Fenomény

Tohto roku uplynulo 50 rokov, čo uviedli Most SNP do prevádzky, už od roku 1972 spája dva brehy Dunaja. Zuzana Golianová sa venuje tomuto dnes najstaršiemu mostu v hlavnom meste spolu s historikom architektúry z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom.

Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor - to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomienkach režiséra Dušana Hanáka, poetky Mily Haugovej, teoretičky Zuzany Bartošovej a výtvarníka Vladimíra Kordoša.

Ilja Zeljenka sa k filmovej hudbe dostal viac-menej náhodou, napriek tomu sa na dve dekády stal najvyhľádavanejším autorom a vedúcou osobnosťou v tejto oblasti. V špeciálnom vydaní relácie Fenomény sa o jeho filmovej hudbe rozprávala Mariana Jaremková so študentom katedry teórie hudby Jakubom Gočom, muzikológom a skladateľom Jurajom Lexmannom a režisérom Eduardom Grečnerom.

Sú ako časové kapsule s dokonale zladeným, na mieru vytvoreným interiérom. Také sú sobášne siene v slovenských mestách a obciach z obdobia normalizácie. Dnešné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová, sa sústredia práve na architektonicko-dizajnérsko-výtvarné spolupráce v týchto priestoroch. Témou sa roky zaoberá historička umenia Sabina Jankovičová

9. novembra si časopis, ktorý navždy zmenil hudobnú žurnalistiku – Rolling Stone – pripomenul 55. výročie vydania svojho prvého čísla. Na obálke bol vtedy John Lennon v kostýme vojaka. O 13 rokov bol na obálke nahý, ikonická fotka Annie Leibovitz vznikla iba niekoľko hodín pred jeho smrťou. S časopisom sú spojené mená autorov ako Tom Wolfe alebo Hunter S. Thompson, jeho román Strach a hnus v Las Vegas pôvodne vychádzal na pokračovanie práve tu. Ktoré obdobie bolo jeho zlatým a je dnes Rolling Stone už iba legendou? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozpráva s prvým šéfredaktorom českej mutácie časopisu a oceňovaným prekladateľom najmä autorov beat generation, Josefom Rauvolfom.

Debut francúzskej spisovateľky Francoise Saganovej Dobrý deň smútok. Útly, zato prenikavý román, vyšiel v roku 1954 a okamžite zarezonoval vo viacerých ohľadoch. Autorka mala len devätnásť a stala sa z nej „značka“. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová pozvala na rozhovor o tejto literárnej prvotine literárnu vedkyňu Silviu Rybárovú z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Krčmy, ale i viechy či kaviarne ako kultúrno-spoločenský fenomén, súčasť identity národa. Nájdeme ich naprieč všetkými umeniami, ale najfotogenickejšia je krčma vo filme. A že sa bez nej slovenský film nezaobíde svedčí aj to, že v rámci cyklu Slovenské kino dostala svoju vlastnú časť. O slovenskej krčme sa Mariana Jaremková rozpráva s režisérom Petrom Kerekesom.

Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku, monumentalistku Mariu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte; venovala sa komornej a exteriérovej plastike, realizovala viacero diel v architektúre. Snáď najznámejšie sú jej sadrove objekty vajcovitého tvaru. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozhovor historičku umenia, kurátorku archívu Marie Bartuszovej, Gabrielu Garlatyovú.

Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách.

V najnovších Fenoménoch sa Zuzana Golianová venuje falzifikátom – napodobeninám originálnych diel, ktoré sú tu tak dávno, ako ľudstvo samo. Sú svedkami našej chamtivosti. Sú jednoznačne negatívnym javom, dokonca trestným činom. Do relácie si pozvala historičku umenia Ninu Gažovičovú z aukčnej spoločnosti SOGA a reštaurátora Miroslava Slúku, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom zámku.