Podcasty Aktuality.sk

Moderné diagnostické prístroje už nie sú len mechanické stroje, ale softvérové uzly prepojené do sietí. S klesajúcim počtom vývojárov vďaka AI agentom a rastúcimi hrozbami čelí zdravotníctvo obrovským výzvam – od starého systému Windows XP až po prípravu na postkvantovú éru.

O tom, ako slovenské inžinierske tímy v Siemens Healthineers vyvíjajú globálne medicínske systémy, prečo sú zdravotné dáta cennejšie než bankové karty a ako funguje výskum šifier pod záštitou americkej agentúry ARPA-H, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor so šéfom kyberbezpečnostných technológií Jánom Ščambom.

Podcast vznikol v spolupráci so Siemens Healthineers.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo magnetická rezonancia či CT dnes fungujú predovšetkým ako sofistikované superpočítače a softvérové uzly.
• Ako integrácia umelej inteligencie zmenšuje softvérové tímy z desiatich ľudí na troch kľúčových expertov.
• Prečo staršie diagnostické stanice stále bežia na zastaraných systémoch a ako ich chrániť pred útokmi.
• Prečo sú lekárske záznamy na čiernom trhu horšou komoditou na zmenu než ukradnutá bankomatová karta.
• Ako Slováci spolupracujú s agentúrou ARPA-H na šifrovacích algoritmoch odolných voči kvantovým počítačom.

TIP: Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/5f5q80A/lahka-korist-zastarale-medicinske-systemy-lakaju-hackerov-slovaci-maju-sposob-ako-ich-chranit/

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?

Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.

Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?

“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.

Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kde vyhrala opozícia, kde padli smerácke bašty a kde vyhrali nezávislí?

Mesto Martin má takmer rovnaký počet obyvateľov ako krajský Trenčín. Napriek tomu sa výsledku v Martine venuje oveľa menšia mediálna pozornosť. Primátora Jána Danka (nezávislý) vymenil opozičný kandidát Michal Uherčík, vysokopostavený člen SaS, s podporou PS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov a OKS.

V Poprade skončil dlhoročný primátor Anton Danko, porazil ho nezávislý Jozef Králik.

Vo Zvolene smeráckeho poslanca Ježíka porazil krajský predseda KDH Ján Beljak, s podporou zvyšku opozície. V Prievidzi nezávislý Branislav Gigac porazil dlhoročnú primátorku Katarínu Macháčkovú z Demokratov.

V Považskej Bystrici prehral poslanec za Hlas Karol Janas, nahradí ho nezávislý Maroš Chudovský s podporou opozície. Nezávislí a opoziční kandidáti tam uspeli aj v zastupiteľstve.

V poradí veľkosti miest podľa počtu obyvateľov nasledujú Nové Zámky, kde sa síce udržal doterajší nezávislý primátor, ale zaujímavý je výsledok kandidátky Smeru, ktorá získala len necelých 7 percent hlasov.

Analytici aj opozícia to hodnotia ako opatrný signál, že ľudia chcú zmenu. Politológ Juraj Marušiak z SAV to v povolebnom štúdiu Aktualít zhodnotil ako oslabenie silnej pozície Smeru v regiónoch. ako príklad uviedol banskobystrický kraj, Kysuce alebo aj vysoká prehra kandidáta Smeru Igora Chomu v žilinskom kraji.

V banskobystrickom kraji je okrem Zvolena aj Krupina, v ktorej vyhral Maroš Skopal z SaS s podporou KDH, pričom porazil primátora v minulosti spájaného s koaličnými stranami Radoslava Vazana.

Ďalším príkladom porážky dlhoročného smeráckeho primátora je Bardejov, kde prehral Boris Hanuščak, a nahradí ho opozičný kandidát Miloslav Olejár. Padla aj primátorka Svidníka, ktorú nahradí nezávislý kandidát, a zmena nastáva aj v menších Lipanoch, kde primátora za Hlas a Smer nahradí Jozef Kanuščák z SaS, s podporou časti opozície.

Progresívne Slovensko neuspelo v súbojoch o košického primátora a župana, pričom do oboch kampaní investovalo značnú energiu. Poslankyňa Zuzana Mesterová z PS to napriek tomu nehodnotí ako prehru. “Nenaplnili sme vlastné očakávania, ale nie sme nespokojní,” povedala Mesterová v povolebnom štúdiu Aktualít. Podľa nej sa PS stabilizovalo vo veľkých mestách aj v župných zastupiteľstvách, kde sa posilnila ich pozícia.

V podcaste Aktuality Nahlas si môžete pozrieť a vypočuť aj hodnotenia Petra Bárdyho, alebo odpoveď Milana Majerského na to, či jeho výhra posilňuje jeho pozíciu predsedu KDH.

Moderuje Peter Hanák.

Stará škola v Kokave nad Rimavicou roky chátrala. Dnes sem ľudia chodievajú na výstavy, za filmami aj divadlom. Rodina Hroncovcov do nej vkladá svoj čas aj peniaze, aby ju otvorila verejnosti ako kultúrno-vzdelávacie centrum. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Keď Silvia Hroncová objavila inzerát na predaj opustenej budovy, prišla za rodinou s nápadom kúpiť ju a opraviť. Bolo to emotívne rozhodovanie, práve do tejto školy totiž kedysi chodili rodičia jej manžela Ivana. „Pamätám si slzy v očiach svokrovcov, akí boli šťastní, že sme sa rozhodli pre tento krok,“ spomína Silvia.

Prečo Bratislavčania kúpili obrovskú budovu neďaleko Poltára a namiesto rodinného sídla tu zriadili expozíciu sklárskej výroby a premietajú filmy? „V tretej tretine živote už treba robiť to, čo má iný parameter ako ekonomický,“ hovorí Ivan Hronec.

V podcaste sa dozviete:

• aké majú Hroncovci plány v Kokave,
• prečo návštevy Bratislavčanov volajú výletmi do „exotiky“,
• kedy bude Stará škola kompletne obnovená,
• či má kultúrne centrum v hladovej doline šancu udržať sa,
• ako vyzerá mierka vo filantropii.

Kto sú Silvia a Ivan Hroncovci?

Silvia Hroncová je kultúrna manažérka. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. V úradníckej vláde bola v roku 2023 ministerkou kultúry.

Ivan Hronec založil rodinnú filmovú distribučnú spoločnosť Film Europe. Stojí za streamovacou platformou Edisonline, filmovými festivalmi Be2Can a Crème de la Crème aj za butik­ovými kinami v Bratislave a Prahe.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo boli slová vyjednávača Stevea Witkoffa o „súcitnom Putinovi“ škandálom a aké pozadie stálo za ich vyslovením.
• Ako Donald Trump využíva takzvanú „dieselovú dohodu“ s Ruskom pred nadchádzajúcimi americkými medzivoľbami.
• Akým konkrétnym spôsobom USA obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a Starlink v rámci tlaku na vyjednávanie.
• Prečo Kremeľ hrá o čas, pripravuje sa na zimné útoky na infraštruktúru a spolieha sa na vojnovú ekonomiku.
• Ako na konanie Washingtonu reaguje Európa a aký signál vysiela Slovensko návštevou ministra Juraja Blanára v Moskve.

„Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov.

Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.

Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nešváry“ z divokých 90. rokov trvajú dodnes, hovorí v rozhovore generálna riaditeľka spoločnosti, predáva najviac jazdených a zánovných automobilov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosť sleduje naše podnikateľské prostredie a makroekonomické ukazovatele trhu považuje za alarmujúce.

V najnovšej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU privítal motoristický novinár Erik Stríž Karolínu Topolovú, generálnu riaditeľku spoločnosti Aures Holdings, pod ktorú patria známe značky AAA Auto, Mototechna či Auto Discount. V takmer hodinovom rozhovore sa venovali nielen jej 28-ročnej kariérnej ceste od hotelníctva až na čelo najväčšieho predajcu jazdených áut v strednej Európe, ale aj využitiu AI pri výkupe, akvizícii skupinou Daniela Křetinského či realite na trhu s elektromobilmi.

Karolína Topolová začínala svoju profesijnú dráhu pôvodne v medzinárodnej sieti hotelov Hilton. Pred 28 rokmi sa však stretla so zakladateľom autobazáru v čase, keď mala firma len jednu pobočku v Prahe. Postupne sa prepracovala cez riaditeľku ľudských zdrojov a prevádzkovú riaditeľku až na pozíciu CEO v roku 2012 a predsedníčky predstavenstva v roku 2015.

Zaujímavosťou je, že spoločnosť Aures Holdings už dva roky funguje v neštandardnom modeli dvoch generálnych riaditeľov (Co-CEO). Spolu s Petrom Vaněčkom majú jasne rozdelené kompetencie bez egových súbojov:

„U nás vždy hovorila za presadenie sa vlastná práca. Poznáme svoje kompetencie, vzájomne sa dopĺňame a ani jeden z nás nemá potrebu dokazovať si ego. Máme jeden spoločný cieľ,“ vysvetľuje Karolína Topolová.

Moderátor Erik Stríž sa v rozhovore pýta aj na to, ako vedia v jednej firme pôsobiť dvaja generálni riaditelia, prečo spoločnosť pristúpila k tomu neštandardnému riešeniu, a ako vlastne vyzerá obchodný model veľkého autobazáru. Spoločnosť je často kritizovaná za poruchové autá, nízke ceny pri výkupe a, naopak, vysoké ceny áut pri ich následnom predaji. Podľa Topolovej by však bol takýto model neudržateľný, najmä by sa potom zákazníci nevracali.

Medzi verejnosťou často rezonuje mýtus, že autobazáry vykupujú autá za zlomok ceny a predávajú ich s obrovskou maržou.

Generálna riaditeľka Aures Holdings tento mýtus vyvracia – obchodný model je postavený na nízkej marži na jednom vozidle a vysokej celkovej obrátke.

Skupina ročne predá a vykúpi cez 111-tisíc vozidiel na trhoch v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Kľúčovú úlohu pri stanovovaní cien a výkupe dnes zohráva generatívna AI a dátové algoritmy, ktoré firma vyvíja už 15 rokov.

„AI pomáha spracovávať dátové modely a hľadať najlikvidnejšie autá na trhu, no konečné rozhodnutie robí vždy náš vyškolený oceňovací technik. Kombinácia digitálnej a osobnej cesty je pre zákazníkov stále najlepšia,“ dopĺňa Topolová.

Záujem o elektromobilitu na sekundárnom trhu rýchlo rastie – kým vlani predala skupina 1 900 elektromobilov, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 2 500 vozidiel.

Pri jazdených elektromobiloch je najkritickejším faktorom stav trakčnej batérie. Autobazár preto spolupracuje so špecializovanou firmou a pri každom elektromobile uvádza SOH certifikát (State of Health). Vozidlá, ktorých batéria má životnosť pod 80 %, údajne firma do ponuky vôbec nezaradí.

Vypočujte alebo pozrite si celý rozhovor, bol autorizovaný bez akýkoľvek zásahov.

Zažil úspešnú sezónu zakončenú ziskom titulu, no jeho púť na lavičke sa prekvapivo skončila. Bývalý kouč úradujúceho majstra HK Nitra a súčasný expert televízie JOJ Šport Andrej Kmeč prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o svojom konci pod Zoborom, novej úlohe televízneho experta, ale aj o humorných prešľapoch z kabíny.

Rozchod s materským klubom bezprostredne po zisku titulu vníma ako súčasť hokejového života a hoci mali obe strany dohodnuté dlhšie partnerstvo, zmenu situácie berie športovo. Nečakané voľno mu paradoxne prinieslo prvé skutočne slobodné leto od útleho detstva, ktoré si mohol naplno užiť s rodinou bez neustáleho zvonenia telefónu.

Momentálne našiel nové uplatnenie v pozícii televízneho analytika, kde si pochvaľuje najmä to, že hokej môže sledovať s čistou hlavou, bez obrovského tlaku na výsledky vlastného mužstva a bez domýšľania si poloprávd zo zatvorených šatní iných tímov.

V pútavom rozhovore detailne porovnal vnímanie hokeja z pohľadu hráča a trénera. Kým hokejista sa primárne sústredí na svoj vlastný individuálny výkon a zlepšenie, kouč musí vnímať mužstvo ako jeden veľký živý organizmus. Čítať nálady či únavu svojich hráčov a v správny moment na chlapcov buď zatlačiť, alebo im naopak uvoľniť hlavy.

Zdôraznil pri tom, aké je nesmierne dôležité, aby si trénerský štáb stopercentne sadol nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke, keďže hlavní kormidelníci a ich asistenti spolu trávia dlhé hodiny zatvorení v malých kanceláriách.

„Tréningový proces v zahraničí je rovnaký ako u nás, no obrovská konkurencia hráčov tam neustále tlačí k lepším výkonom, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť uhnúť zo svojho stopercentného nasadenia,“ poukázal z vlastnej trénerskej skúsenosti na hlavný rozdiel medzi slovenským a vyspelým európskym hokejom.

S úsmevom zaspomínal aj na odľahčené momenty z kabíny či kuriózne chyby, ktoré ho v minulosti formovali. Priznal, že ako začínajúci asistent trénera sa nechal strhnúť emóciami, ironicky zatlieskal rozhodcovi a zbytočne oslabil vlastný tím, za čo sa následne hráčom chlapsky ospravedlnil. Práve takáto sebareflexia a schopnosť priznať si omyl sú podľa neho absolútnym základom budovania úprimnej vzájomnej dôvery medzi trénerskou lavičkou a samotnými hráčmi.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a odborný pohľad do mysle hokejového stratéga. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla cestou od asistenčnej roly až k majstrovskému titulu. Dozviete sa aj to, ako sa dajú rázne riešiť vážne disciplinárne prehrešky či prečo si členovia realizačného tímu niekedy zapisovali vlastné brbty.

Policajná eskorta po vybičovanom dedinskom zápase, fyzické útoky, obrovský tlak pred obrazovkou systému VAR, ale aj vyčerpávajúce cestovanie a prísna životospráva. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, ktorých fanúšikovia na tribúnach po celom svete často vôbec nešetria.

Do štúdia ŠPORT.sk tentoraz zasadol Bálint Kišš, rešpektovaný slovenský futbalový arbiter. Pravidelne rozhoduje najvypätejšie duely domácej Niké ligy a na medzinárodnej scéne UEFA už okúsil aj atmosféru európskych pohárových predkôl. S moderátormi sa však úprimne porozprával aj o jeho tŕnistej a často nevďačnej ceste, ktorú musel pre svoj kariérny sen obetovať.

Jeho cesta k futbalovému rozhodovaniu sa začala úsmevným precitnutím v osemnástich rokoch, keď si uvedomil, že elitným futbalistom svetového formátu z neho asi nikdy nebude. Presun do roly arbitra však nebol vôbec jednoduchý. Na ceste z najnižších oblastných súťaží až na európsku úroveň si musel vytrpieť svoje.

Už ako mladík zažil na dedinských trávnikoch hneď dve fyzické inzultácie, po ktorých musel zo štadióna po ukončení zápasu unikať za asistencie mužov zákona. „Bol som rozhodnutý, že končím, ale vtedy som zavolal aktuálnemu predsedovi komisie rozhodcov u nás v oblasti a ten ma emočne a mentálne podržal,“ zaspomínal si na kritický moment, ktorý ho takmer navždy odohnal od futbalu.

Diskusia sa okrem tvrdých začiatkov prirodzene preklopila aj k fungovaniu moderných technológií a tlaku, ktorý arbitri zažívajú na tých najvyšších fórach. Bálint Kišš detailne opísal, aké pocity prežíva hlavný rozhodca, keď ho kolegovia z miestnosti VAR zavolajú k obrazovke prehodnotiť vlastný verdikt. Hoci je na hracom poli komunikatívny a krízové situácie s hráčmi sa snaží riešiť s chladnou hlavou, práve preskúmavanie videa považuje vo svojej kariére za tie najnáročnejšie momenty.

„Najťažšie je rozhodnúť sa pred tým monitorom, keď ťa zavolajú a ty zrazu nie si stotožnený s tým, čo vidíš,“ vysvetlil chvíle plné pochybností, keď sa ocitne pod enormným tlakom a musí urobiť bleskové finálne rozhodnutie.

Okrem čisto pravidlových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do zákulisia bežného života futbalového arbitra. Diváci sa dozvedia, že európske zápasy vôbec nepripomínajú luxusné dovolenky, ale ide skôr o vyčerpávajúci maratón so skorým ranným vstávaním, prestupmi na bežných linkách a rýchlym návratom do civilného zamestnania.

Rozhovor sa nevyhýba ani temnejšej stránke futbalu, ktorú ukázal napríklad verbálny útok na rodinu anglického rozhodcu na letisku v Budapešti. Ak chcete zistiť, čo všetko obnáša život futbalového rozhodcu, ako zvláda urážky z tribún a prečo je pôsobenie priamo na trávniku neporovnateľne lepšie než v miestnosti s obrazovkami, nenechajte si ujsť celú najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ak cestujete vlakom, v novembri sa možno budete musieť pripraviť na komplikácie. Železničiari sú totiž v štrajkovej pohotovosti. Už v polovici novembra sa chystajú zamestnanci do ulíc. Dôvodom sú platy.

Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. Zamestnanci sú aj naďalej pripravení bojovať za vyššie platy a celkové zlepšenie pracovných podmienok.

V dnešnom podcaste sme sa o dusnej atmosfére na železniciach rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá vývoj sleduje už niekoľko týždňov.

Keď je Smer v opozícii, je zadlžovanie krajiny hrdelným zločinom. Keď je pri moci, odrazu sa ešte väčšie dlhy stávajú hrdinským činom.

Pozrite si najnovšiu dávku bezočivých klamstiev Roberta Fica a spol, ako ich zaznamenali tvorcovia Ťažkého týždňa.