Share Ľudskosť
Share to email
Share to Facebook
Share to X
By SME.sk
5
66 ratings
The podcast currently has 172 episodes available.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
V listoch svojho dedka objavila príbeh pratety, ktorá bola obeťou partnerského násilia a ktorej štát a ani rodina neboli schopní pomôcť.
Ivana už síce s pratetou nestihla mať bližší vzťah no napriek tomu cítila, že sa jej tento príbeh niečom dotýka. Vo výstave s názvom “Sama si za to môžeš!” ho poprepletala s príbehmi iných žien a rodín, ktoré nikdy nestretla. Umelecky stvárnila témy ako je alkoholizmus, traumy, či násilie v blízkych vzťahoch.
“Zistila som, že takúto ryhu na duši má mnoho ľudí z môjho okolia vo svojich rodinách,” vraví Ivana v podcaste, “a je to tabuizovaná téma, pričom by nemala byť.”
Barbora sa pýta, ako toto poznanie zmenilo jej pohľad na predkov. Čo je pre ňu dôležité v rodine, ktorú má dnes. A aj na to, ako môže verejnosť podporiť výtvarníčky a výtvarníkov.
Spomenuté v podcaste:
Hostka odporučila knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:55) O násilí v rodine
(11:13) O výstave a tvorbe
(32:35) O feminizme
(35:51) O rodine
(41:53) O budúcnosti
(47:15) O iniciatíve otvorená kultúra
(49:52) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Čo je to liberalizmus? Ako tento ideologický prúd vznikol? A aké sú výzvy, ktorým čelí dnes?
Na výročie novembra 1989 sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a vysokoškolským pedagógom Matejom Cíbikom o jeho knihe Liberáli a tí druhí, ktorá onedlho vyjde vo svojom druhom, vylepšenom vydaní.
Matej pôsobí na Pardubickej univerzite, venuje sa etike a politickej filozofii, teóriám spravodlivosti či úlohe rovnosti v spoločnosti. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na London School of Economics.
V tejto epizóde Ľudskosti Matej približuje históriu liberalizmu - to, aké mal ciele v čase, keď vznikol a aká je jeho dnešná mainstreamová podoba. Hovorí aj o problémoch, na ktoré dnes v liberálnych demokraciách nemáme dobrú odpoveď.
“Moderní diktátori a autokrati medzičasom pochopili, že protesty vyzerajú možno zle, ale sú nejakým spôsobom dočasné a stačí ich teda vysedieť,” vraví v Matej v podcaste. “Takže keď je spoločnosť aspoň trocha polarizovaná, ľudia majú pocit, že ‘naši sedia doma, protestujú tí druhí a je to vlastne celé jedno’.”
Rozoberú aj tému rodiny, feminizmu, LGBTI+ ľudí a rozprávajú sa o vzťahu medzi slobodou a rovnosťou. Ako spolu súvisia? A prečo ich štát potrebuje riešiť?
Spomenuté v podcaste:
Hosť odporučil knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:45) Čo je to liberalizmus?
(00:12:37) Ako sa díva liberalizmus na rodinu?
(00:19:11) Je tolerancia súčasťou liberalizmu?
(00:22:49) História liberalizmu, jeho dnešné poňatie a prístup k rovnosti
(00:34:21) Je liberalizmus nekonkrétny?
(00:39:50) Ako John Rawls ovplyvnil uvažovanie o liberalizme
(00:45:42) Aký je vzťah liberalizmu k feminizmu?
(00:52:29) Je liberalizmus v kríze?
(00:55:22) Je Slovensko liberálna demokracia?
(00:58:47) Prečo vznikla kniha Liberáli a tí druhí
(01:08:50) Ako využívať v liberálnej demokracii expertnosť
(01:17:31) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Aké je to byť neverný alebo neverná? Ako sa cítime, ak sme podvedený alebo podvedená, a čo prežívame, keď sme niečím milencom či milenkou? Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore o nevere s dvojicou psychológov a párových terapeutov.
V predchádzajúcej epizóde spolu rozobrali dôvody, pre ktoré sú ľudia neverní a tiež to, aké podoby môže nevera mať. Dnes sa zas obujú do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku.
Lenka aj Norbert sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii. No a Lenka popritom tvorí aj podcast Prítomie, zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní.
"U neverného človeka sa dajú pozorovať dva fenomény: obrovská nerozhodnosť a tiež zaseknutie v tom, čo si má vybrať, ako sa rozhodnúť. Zvyčajne nechce o nič prísť, nechce stratiť ani jedno. A druhý rozmer je, že nechce ani nikomu ublížiť," vraví Lenka v podcaste.
"To, že sme spolu zostali 'kvôli deťom', je racionalizácia. A deti sú často použité ako zdôvodnenie inej, hlbšej motivácie," vraví Norbert.
Priblížia, prečo je neveru ťažké ukončiť a tiež to, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru prekonať tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, blízkosti a dôvery.
"My ľudia väčšinou preceňujeme svoju schopnosť ukončiť [paralelný] vzťah a vycúvať z neho," vraví Lenka. "V našej kultúre sa učíme, ako sa zoznamovať, ale neučíme sa, ako sa lúčiť," dodáva Norbert.
A hovoria aj o tom, ako je vo vzťahu možné nevere predchádzať.
Spomenuté v podcaste:
Hostia odporučili knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.
Najnovšie vydanie newslettra: Ako vyzerá správna obeť? Drobná stará pani, ktorú prepadol veľký muž na drogách.
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:31) Čo prežívajú neverní ľudia?
(09:34) Aké je to byť podvedený/á
(14:16) Aký má nevera dopad na vzťah
(19:08) Aké je to byť v pozícii milenca/milenky
(26:58) Ako napraviť vzťah po nevere
(33:46) Na kom je zodpovednosť za obnovenie dôvery vo vzťahu
(45:34) Čo su znaky páru, ktorý je na ceste neveru zvládnuť
(48:49) Ako sa starať o vzťah
(55:47) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Téma nevery sa v nejakej podobe dotýka takmer každého. Možno s ňou máme osobnú skúsenosť a boli sme v pozícii neverného, nevernej, v pozícii podvedeného či podvedenej, a možno sme sa ocitli v roli niekoho milenca či milenky.
Nevera sa nás dotýka aj vtedy, ak sme vyrástli v domácnosti s neverným rodičom. Alebo ak pozorujeme rozpad vzťahu pre neveru vo svojom blízkom okolí. Alebo ak sme bútľavou vŕbou človeku, ktorý sa ocitol v neverníckom trojuholníku a nevie ako z neho von.
Prečo sú ľudia neverní? Aké majú očakávania od paralelných vzťahov a ako potom vyzerá realita?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva o nevere s dvojicou odborníkov - Lenkou Pavukovou Rušarovou a Norbertom Uhnákom. Obaja sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii a Lenka tvorí popri psychologickej praxi aj podcast Prítomie zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní.
„Stretávam sa napríklad s tým, že ľudia objavia prostredníctvom nevery akúsi svoju romantickú stránku, ktorej dovtedy venovali vo svojom živote málo pozornosti,“ vraví Norbert v podcaste. „A pravda je, že v našej kultúre sa ľudia po tejto stránke ani veľmi nekultivujú.“
„Časť ľudí si myslí, že vo vzťahu, kde cítia bezpečie, pokoj, lásku a starostlivosť, nemôžu zároveň cítiť a budovať dobrodružstvo, riziko, túžbu, vzdialenosť, a novosť,“ vraví Lenka. „A jasné, že sa o to treba aj trocha snažiť a robiť to zámerne, ale možné to je. Ľudia si však často myslia, že zo vzťahu sa stratila iskra a už to tým pádom asi nie je ten pravý vzťah - berú to veľmi fatalisticky,“ dodáva.
Tému nevery rozoberieme v dvoch dieloch podcastu, v dnešnom prvom Lenka a Norbert vysvetlia, ako zvykne nevera začať a aké podoby môže mať, a o týždeň sa postavíme do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku.
Porozprávajú aj o tom, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru ustáť - tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, dôvery a blízkosti. A ako je možné nevere predchádzať - ak vernosť považujeme za hodnotu, ktorá je pre nás dôležitá.
Spomenuté v podcaste:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:49) Je očakavanie vernosti samozrejmosťou?
(14:09) Prečo sa téma nevery dotýka každého z nás?
(19:05) Ako neveru vnímajú ženy a muži
(24:14) Prečo sú ľudia neverní?
(34:07) Je nevera dôsledkom nefunkčného primárneho vzťahu?
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Čím viac toho vieme o ľudskom vývine, tým jasnejšie sa ukazuje, ako dôležitá je v našich životoch základná škola a zážitky, ktoré si z nej odnášame.
Počas formatívnych rokov sa deti naučia veľmi veľa o sebe a o tom, ako fungujú vzťahy. Do ďalšieho života si potom odnesú určité presvedčenia napríklad o tom, či sú hodnotní ľudia, či sú v niečom zaujímaví, či niečo dokážu. Či môžu dôverovať iným, byť sami sebou, a požiadať o pomoc.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dávidom Chmelárom. Dávid je sociálny pedagóg, pracuje v bežnej štátnej základnej škole v bratislavskom Novom Meste a jeho úlohou je zlepšovať atmosféru a vzťahy medzi ľuďmi v škole. Pôsobí zároveň v Centre prevencie a podpory, čo je verejná inštitúcia, ktorá poskytuje psychologickú podporu deťom na školách v spádovej oblasti a robí to aj cez poradenstvo a podporu pre učiteľov a rodičov.
Dávid v podcaste rozpráva, čo sa za roky práce s deťmi dozvedel o ich životoch.
"Veľa detí žije s len jedným rodičom alebo majú doma niečo narušené," vraví v podcaste. "Jedna mama mi volala, či by jej syn nemohol u mňa prespať, lebo jeho otec ho chce zabiť. Ďalší žiak mi povedal, že jeho mama odišla pred piatimi rokmi na Vianoce z domu a odvtedy ju nevidel, žije iba s otcom. Vidím tiež veľa sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy, zlý sebaobraz, nízku sebaúctu."
Vysvetľuje, ako pracuje s deťmi v škole, ako ich vie podporiť a ako môže škola deťom pomôcť zlepšiť svoj sebaobraz a vzťahy s inými.
Hosť odporučil knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:45) Čo je úloha sociálneho pedagóga
(00:09:40) Čím si prechádzajú školopovinné deti
(00:16:18) Agresivita, osamelosť, sebapoškodzovanie a nízka sebahodnota z pohľadu sociálneho pedagóga
(00:28:45) O vietnamských, ukrajinských a rómskych deťoch
(00:40:22) Čo zažívajú deti v rodinách a aká je v tom úloha školy
(00:46:16) Sú dnešné deti precitlivé?
(00:51:34) O nízkoprahovosti
(00:57:03) Ako sa Dávid stal sociálnym pedagógom
(01:01:10) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Prečo sa niekedy cítime kompetentní a odvážni a inokedy zas malí a neschopní? A prečo v nás niektorí ľudia spúšťajú stres a v prítomnosti iných sa zas cítime pokojne?
Podľa terapeutického prístupu s názvom Internal Family Systems (IFS) človek nie je jednoliata osobnosť, ale súbor viacerých častí, ktoré sa podvedome aktivujú v závislosti od situácie v ktorej sme. Niektoré svoje časti dokážeme rozpoznať pomerne ľahko, ale sú aj také, ktoré sme v sebe hlboko pochovali, napríklad preto, že si so sebou nesú nevyliečené traumy.
Vytesňovanie týchto častí nám však v živote môže spôsobovať ťažkosti - či už v osobnom prežívaní alebo aj vo vzťahoch s inými.
Terapeuti, ktorí sa na človeka dívajú cez model IFS, pomáhajú klientom a klientkam spoznať svoje časti a naučiť sa s nimi pracovať tak, aby človek dokázal využívať zdravý potenciál každej jednej z nich.
Barbora Mareková sa v tejto epizóde Ľudskosti pozrela na systém IFS s terapeutom, psychotraumatológom Ivanom Vyskočilom. Ivan približuje, ako jednotlivé časti vznikajú, prečo sa medzi nimi objavuje napätie a ako prebieha terapia, ktorá im dáva priestor na sebavyjadrenie a uzdravenie.
Spomenuté v podcaste:
Hosť odporučil knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:24) Čo je to IFS
(00:12:17) Aké časti máme
(00:21:48) Aké sú vzťahy medzi našimi časťami
(00:30:10) O agresívnych častiach
(00:37:04) Ako sa pracuje s časťami v terapii a čo je to "Ja"
(00:47:25) Aké môže mať terapia s časťami výsledky
(00:55:57) V čom je ešte užitočný koncept IFS
(01:00:44) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Čo môže firma spraviť preto, aby v nej ľudia chceli pracovať?
Nároky na pracovné prostredie sa menia a ľudí už nestačí motivovať iba peniazmi. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom, lektorom a podnikateľom Martinom Čajkom o tom, ako vytvoriť priaznivé pracovné prostredie, v ktorom ľudia dokážu spolupracovať a podať dobrý výkon.
Martin je spoluzakladateľom organizácie Otvorená hra, ktorá sprevádza majiteľov a majiteľky firiem, manažérov a manažérky a tiež celé tímy pri riešení rôznych druhov dilem a problémov na pracovisku.
„Firmy sa potrebujú pripraviť na to, že generácii Z (ľudia do približne 27 rokov) už nestačí hocičo,“ vraví Martin v podcaste. „Táto generácia vyrástla s internetom a nemá problém odísť z práce, ak im tam niečo nedáva zmysel. Takže teraz to už nepôjde len tak, že budeme ľudí vo firme držať strachom alebo ich budeme manipulovať a striedať cukor a bič. Firmy potrebujú vytvárať prostredie, ktoré je hodnotné, niekam smeruje a dáva ľuďom zmysel,“ dodáva.
Ako nás ovplyvňuje firemná kultúra? Patria do práce emócie? Ak áno, ako ich zmysluplne vyjadriť? Prečo sa v práci vyhýbame konfliktom a prečo radšej klebetíme v kuchynke? Ako vzniká medzi zamestnancami rivalita a v čom môže byť pre firmu kontraproduktívna? A prečo je dôležité, aby mala firma vyjasnené hodnoty a aby o nich vedel každý človek, ktorý v danej firme pracuje?
Vypočujte si podcast.
Spomenuté v podcaste:
Hosť odporučil knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:37) Aký sme, keď sme v práci
(10:05) Otvorenosť, autenticita a toxicita na pracovisku
(16:20) Ako vybudovať zdravú kultúru v práci z manažérskej pozície
(21:05) Ako pracuje Otvorená hra
(28:10) Prečo je pre firmu dôležité mať pomenované hodnoty
(36:21) O apriórnej dôvere
(48:24) Ako si nastaviť očakávania od zamestnania
(54:03) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Čo sa nám môže stať, keď sa ocitneme v núdzi a nemáme dobrú opornú sieť?
V roku 2012 začala novinárka Nataša Holinová sledovať prípad staršej ženy, ktorú za veľmi čudných okolností vykázali úrady preč z jej vlastného bytu. Zostala v ňom žiť jej dospelá ťažko chorá dcéra, ktorá bola odkázaná na matkinu starostlivosť. Úrady jej pridelili opatrovateľku a jej matke zabránili vstúpiť do bytu.
V investigatívnej sérii článkov začala Nataša Holinová postupne odhaľovať, že niekto sa týmto spôsobom pokúša ukradnúť starej panej byt. A že mu v tom zrejme asistujú úrady. O svojej investigatíve neskôr napísala knihu s názvom Prípad starej dámy.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta Nataše nielen na samotný príbeh, ale aj na to, ako táto investigatíva ovplyvnila Natašin vlastný život.
Rozprávajú sa aj o tom, ako dôležité sú spoľahlivé verejné inštitúcie, ktoré zohľadňujú poznatky z oblasti ľudskej psychológie, a prečo potrebujeme dobre fungujúce médiá, ktoré vnímajú potreby nás všetkých.
Spomenuté v podcaste:
Hostka odporučila knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:06) O knihe Prípad starej dámy
(44:29) Je žurnalistika pomáhajúca profesia?
(52:50) O živote v Rakúsku
(01:02:04) Je náročné publikovať o citlivých témach?
(01:08:21) O nádeji
(01:11:20) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Prečo majú ľudia radi psy? A čo nás oslovuje na mačkách, koňoch alebo papagájoch?
Vedkyne a vedci nazhromaždili množstvo poznatkov o benefitoch vzťahu človeka s domácimi zvieratami.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatrom, profesorom Jozefom Haštom o knihe Vzťahová väzba s domácimi zvieratami, ktorá približuje vplyv domácich zvierat na všetky typy ľudského zdravia.
Profesor Hašto vysvetlí, čo sa začne diať v našom tele a mozgu, keď sa dotýkame domácich zvierat ktoré majú srsť, alebo perie. Ako vplývajú zvieratá na deti, na ľudí ktorí si prechádzajú ťažkým obdobím, na staršie manželské páry ktorým z domu odišli deti, alebo na pacientov s psychickými ochoreniami.
Vysvetľuje aj, ako prítomnosť zvieraťa mení vzťahy medzi ľuďmi a atmosféru v miestnosti - v byte, alebo v školskej triede. Rozpráva o vlastnom psovi a o tom, ako jeho prítomnosť ovplyvnila pacientky a pacientov ktorých liečil. A povie aj, prečo niektorých ľudí láka vlastniť bojového psa, alebo terárium s pavúkom.
Spomenuté v podcaste:
Hosť odporučil knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:51) Čo hovorí veda o vzťahoch ľudí a zvierat
(11:53) Aká je história spolužitia zvierat s ľuďmi
(22:51) Ako vplýva vzťah zo zvieraťom na naše zdravie
(39:13) V akých situáciách sa u ná vyplavuje oxytocín?
(45:38) Podľa čoho si vybrať zviera?
(49:30) Aké zvieratá mal MUDr.Hašto
(52:46) Sú zvieratá vhodné aj do zdravotníckych zariadení?
(54:17) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost
Je v poriadku, ak má vysokoškolský pedagóg či pedagogička romantický vzťah so študentkou alebo študentom?
Na základnej a strednej škole by bol takýto vzťah jednoznačne problém – žiaci a žiačky ešte nie sú dospelí a učiteľ má zodpovednosť za to, aby si od detí a tínedžerov držal odstup.
Na univerzite sú však dospelí všetci. Stačí teda prítomnosť obojstranného súhlasu?
Oxfordská profesorka a filozofka Amia Srinivasan napísala o tejto téme esej s názvom On (Not) sleeping with your students (Prečo by sme nemali spať so svojím študentstvom), v ktorej prirovnáva vzťah medzi profesorom a študentkou ku vzťahu medzi psychoterapeutom a klientkou.
O tejto eseji, ale nielen o nej sa Barbora Mareková rozpráva s Veronikou Valkovičovou, ktorá sa výskumne, a neskôr aj poradensky, venovala téme sexuálneho obťažovania na vysokých školách.
Veronika je výskumníčka a pedagogička v oblasti verejných politík a sociálnych hnutí na Univerzite Komenského a v Slovenskej akadémii vied. Pôsobila aj na Fakulte sociálnych vied Univerzity v Antverpách. Tému sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí a v zamestnaní skúmala v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny.
V podcaste priblíži, ako by na vysokých školách mala vyzerať prevencia obťažovania a tiež riešenie podnetov. Povie, ako sa díva na vzťahy medzi zamestnancami univerzity a študentstvom u nás na Slovensku a priblíži aj to, ako sa na tému sexuálneho obťažovania pozerajú rešpektované univerzity v zahraničí.
Spomenuté v podcaste:
Hostka odporučila knihy:
Newsletter Barbory Marekovej:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:03:00) Je v školstve viac sexuálneho obťažovania?
(00:10:45) Prečo obete nenahlasujú sexuálne zneužívanie
(00:13:52) Aký dopad ma sexuálne zneužívanie na prežívanie študentstva
(00:18:16) Čo všetko je sexuálne obťažovanie
(00:29:26) Čo je to inštitucionálna zrada?
(00:31:23) V čom sa môžeme poučiť od zahraničia
(00:34:40) Prečo je problematický vzťah profesor-študentka
(00:51:25) Sú naše školy demokratické?
(00:54:22) Porovnanie pohľadu študentky a pedagogičky
(00:59:10) Príklady dobrej praxe
(01:06:05) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
The podcast currently has 172 episodes available.
34 Listeners
33 Listeners
15 Listeners
8 Listeners
13 Listeners
1 Listeners
17 Listeners
6 Listeners
17 Listeners
8 Listeners
12 Listeners
14 Listeners
9 Listeners
1 Listeners
1 Listeners