensku a mnohom inom sa rozprával Jakub Gulík s českým politickým komentátorom z podcastu Kecy a politika, Petrosom Michopolusom.

Úplatky prijímané i rozdávané, ovplyvňovanie vyšetrovaní, vynášanie z polície… A to všetko pod ochranným dáždnikom najvyšších, ktorí čelia obžalobe, že takto postupovali organizovane – v zločineckej skupine. Kauza s biblickým názvom Očistec. Tento týždeň sa dostala pred súd, hoc len na okamih.

Na lavici obžalovaných sedí niekdajšie najvyššie vedenie polície v postave vtedajšieho policajného prezidenta a aktuálne podpredsedu parlamentu za SMER Tibora Gašpara, jeho príbuzný a vplyvný podnikateľ Norbert Bodor, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, rovnako bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, či niekdajšie vedenie elitnej kriminálky Naka – Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník a ďalší.

Prípad sa týka podozrení, že časť policajných špičiek, oligarchov a vplyvných ľudí z prostredia politiky vytvorila systém vzájomného krytia a manipulácie vyšetrovaní.

Proces sprevádzajú výpovede kajúcnikov, spory o dôveryhodnosť dôkazov aj obvinenia z politického zneužívania trestných konaní. Kauza zároveň otvorila otázky fungovania polície, prokuratúry a vzťahu politiky k bezpečnostným zložkám.

Pre časť verejnosti je symbolom boja proti korupcii, pre kritikov zasa príkladom problematických vyšetrovacích praktík.

Na Očistec sa bližšie pozrieme s Laurou Kelloo-Kalinskou z investigatívneho tímu Akutalít.

Je pred nami očista krajiny, či očista obžalovaných?

Pripravil Jaroslav Barborák.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.

Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.

V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.

Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.