Fenomény

Keď prišiel v roku 2019 seriál Euphoria, spôsobil šok najmä u rodičov, ktorí sa museli začať pýtať - je toto realita aj môjho dieťaťa? Podobne ukázala na “spoločenskú slepotu” v 70. rokoch aj kniha My deti zo stanice ZOO, keď odtabuizovala tému drogovej závislosti u detí. Christiane F. si prvýkrát pichla heroín keď mala 13 rokov, v 14-tich už bola závislá a zarábala si na drogy prostitúciou ako veľa ďalších detí v jej veku. A nebol to určite iba problém lokalizovaný v Berlíne. Rovnomenný film ešte zvýšil popularitu knihy a najmä povedomie o tomto narastajúcom probléme. Šokoval podobnou otvorenosťou, ktorá mala byť apelom na prevenciu, komunikáciu a pomoc. Seriál, ktorý mal premiéru minulý rok na jednej zo streamovacích platforiem, už rovnako silný účinok nemá a nie je to dobou ani divákmi, ale najmä spracovaním. Mariana Jaremková sa v cykle Fenomény vracia k tejto kultovej knihe spolu s publicistom a prekladateľom Samom Marcom.

Socha ako svedok doby, socha ako vizuálne dielo so svojím dramatický príbehom. To všetko v sebe má významné sochárske dielo výnimočného umelca Jozefa Jankoviča Obete varujú, ktoré je – a vždy malo byť – súčasťou Pamätníka SNP architekta Dušana Kuzmu v Banskej Bystrici. Jeho odhalenie sa konalo 29. augusta 1969. No netrvalo dlho a všetko bolo inak. Socha sa v čase normalizácie stala obeťou politického režimu, ideológiám komunistickej strany nesedelo, okrem iného, jej humanistické posolstvo. Soche Obete varujú venovala Zuzana Golianová najnovšie Fenomény, na rozhovor pozvala teoretičku umenia, ktorá sa venuje výtvarnému umeniu vo verejnom priestore, Sabinu Jankovičovú.

Pred 10 rokmi vyšiel román Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyne a zrodil sa knižný fenomén, ktorý vzbudil záujem o iný fenomén – bohovanie a bohyne. Prepojenie reálií a fikcie prilákalo do Žítkovej a okolia množstvá turistov, ktorí neváhali narúšať súkromie domácich obyvateľov aby získali fotografie nielen exteriéru domov, kde kedysi tieto bohyne žili. Napriek dobe v ktorej žijeme mágia, povery a „čarovanie“ z našich životov tak úplne nevymizli a nehovoríme iba o zachovaných ľudových tradíciách.

O mágii ako súčasti kultúrnej tradície i modernej doby, vnímaní ženy a jej magickej moci i o spomínanom bohovaní sa bude Mariana Jaremková rozprávať v cykle Fenomény so sociálnou antropologičkou Tatianou Bužekovou z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom.

Kultový animovaný seriál No počkaj! sa dočkal reštartu. Redizajn však už stihol pobúriť divákov, ktorí v internetových diskusiách píšu, že tým, že postave vlka zobrali viaceré charakteristické znaky ako je napr. večne pokrčená dymiaca cigareta, zobrali identitu nielen vlkovi, ale celému národu. Aj keď si už dnes nevieme predstaviť animovanú rozprávku s podobnou postavičkou, predsa prekvapí, čo všetko dnes autori rozprávok musia zvažovať. O úskaliach tvorby pre deti sa Mariana Jaremková rozpráva s Katarínou Kerekesovou, ktorá má bohaté skúsenosti s večerníčkami Mimi a Líza či Websterovci.

Sú miesta, sú objetky, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú.

Naše životy sa v ostatných mesiacoch presunuli do súkromia bytov, ktoré sa zrazu stali kinami, divadlami či galériami, keď sa k nám umenie dostávalo a zase dostáva iba online. To inšpirovalo Marianu Jaremkovú, a tak v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenie tentoraz fenomén bytových výstav. Počas normalizácie sa pre neoficiálnu výtvarnú scénu stali galériami práve byty, ale nielen galériami a nielen pre výtvarníkov. O umení v súkromí sa rozpráva so samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied Zuzanou Bartošovou. A nechýbajú ani spomienky niektorých zúčastnených.

Autorka Zuzana Golianová venovala nové Fenomény slovnému spojeniu "Husákove deti". Tento termín označuje istú generáciu, ktorá súvisí aj s časom, hovoríme o nástupe normalizácie, respektíve o jej vrchole v druhej polovici 70.-ych rokov a samozrejme súvisí aj s Gustávom Husákom, ktorý bol vtedy generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a neskôr prezidentom. Vo Fenoménoch budeme počuť o kontexte tejto mnohopočetnej generácie viac - čo všetko ju ovplyvňovalo, aké možnosti i limity mala generácia rodičov Husákových detí, aké boli vtedy sociálno-politické opatrenia. Na tieto aj všetky ďalšie otázky odpovie sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V kinách sa aktuálne premieta film Ako som sa stala partizánkou rómskej režisérky Very Lackovej. V našej a rovnako aj svetovej kinematografii nájdeme množstvo filmov s rómskou tematikou alebo príbehov s Rómami. Aký je pohľad na túto minoritu zvonku a aký z jej vnútra? Mariana Jaremková venuje ďalšiu časť cyklu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény najznámejšiemu rómskemu režisérovi Tonymu Gatlifovi, ktorému sa doslova z ulice podarilo nielen sa dostať na Medzinárodný filmový festival v Cannes, ale aj získať Zlatú palmu. O Gatlifovej tvorbe, ale aj na tému Rómovia vo filme, sa rozpráva s vedúcou Katedry audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Zuzanou Mojžišovou.

Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú.