Fenomény

„Baal je asociál, ale v antisociálnej spoločnosti,“ povedal o svojej hre a jej antihrdinovi Bertolt Brecht. Debutová hra dala nadlho Brechtovi nálepku enfant terrible nemeckého divadla. Jeho básnik, ktorý má predobraz vo Villonovi, Verlainovi a Rimbaudovi hovorí o svete, čo upadá, jeho príbeh plný dekadencie je o vzbure proti konvenciám a napokon aj revolte voči sebe samému. Baal, ktorého v roku 1989 inscenoval v martinskom divadle Roman Polák, má dodnes status kultovej inscenácie. Rovnako kultovým sa stal aj album s pesničkami z tejto inscenácie od autorskej trojice Šeban - Müller - Peteraj, ktorý len nedávno vyšiel - po 30. rokoch od prvého vydania - na vinyle. O dvojitom fenoméne Baala hovorili Roman Polák, Kamil Peteraj, Andrej Šeban a predstaviteľ Baala Matej Landl s autorkou relácie Marianou Jaremkovou.

Vo svojej dobe bola hviezdou. Nemecká intelektuálka, demokratka, bojovníčka za slobodu Erika Mann. Výrazná, presne vyhranená osobnosť, žena – živel, ktorá roky zostala v tieni silných mužov silnej Mannovskej rodiny. V súčasnosti ju spoznávame ako spisovateľku, redaktorku, ktorá aktívne spravovala pozostalosť svojho otca, laureáta Nobelove ceny za literatúru Thomasa Manna. Kabaretierka, rečníčka na hromadných politických fórach, automobilová pretekárka, jej majetok jej umožňoval plniť si svoje túžby. Eriku Mann do cyklu Rádia Devín Fenomény spracovala Zuzana Golianová, na rozhovor pozvala spisovateľa, prekladateľa a publicistu Michala Hvoreckého z Goethe inštitútu v Bratislave.

Pred ich fotoaparátmi (ne)stálo množstvo hudobných hviezd. Dokonca aj tých istých len s niekoľkoročným posunom. A viacerým z nich dali “ksicht”. Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. Čo spája dvojicu fotografov, z ktorých jeden bol inovátorom v žánri hudobnej fotografie a druhý je v súčasnosti (a už dlho) jeden z najlepších a najžiadanejších hudobných fotografov? Čo robí ich fotky ikonickými? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozprávala s režisérom Patrikom Lančaričom.

Jeho príbeh by údajne mohol obstáť aj v Hollywoode, český hudobník z prelomu 19. a 20. storočia, so skúsenosťami z viacerých európskych scén, Bratislava mu bola v mnohom osudná, doma zostal cudzincom a dramatický koniec jeho života zostáva dodnes neobjasnený. Oskar Nedbal – Fenomén. Bol skladateľ, dirigent, violista, zakladateľská osobnosť Slovenského národného divadla a slovenskej opery. V roku 1923 nastúpil na post riaditeľa novovzniknutého divadla, prvej profesionálnej scény u nás. Autorka relácie Fenomény Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie o Oskarovi Nedbali opernú historičku z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Michaelu Mojžišovú, spolu hovorili o jeho živote, tvorbe, talente, vzletoch a pádoch.

Mariana Jaremková sa o fenoméne denníkov a listov v kontexte umeleckej tvorby bude rozprávať s literárnym vedcom Petrom Zajacom, literárnou vedkyňou Zorou Pruškovou a riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martinom Cubjakom.

Americká diplomatka Madeleine Albrightová bola historicky prvá ministerka zahraničných vecí USA a dovtedy najvyššie postavená žena americkej administratívy. Jej zbraňou v diplomacii boli šperky, konkrétne brošne. Hovorila o nich ako o svojom osobnom diplomatickom arzenáli. Brošňami vyjadrovala svoj postoj, názor, úctu či odmietanie i svoju náladu. A práve brošne Madeleine Albright sú témou, o ktorej sa Zuzana Golianová rozpráva s odborníčkou na diplomatický protokol a etiketu Katarínou Strýčkovoú a šperkárkou, výtvarníčkou Natašou Štefunkovou, ktorá pre túto diplomatku svetového významu vytvorila aj brošňu.

26. apríla uplynulo 36 rokov od najväčšej jadrovej katastrofy - havárie černobyľskej elektrárne. Než sa černobyľská zóna stala v posledných týždňoch vojnovou zónou, bola vyhľadávaným turistickým cieľom. V cykle Fenomény sa o genius loci Černobyľu aj ľuďoch, ktorí sa tam napriek nebezpečenstvu vrátili pretože to bol jednoducho ich domov, bude Mariana Jaremková rozprávať so sprievodcom po zakázanej zóne Dominikom Orfánusom a urbexerkou Luciou Gažíkovou.

Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla. Je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pine Bausch. Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné.

To že obal predáva platí aj pre hudobné nosiče. Vinyly veľkosťou svojich prebalov dávali priestor pre kreativitu a mnohé z nich sa stali nielen kultovými či prelomovými v rámci dizajnu, ale sú aj umeleckými dielami pretože sa na nich podieľali uznávaní výtvarníci a fotografi. O ikonických obaloch hudobných albumov budú s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť Ján Dúbravský a Fedor Gabriž.

Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou.