Index s Evou Frantovou

Francúzske ulice sa už týždne pravidelne zapĺňajú protestujúcimi. K odporu študentov sa pridali učiteľské odbory, ale aj ďalšie organizácie v krajine. Kým však Francúzi demonštrujú proti dražobe, štátny dlh rastie na rekordných 119 percent, ekonomika nestíha a štedrý sociálny štát doslova nemá kto platiť. 

Podľa bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, sa Francúzsko ocitlo v pasci dlhodobého fungovania staromódnej socialistickej politiky. „Krajina dnes prerozdeľuje 57 až 58 percent hrubého domáceho produktu, čo je vôbec najvyššia miera v celom vyspelom svete. Štát si tak berie viac ako polovicu všetkých vytvorených hodnôt, no ekonomický rast sa takmer zastavil,“ vysvetľuje.

Podľa Mikloša je kľúčovým problémom kombinácia obrovského prerozdeľovania, nízkeho ekonomického rastu a extrémne skostnateného trhu práce. Zatiaľ čo staršia generácia má svoje pracovné miesta chránené prísnou legislatívou, mladí ľudia prichádzajúci na trh práce narážajú na odmietanie a rastúce životné náklady.

„Ak vám nerastie koláč, z ktorého prerozdeľujete a populácia starne, z nerastúceho koláča si čoraz viac odkrajujú seniori. Štedrý sociálny systém sa tak stáva neudržateľným a medzigeneračný konflikt sa vyostruje,“ vysvetľuje ekonóm a bývalý podpredseda vlády.

Mikloš zároveň pripomína, že situácia vo Francúzsku sa nepríjemne podobá na to, čo žijeme na Slovensku. Hoci je slovenský verejný dlh nominálne nižší, rýchlosťou rastu verejných výdavkov predbiehame aj Francúzsko.

„Rozdiel je v tom, že Francúzsko je bohatá krajina s miliónmi turistov a jadrová veľmoc. My sme chudobnejší, dlh nás tak môže položiť oveľa skôr,“ prízvukuje bývalý minister financií.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo sa vo Francúzsku protestuje,

• ako to, že sociálny štát v škandinávskych krajinách funguje oveľa lepšie ako vo Francúzsku,

• prečo sú francúzske verejné financie na tom tak zle,

• v čom je Francúzsko varovaním pre Slovensko,

• aké dosahy na Európsku úniu môže mať politická nestabilita Francúzska.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia mení nielen spôsob, akým firmy propagujú svoje produkty, ale aj to, ako ich spotrebitelia objavujú, porovnávajú medzi sebou a vyberajú, čo si nakoniec kúpia.

Ak by AI začala čoraz častejšie rozhodovať za nás, čo to bude znamenať pre značky, lojalitu zákazníkov a spôsob, akým o ne firmy súťažia?

Podľa experta z londýnskeho WPP Media, jednej z najväčších mediálno-reklamných skupín na svete, Jasona Wescotta, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, značky musia optimalizovať svoje produktové informácie tak, aby odpovedali na špecifické konverzačné otázky zákazníkov a nie iba donekonečna uvádzať strohé technické parametre.

Podľa Westcotta totiž vyše 50 percent zákazníkov radšej komunikuje s AI asistentom, porovná si cezeň ceny a možnosti, než aby navštevovalo viacero e-shopov. Ak je preto obchodník, či konkrétna značka pre AI neviditeľná, pre zákazníka akoby prestáva existovať.

„Značky tak v podstate musia začať robiť marketing nielen pre ľudí, ale už aj pre stroje“, vysvetľuje Wescott v podcaste nahranom počas BIKOSS26.

V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete:

• Prečo spotrebitelia komunikujú radšej s AI, ako by si sami hľadali produkty,

• ako AI nákupní asistenti zúžia zoznam produktov,

• čo znamená robiť marketing pre stroje a ako upraviť produktové informácie,

• prečo spotrebitelia ignorujú reklamy, o ktorých vedia, že boli vygenerované AI,

• v čom spočíva kúzlo Retail Media a ich „uzavretého spôsobu merania výsledku“,

• aké ponaučenie prináša Amazon a akú výhodu majú dravé malé značky pred zabehnutými gigantmi. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najznámejší akciový index na svete S&P 500 sa za posledné štyri roky zhodnotil o sto percent. Slovenské byty o necelých 29 percent, čiže zhruba o štvrtinu.

Slováci však aj naďalej veria hlavne bytom. Národná banka Slovenska dokonca uviedla, že polovicu nových hypoték si vlani brali ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnia. Analytik finančných trhov a špecialista na oceňovanie podnikov v spoločnosti Prorate Marek Nemky hovorí, že vzhľadom na výsledky rôznych modelových situácií sa investovanie do akcií dnes oplatí viac.

„Starostlivosť o akcie nie je taká náročná ako v prípade nehnuteľnosti. Otvorím si brokerský účet, kúpim si jedno ETF a tam sa to končí. Pri nehnuteľnosti ju musím aktívne vyhľadať, zároveň nájsť podnájomníka či zaplatiť dane,“ hovorí Nemky. Riziko je však podľa neho pri obidvoch podobné. V prípade akcií je to samotné kolísanie výnosov, v prípade nehnuteľnosti zase môžu nastať problémy s nájomcom alebo aj s okolím, v ktorom sa byt či dom nachádza.

Ak však niekto uvažuje, či sa mu skôr oplatí vziať hypotéku na svoje vlastné bývanie, alebo radšej zostať v podnájme a rozdiel, ktorý ušetrí investovať na finančných trhoch, podľa Nemkyho mnohé výskumy zo zahraničia ukazujú, že výsledok je veľmi podobný.

„Niekedy vyjde o čosi lepšie nájomca, inokedy samotný majiteľ. Závisí to však aj od toho, kde tá nehnuteľnosť je, respektíve akým cyklom prechádza ekonomika alebo ako sa vyvíjajú nájmy,“ vysvetľuje Nemky s tým, že by na to šiel skôr psychologicky.

Ľudia sú totiž podľa neho častejšie spokojní vo vlastnom bývaní. Druhá vec, ktorú podľa neho treba vziať do úvahy, je to, ako dlho plánujeme ostať v danej lokalite.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako voľby do Kongresu ovplyvňujú finančné trhy,

• či by človek, ktorý investuje pravidelne, mal tento vývoj sledovať,

• či dáva ešte zmysel kupovať investičný byt vzhľadom na porovnanie zhodnotenia nehnuteľnosti vs. akcie firiem,

• nakoľko sa oplatí zostať v nájme alebo naopak, vziať si hypotéku,

• prečo väčšina ľudí nemá šancu poraziť trh a nemala by si jednotlivo vyberať, do akých akcií bude investovať,

• ako prerozdeliť svoje sporenie na dôchodok.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako viesť firmu v čase neistoty, čo si všímať pri expandovaní na nové trhy, a v čom môže byť skrytý potenciál Slovenska pre podnikateľov? 

Alexandra Kala, CEO spoločnosti Profimed a víťazka ocenenia Top ženy Česka 2026 v kategórii Podnikateľka, ktorá bola hostkou špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že nikdy nebola fanúšičkou dlhodobých plánov, pretože veci sa, hlavne v dnešnej dobe, veľmi rýchlo menia.

„Plán musí nahradiť flexibilita. Takisto je dôležité mať čo najnižšie fixné náklady a keď vidím, že sa nejaký produkt dobre predáva alebo sa nejakému konkrétnemu segmentu dobre darí, presmerovať investície práve doň,“ vysvetľuje, v podcaste nahranom počas BIKOSS26.

Navyše, slovenský trh podľa nej pre podnikateľov stále prináša veľa výhod, ktoré si často neuvedomujú ani samotní Slováci, Jednou z nich je samotné euro. „V Česku sme po covide mali infláciu až pätnásť percent, vy ste sa niečomu podobnému vďaka euru vyhli. Navyše, práve kombinácia malého trhu a eura môže do krajiny prilákať investorov, ktorí si svoje produkty chcú v takomto prostredí otestovať,“ vysvetľuje.

V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete:

• Ako globálna a politická situácia ovplyvňuje podnikanie,

• čo si všímať pri expanzii na nové trhy,

• aké výhody pre podnikateľov prináša slovenský trh,

• ako pristupovať k digitalizácii a AI v dnešnej dobe,

• prečo sa v Európe často nedarí pretaviť skvelý výskum na úspech v podnikaní,

• čo v tomto smere už robí Česko.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na pôde Únie sa rokuje o novom rozpočte na ďalších sedem rokov. Oblastí, ktoré má pokryť, je veľa - od obrany až po poľnohospodárstvo a kohéziu - a každý štát bojuje najmä za svoje vlastné priority. Navyše, peniaze treba aj niekde zohnať. Otázka je kde, keďže štáty sú samy osebe zadlžené a voličom doma sa snažia vysvetliť, že bude treba šetriť.

„V posledných rokoch sa čoraz viac vecí stáva európskou prioritou, čo je následne ťažké financovať z európskeho rozpočtu, ktorý nie je veľký, aj keď sa to môže zdať. Reálne tvorí len niečo okolo percenta HDP Európskej únie,“ hovorí Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief.

Fakt, že sa menia priority, je podľa neho prirodzený. Čudné naopak je, ak si nejaké štáty vrátane Slovenska myslia, že peniaze na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi budú dostávať donekonečna.

„Je úplne legitímne, ak niekto z Nemecka alebo z Holandska povie, že nám dali možnosť naštartovať regionálny rozvoj a teraz by to už mala byť vec, o ktorú sa ďalej postará sám štát,“ hovorí Geist s tým, že je predsa v národnom záujme, aby na východ Slovenska šla diaľnica, investori, respektíve, aby nezamestnateľní ľudia mali k dispozícii rekvalifikačné kurzy.

Najhoršie pritom je, ak sa niečo z európskych peňazí začne a nakoniec sa projekt po skončení financovania neťahá ďalej. „Našej vláde to však zrejme neprekáža. Pretože vždy, keď vidíme nejakú investíciu, či už do vzdelávania, alebo inde, automaticky sa povie, že to zaplatíme z európskych peňazí,“ približuje Geist.

Tento rozpočet podľa neho bude ešte o to špecifickejší, že má platiť na obdobie, v ktorom bude predmetom debaty rozširovanie Únie. A to bez zmien neutiahneme. „Ak sa z rozširovania o Ukrajinu nemá stať ekonomická aj politická katastrofa, potrebujeme iné zloženie rozpočtu. Je to totiž veľká krajina s obrovským potenciálom a veľkými regiónmi. Nemôžeme ostať zaseknutí v tom, že dávame tretinu peňazí na poľnohospodárstvo,“ hovorí Geist.

V rozhovore sa dozviete:

• ako sú na tom rokovania o európskom rozpočte,

• čo všetko sa v rámci neho rokuje,

• ktoré krajiny majú prevahu a ktoré sa musia skôr prispôsobiť,

• prečo treba myslieť na obranu a konkurencieschopnosť,

• ako by rokovania mohli skomplikovať voľby vo Francúzsku alebo v Nemecku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia už dnes mení podnikanie. Kde však môže byť naozaj užitočná a kde naopak urobí viac škody ako úžitku a ako by k nej mala pristupovať firma, ktorá úplne netuší, kde začať?

Michal Pastier, spoluzakladateľ a spolumajiteľ agentúr Darwin & the Machines a GoBigname, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že je dôležité, aby firma mala interne k dispozícii ľudí, ktorí AI aspoň trochu rozumejú a ochránia spoločnosť pred špekulantmi.

„Každá nová vec, či už donedávna krypto, alebo teraz AI priťahuje predátorov, ktorí vám a vašej firme vedia reálne uškodiť. Preto treba, aby ich vnútri firmy vedel niekto kontrolovať. Dobrým príkladom sú koderi, ktorí vedia zachytiť problémy,“ dodáva.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

• Ako s AI experimentuje sám Michal,

• ako ju využiť pri tvorbe brandu a marketingu a na čo naopak vhodná nie je,

• na čo by majitelia firiem mali využívať vibecoding,

• kde investovať peniaze, ktoré AI môže firmám ušetriť,

• či má Michal z AI aj obavy a či už dnes je, respektíve čochvíľa bude inteligentnejšia ako človek

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V sobotu nás čakajú komunálne voľby spojené s voľbami do vyšších územných celkov. Pre mnohých nie sú vôbec rovnako zaujímavé ako tie parlamentné či prezidentské. Obce mestá či župy pritom pre nás občanov robia často oveľa viac než samotný štát, s oveľa obmedzenejšími financiami a pritom oveľa hospodárnejšie.

Podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho je to hlavne tým, že majú oveľa prísnejšie nastavené rozpočtové pravidlá. „Tie im neumožňujú požičiavať si peniaze na ľúbivé sociálne projekty a ak si požičiavajú, tak len na investičné aktivity s prínosom na dlhé časové obdobie. Je tam veľmi malý priestor na ľúbivé demagogické rozhodnutia,“ hovorí Andrassy s tým, že miera zodpovednosti na úrovni miestnej samosprávy je oveľa vyššia ako pri štáte.

Samosprávy sa pritom musia spoliehať najmä na financovanie cez podielové dane, z ktorých im vláda na národnej úrovni cez rôzne sociálne politiky stále odoberá a zároveň znižuje aj príspevky, z ktorých majú financovať prenesené kompetencie štátu.

Podľa Andrassyho je práve toto Achillova päta. „Nemôžu predsa chcieť, aby samosprávy poskytovali kvalitné služby, ak na to nedostanú financie. Toto je základná podmienka, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo aj prijatím Európskej charty miestnych samospráv," hovorí Andrassy.

Problémom však podľa neho je aj nezáujem ľudí o prácu v samosprávach. V približne tisícke samospráv kandiduje na pozíciu starostu či primátora v aktuálnych voľbách len jeden kandidát, pričom toto číslo každé štyri roky stúpa. „Občania si musia uvedomiť, že to podstatné z hľadiska kvality života a riešenia ich každodenných situácií, majú v rukách práve miestni predstavitelia. Ak sa toto stane, možno sa zmení aj prístup k voľbám,“ dodáva.

V sobotu však radí hlavne sledovať, či jednotliví kandidáti, respektíve kandidátky, majú za sebou výsledky a čo dokázali pre danú obec alebo mesto urobiť aj v minulosti.

„Treba sa pozrieť, či politické strany daného človeka nenašli len niekde v kobke a nepovedali, že tu máme perfektného kandidáta. To je rovnako donebavolajúce ako ponúkať za županku Prešovského kraja niekoho, kto s tým krajom nemá nič spoločné,“ približuje Andrassy.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako veľmi samosprávy trpia pre nezodpovednosť národnej vlády,

• prečo by sa malo meniť financovanie obcí a miest,

• čo spôsobuje ak štát berie obciam a mestám peniaze, ale vytvára im stále nové náklady,

• čo si na kandidátoch v sobotu všímať,

• či sa projekty dokončujú pred voľbami naschváľ,

• podľa čoho skontrolovať, či súčasné vedenie obce, či mesta, hospodári zodpovedne.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Donald Trump tvrdí, že vyrokoval energo prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň si dohodol, že do USA bude prúdiť ruská nafta, ktorá zníži závratné ceny, a jeho vyjednávači majú vraj s Putinovými náprotivkami rokovať aj o prípadných podieloch Spojených štátov na plynovodoch Nordstream. 

Pokiaľ ide o samotné prímerie, v étery kolovali informácie aj o tom, že sa má týkať najmä rafinérií. Energo analytik Radovan Potočár hovorí, že také niečo by pre Ukrajinu nedávalo zmysel.

„Kampaň na ruské rafinérie je odvetná akcia Ukrajiny na to, ako Rusko cielene útočí na jej energetickú infraštruktúru. Najnovšie aj na stĺpy elektrického vedenia, čo zásadne komplikuje obnovu dodávok. Popritom stále útočí na elektrárne a teplárne, teda na zdroje, ako aj na rozvodné uzly a ďalšie prvky, bez ktorých systém nedokáže fungovať,“ hovorí odborník.

Trump chcel prímerím pravdepodobne podporiť svoje rozhodnutie o povolení dodávok ruskej nafty na americké trhy, ako aj na celosvetové. Podľa Potočára však ani to nemusí znamenať, že cena na amerických čerpacích staniciach pôjde dlhodobo dolu. Na trh sa totiž týmto rozhodnutím nedostanú žiadne zásadné objemy nafty, Rusko iba časť exportu presmeruje do USA. Navyše to, čo vraj Spojeným štátom Putin prisľúbil dodať okamžite (300-tisíc ton), je menej ako denná spotreba nafty v USA.

„Rusko ešte v septembri zakázalo export nafty a benzínu, pretože ukrajinské útoky cielene znížili produkčnú kapacitu ruských rafinérií. Dokonca sa ocitlo v situácii, keď muselo samo dovážať palivá. Rusko teda určite nie je v situácii, aby na trh chrlilo milióny barelov nafty,“ vysvetľuje energo analytik.

Čo sa týka cien ostatných komodít, plyn je v súčasnosti najdrahší od roku 2022 aj na Slovensku. Štátna dotácia pre domácnosti, s ktorou chce vláda pokračovať aj v budúcom roku, však podľa Potočára problém nerieši. Navyše, nestojí len 200 miliónov eur, značnú časť bremena nesú Slovenské elektrárne a firmy, na ktoré štát cez zvyšovanie poplatkov za distribúciu prehodil väčšie bremeno.

V rozhovore sa dozviete:

• či cenám nafty v USA pomôže dohoda Trumpa s Putinom,

• čo všetko môže za nárast cien ropy a ropných výrobkov,

• čo ak sa vojna s Iránom skončí a Hormuz ostane pod jeho kontrolou,

• prečo máme najvyššie ceny plynu od konca roka 2022,

• ako dobre/zle je nastavená energopomoc na budúci rok.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme vonku budúcoročný rozpočet. Vláda ho expresne schválila  v pondelok a už sa o ňom začalo rokovať aj v parlamente. Zákon roka neobsahuje konsolidačné ani prorastové opatrenia, ostávajú v ňom však 13. dôchodky aj energo pomoc, vlaky zadarmo či rekreačné poukazy. Minister financií ho nazval rozpočtom kompromisov, respektíve dobrých správ, premiér hovorí o potrebe udržania sociálneho zmieru.

Podľa Jána Tótha, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ide o rozpočet, ktorý ukazuje nulovú ambíciu pokračovať v ozdravovaní verejných zdrojov, ktoré máme stále „veľmi choré.“ Zároveň je to podľa neho nevyužitá šanca, keďže sa po troch kolách šetrenia, ktoré od firiem a ľudí vytiahli viac ako sedem miliárd eur, nachádzame s deficitom takmer na tom istom. „Peniaze nešli na odzravenie, ale z veľkej časti na financovanie nových výdavkov. Navyše sa konsolidovalo nemoderným spôsobom, ktorý znižoval rast a potenciál rastu ekonomiky,“ vysvetľuje Tóth.

Navyše od predstavenia rozpočtu cez jeho schválenie vládou až po začatie rokovania v parlamente neprešli viac ako tri dni. Dostatočný čas na preštudovanie nedostala ani tripartita, ani Najvyšší kontrolný úrad či samotná rozpočtová rada.

„Niečo takéto som asi nezažil, a to sledujem rozpočtovú politiku štátu od roku 1998. Predseda finančného výboru nám ani neumožnil prezentovať celé naše stanovisko, a to kolegovia pracovali aj v nedeľu, keď prvýkrát dokument zverejnili,“ hovorí Tóth.

Rovnako podľa neho nie je v poriadku ani to, ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vzhľadom na výšku dlhu nariaďuje vláde predstaviť vyrovnaný rozpočet. „Je to jej povinnosť. Parlament ho nemusí schváliť, ale má posúdiť, ktoré opatrenia prídu do platnosti hneď v budúcom roku a v tých ďalších. Ide hlavne o to, aby obyvatelia aj firmy mali prezentovanú nejakú koherentnú stratégiu,“ dodáva Tóth.

V rozhovore sa dozviete:

• Aký rozpočet schválila vláda na rok 2027,

• či je takto nastavený zákon roka protiústavný,

• čo prinesie fakt, že sa už nebude konsolidovať a chýbajú aj prorastové opatrenia,

• či v budúcom roku bude rásť ekonomika,

• čo prinesú zmeny, ktoré sa narýchlo schválili v prípade provizória.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér chce proti vysokým cenám na pumpách bojovať znížením cestovného vo vlakoch v druhej triede o päťdesiat percent. Schéma je zatiaľ schválená na tridsať dní a vždy po mesiaci sa bude prehodnocovať. Už dnes pritom vlakmi zadarmo cestujú dôchodcovia, študenti a deti a na ich stav sa opakovane sťažujú takmer všetci, ktorí niekedy na cestu vlakom boli odkázaní.

Podľa Jiřího Kubáčka, odborníka na železnice, ktorý v minulosti pôsobil aj ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy v rezorte dopravy, toto opatrenie nič nevyrieši, práve naopak. „Osobná vlaková doprava je v dochádzkovej dostupnosti rádovo pätiny slovenských miest a obcí. Inde treba použiť autobus, alebo tu máme aj okresy, kde železnicu nemajú vôbec,“ hovorí odborník s tým, že toto opatrenie železnice iba ďalej dehonestuje.

Tie sú pritom už tridsať rokov zanedbané, respektíve bez dostatočných investícií. Dôvodom je pritom podľa Kubáčka nedôvera rezortu financií k vedeniu železníc. „Železnice si totiž vybudovali imidž niekoho, kto je schopný na absolútne nezmysly minúť akékoľvek množstvo peňazí,“ dodáva bývalý zamestnanec rezortu dopravy, ktorý v minulosti pôsobil aj na ministerstve financií.

Príklad dobre fungujúcej železničnej dopravy by sme si podľa neho mohli vziať z Česka. „České železnice majú koncepciu a aj dôveru, preto sú podstatne lepšie financované ako slovenské. Naopak, my sme v situácii, že keby sme sa na Čechov aspoň doťahovali, bolo by to dobre,“ dodáva.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo nie je zlacnenie vlakov v 2. triede správnym riešením drahých palív,

• čo spôsobili za 12 rokov vlaky zadarmo,

• prečo sú slovenské železnice v zlom stave a či sú bezpečné,

• čo by bolo treba urobiť ako prvé,

• čo by sa malo robiť s hlavnou stanicou v Bratislave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.