Fenomény

V škole ho šikanujú a je tajne zamilovaný do Pandory napriek tomu, že fajčí a má dokonca aj vlastný zapaľovač. Denníky (nielen pubertálneho) Adriana Mola, plné trefných postrehov bavia už niekoľko generácií čitateľov po celom svete. Mariana Jaremková sa o fenoméne Adrian Mole rozpráva s jeho veľkým fanúšikom Danielom Majlingom.

O významnej slovenskej maliarke európskeho kontextu Ester Šimerovej Martinčekovej – cudzorodému kvetu i prvej dáme slovenského maliarstva - hovorila Zuzana Golianová s kurátorkou a riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu, Zuzanou Gažíkovou.

Je zvyšujúca sa Schumannova rezonancia príčinou narastajúcej podráždenosti až agresivity ľudí? Ich rozladenia? Alebo práve naopak, sú to ľudia a ich správanie, ktoré rozlaďujú Zem? Mariana Jaremková sa na fenomén Schumannova rezonancia pozrie z vedeckého hľadiska a o tom, či sme rozladení z rozladenosti Zeme alebo či z nás Zem raz môže dostať infarkt sa bude rozprávať s kvantovým fyzikom Martinom Pleschom z Fyzikálneho ústavu SAV.

Sochárka, šperkárka, priekopníčka v medailérstve – Erna Masarovičová. Jej pol storočia trvajúca intenzívna tvorba prekvapuje svojím rozsahom – od šperku cez medaily až po monumentálne realizácie. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a tými menšími dielami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním. Mala vrodený talent, takmer bezhraničnú vynaliezavosť pri práci s materiálom, vnútornú slobodu a obdivuhodnú koncentráciu. Jej dielo bolo pre ňu myšlienkovým posolstvom. Autorka Zuzana Golianová pozvala na rozhovor kunsthistoričku Ľubu Belohradskú, znalkyňu tvorby Erny Masarovičovej a zároveň jej blízku priateľku.

30. septembra sa končí v Bratislave rozsiahla výstava venovaná životu a tvorbe Martina Benku. Autora, ktorý po zažití „slovenského šoku” chcel prebudiť slovenský národ z letargie. Ambícia o ktorej môžeme hovoriť i v aktuálnych kontextoch rovnako ako o patriotizme vs. nacionalizme. Aj o tom sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s historikom umenia Júliusom Barczim z aukčnej spoločnosti SOGA.

Britská kráľovná Alžbeta II. – fenomén 20. storočia – zosobnenie monarchie, na ktorej čele stála viac ako 70 rokov, až do 8. septembra 2022, kedy zomrela vo veku 96 rokov. Zažila 15 britských premiérov/premiérok, prežila 13 amerických prezidentov. Svet s rešpektom hovorí o jednej odchádzajúcej ére. Najnovšie Fenomény RD Zuzana Golianová venovala práve Jej Veličenstvu, na rozhovor pozvala expertku na kráľovský protokol, ktorá roky sleduje dianie v britskej kráľovskej rodine, Katarínu Strýčkovú.

Tajomné, ornamentálne, provokujúce fantáziu, unášajúce do dávnych čias faraónov. Hieroglyfické písmo je súčasne aj výtvarným zážitkom. Kto sa prešiel stĺpovým labyrintom Karnaku musel zostať očarený množstvom všadeprítomných hieroglyfov, ktoré rozprávajú dávne príbehy.

Mariana Jaremková sa o fenoméne hieroglyfického písma rozprávala s Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, jedným zo zakladateľov nadácie Aigyptos.

K Fenoménom patria aj prvenstvá, novátorstvá, odvaha i punc originálu. To všetko v sebe mala prvá žena, ktorá uviedla svoje baletné diela na javisku Baletu SND, ako prvá založila a viedla v Bratislave súkromnú baletnú školu. Ella Fuchsová-Lehotská bola tanečnica, baletná majsterka, choreografka, šéfka baletu. A sme zrazu sto rokov späť. Jej príbeh by zrejme dokázal nadchnúť aj Hollywood, no napriek tomu o nej veľa nevieme. Na rozprávanie o nej pozvala autorka relácie Zuzana Golianová jej vnučku, herečku Elu Lehotskú a dramaturgička Baletu SND, tanečnú teoretičku Evu Gajdošovú.

Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom.

Francúzsko-japonský film z roku 1959, nakrútil ho režisér Alain Resnais podľa scenára spisovateľky Marguerite Durasovej. Filmová či obrazová báseň, míľnik v modernej svetovej kinematografii prelomu 50. a 60. rokov. Autorka relácie Zuzana Golianová sa o ňom rozpráva s Katarínou Mišíkovou, filmovou vedkyňou, ktorá pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.