Máte dieťa v puberte a už ste od neho počuli vety ako – ''Ty ma vôbec nepočúvaš. Ty to proste nerozumieš. Aj tak nechápeš, čo chcem povedať?''

Dalo mi to dlho zabrať pokiaľ som pochopila, že on mi nehovorí v skutočnosti, že ho nepočúvam, ale že to čo mi rozpráva proste nerozumiem. Moje reakcie na jeho rozprávanie boli v rozpore s tými reakciami ako on očakával a preto preňho to malo charakter, ako keby som v podstate nepochopila, čo hovoril.

Poviem príklad – Dieťa príde domov 15 minút neskôr ako dohodnuté. Mama na to zareaguje – Prečo si prišiel neskoro? Ale v skutočnosti tým myslí, prečo niesi dochvíľmi a zodopovedný a keď nemôžeš prísť načas, tak mi aspoň dáš vedieť, že sa oneskoríš (to je skutočná informácia, ktorú chce mama dať). 

Dieťa si tú istú otázku môže interpretovať napríklad takto – Jedno, čo robím, vždy je zle. Okrem toho netuším aký je rozdiel či prídem o 15 skôr alebo neskôr, veď sa nič nestalo, nechápem prečo to vôbec diskutovať.

Vidíte aký rozdiel môže vzniknúť len tými skrytými informáciami, ktoré v skutočnosti vždy máme v podvedomí pri našej komunikácii? 

Support the show

Ak vás môj podcast zaujal, nezabudnite ma navštíviť tiež na mojej stránke - www.mamatalks.sk

Takisto ma nájdete na sociálnych sieťach, či už na instagrame alebo facebooku.

Teším sa na vašu návštevu.