
Sign up to save your podcasts
Or


Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje.
„Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške.
„Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém.
Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá.
Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky.
Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš.
Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V článku sa dozviete:
See omnystudio.com/listener for privacy information.
By SME.sk4.2
55 ratings
Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje.
„Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške.
„Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém.
Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá.
Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky.
Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš.
Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V článku sa dozviete:
See omnystudio.com/listener for privacy information.

2 Listeners

33 Listeners

9 Listeners

32 Listeners

4 Listeners

7 Listeners

5 Listeners

5 Listeners

16 Listeners

4 Listeners

2 Listeners

4 Listeners

1 Listeners

12 Listeners

1 Listeners

12 Listeners

10 Listeners

1 Listeners

2 Listeners

15 Listeners

13 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

1 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners