Fenomény

Keď v roku 2006 vyšiel román Vladimira Sorokina Deň opričníka hovorilo sa o ňom ako o antiutópii. Dnes sa stáva realitou i keď jeho dej je zasadený do roku 2027. Sorokin je dlhoročným kritikom V. Putina a býva terčom protestov rôznych hnutí ako napr. Putinovej mládeže. Zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh. Deň opričníka sa odohráva v Rusku, ktoré je opäť monarchiou a krajina je obohnaná nepreniknuteľnou stenou. Európa sa zmieta v chaose a najbiižším spojencom je Čína. Problémom je všadeprítomná zrada, ktorá cieli na panovníka a teda - na celé Rusko. Sám Sorokin priznal, že nepredpokladal, že by sa jeho román stal tak presným predobrazom budúcnosti.Iba vraj napísal túto knihu ako varovanie a „mystické opatrenie“. Čítať dnes Deň opričníka je úplne iným zážitkom ako pred 16-timi rokmi keď vyšiel. V cykle Fenomny sa bude Mariana Jaremková rozprávať (nielen) o tomto románe Vladimira Sorokina s prekladateľom Jánom Štrasserom, ktorý Sorokina dlhé roky prekladá do slovenčiny. A počuť budete i samotného autora.

Dejiny umenia sú plné kontroverzných osobností, ktoré lavírovali na pomedzí etiky, morálky a talentu, umeleckých hodnôt. Jednou nich bola Nemka Leni Riefenstahl, talentovaná filmová režisérka, fotografka, i tanečnica a športovkyňa, ktorá sa narodila v Berlíne, v roku 1902. No keďže filmy, ktoré nakrútila počas nacizmu boli označované za propagandistické, už navždy dostala nálepku Hitlerova filmárka. Zuzana Golianová o nej hovorila s herečkou Činohry Slovenského národného divadla Zdenou Studenkovou, ktorá už viac ako osem rokov hráva úspešnú inscenáciu Leni a filmovým teoretikom Martinom Cielom, pedagógom na VŠMU.

Odchádzajú do konfliktných zón aby zdokumentovali pre svet to čo sa v nich deje. Reportéri, fotografi, filmári, ale aj spisovatelia to vnímajú ako poslanie. Informovať a prinášať toľko potrebné svedectvá a najmä v dobe plnej konšpirácií a lží, často v mene propagandy. Vhľad do dejín vojnovej žurnalistiky poskytne Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, a o svoje zážitky sa podelia spisovateľka Irena Brežná a filmár Juraj Mravec ml., ktorý je aktuálne v Kyjeve.

Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom.

Mariana Jaremková sa rozhodla pozrieť na mesto cez pohľad filozofa. Nie tak dávno sme sa dívali na vyprázdnené mestá, dnes hovoriť v našom priestore o meste znamená hovoriť o deštrukcii. V oboch prípadoch sa zmenil osobitý rytmus vlastný každému mestu. Rytmus, ktorým človek v meste žije a ktorý ho formuje.. Homo urbanus. To sú témy, ktoré otvorí v cykle Fenomény s filozofom Miroslavom Marcellim (autorom kníh Filozofi v meste, Mesto vo filozofii či Miesto, čas, rytmus).

„Všetko, čo vymyslíme je pravda, môžete si tým byť istí. Moja úbohá pani Bovaryová práve v tejto chvíli nepochybne trpí a plače v dvadsiatich francúzskych dedinách,“ to je známy výrok francúzskeho spisovateľa Gustava Flauberta, autora románu Pani Bovaryová. V postave Emy vytvoril v 50. rokoch 19. storočia nový typ ženskej hrdinky, romantickej duše, ktorá je nútená konfrontovať sa s realitou; navyše do neho autor vložil aj kritiku vtedajšej spoločnosti. Flaubert veľmi umne spája romantické predstavy s drsnou skutočnosťou. O fenoméne Pani Bovaryová sa autorka relácie Zuzana Golianová rozprávala s Janou Truhlářovou, ktorá pôsobí na Filozofickej fakulte na romanistike, UK v Bratislave a tiež v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.

Dvaja dirigenti, dvaja géniovia. Stretli sa v jednej dobe a každý sa k nej postavil inak. Obaja však nesú stigmu umelcov, ktorí dodali, chtiac či nechtiac, prestíž Tretej ríši. Zatiaľ čo Furtwängler nebol prívržencom nacizmu a dával otvorene najavo svoj odpor voči antisemitizmu a nastupujúcemu nacistickému režimu, zostal v Nemecku a bol tak nevyhnutne využitý propagandou. Umenie a propaganda, umelci a doba, v ktorej si je nutné vybrať stranu. Aj o týchto témach sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s dramaturgom Opery SND Jozefom Červenkom.

Fenomény venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristaví pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom hovorí autorka relácie spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT.

Georg Trakl, majster expresionizmu, vytvoril vo svojej poézii vlastný symbolický svet, ktorý sa vymyká racionálnemu chápaniu. Snové básne plné vízií a melanchólie. Obrazy sa doslova chvejú v priestore a niekto jeho tvorbu výstižne nazval panoramatickou maľbou. Nazývali ho i básnikom nočného videnia sveta. Vo všetkej tej temnote a rozklade je ale krása, ktorá fascinuje dodnes. V cykle Fenomény sa o Traklovej tvorbe sa Mariana Jaremková rozpráva s poetkou Milou Haugovou, ktorá prebásnila Traklove verše do slovenčiny.

Jeho životný príbeh by sa dal rozpovedať mnohými spôsobmi, rodák z Banskej Štiavnice, ktorého to vždy lákalo k niečomu novému, nepoznanému. Zažil pražské ateliéry na Barrandove, parížsku pobočku americkej spoločnosti 20th Century Fox, aj občiansku vojnu v Španielsku. V roku 1949 sa usadil v Londýne a čo sa showbiznisu týka, dostalo sa mu z neho to najlepšie. Dvorný fotograf The Beatles, fotograf svetových hviezd Dežo Hoffmann. Zuzana Golianová sa jeho tvorbe bude vo Fenoménoch venovať spolu s publicistom, historikom a teoretikom fotografie Mariánom Pauerom.