Fenomény

Od roku 1965, kedy vyšiel román Franka Herberta, sa Duna stále vracia. Nie tradičné sci-fi pritiahlo aj čitateľov, ktorí tento žáner nevyhľadávali. Rozsiahly epos dostával navyše v rôznych obdobiach rôzne významy. Nanovo ho objavovali čitatelia nielen ako literárnu klasiku, ale aj cez počítačové hry a film. S najnovšou filmovou adaptáciou, i keď iba časti knihy, sa opäť zdvihla vlna nového záujmu. Snímka režiséra Denisa Villeneuva je skôr epilógom ako plnohodným príbehom a čakanie na pokračovanie dáva priestor prečítať si (opäť) literárnu predlohu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Duna v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovára s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Je Herbertov epos preceňovaným dielom? A ako dopadli pokusy preniesť piesky Arrakisu a Herbertov svet starých rodov, kultúr a náboženstiev na filmové plátno?

V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa budeme venovať príbehu modrotlače, Zuzana Golianová vám ju predstaví z pohľadu tradícií, ekológie – udržateľnosti a dizajnu. Modrotlačiar a textilný dizajnér Matej Rabada pôsobí na Orave, kde má aj aktívnu dielňu. Metráž mu prejde rukami deväťkrát, venuje sa nielen jej výrobe, ale aj šíreniu povedomia o nej. Vyrába poctivú modrotlač historickou technikou, ktorú pretvára do tej súčasnej. Povieme si viac o tom, čo to všetko znamená, čo musí byť dodržané, aby nestratila modrotlač svoj „punc“ a vrátime sa aj k podstate, čo to modrotlač je, zďaleka ňou totiž nie je všetko, čo je modrobiele.

Nedávno mal slovenskú premiéru najnovší film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Paralelné matky a tak sa Mariana Jaremková rozhodla venovať reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spoločensko-kultúrnemu fenoménu movida, alebo La Movida Madrileña, keďže sa toto umelecké hnutie sústredilo najmä v Madride. Vzišiel z neho aj Pedro Almodóvar a napokon sa stal aj jeho medzinárodne najznámejším predstaviteľom. Movida – čiže byť v pohybe, byť v centre diania. O umelcoch z madridskej scény a hnutia movida budú hovoriť režisér Robo Šveda, filmový historik, riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek a v dobovom kontexte a rozsahu movidu predstaví docent Bohdan Ulašin z Katedry romanistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Vo Fenoménoch dala Zuzana Golianová priestor najstaršiemu spolku žien na Slovensku, pred dvoma rokmi sme si pripomenuli 150. výročie jeho vzniku. Živenu založili 4. augusta 1869 štyria muži – inak to vtedy nebolo možné. Ďalej zobrali jej misiu do rúk ženy – vzdelané, rozhľadené, rozhodné, schopné rozpoznať hodnoty, talent, ale aj nebezpečenstvo zlovestnej politickej ideológie, ženy, ktoré viedli zápas o svoje práva, postavenie a navyše ctili solidárnosť a podporu. Neboli to žiadne „žienky domáce“, ale progresívne zmýšľajúce ženy, ktoré si vybrali tú ťažšiu cestu. A aj vďaka nim to už tie ďalšie mali jednoduchšie. O príbehu Živeny, jej historických míľnikoch, i o jej súčasnosti hovorí predsedníčka spolku Živena Magda Vášáryová a predsedníčka Miestneho odboru Bratislava Alena Bučeková.

Beatnická femme fatale, Rimbaud v sukni. To sú prívlastky, ktoré sa spájajú s poetkou Vladimírou Čerepkovou. Na jednej strane živel, žena ktorej život je dnes rozprávaný cez množstvo divokých historiek. Na druhej strane autorka neobyčajnej poézie. Prešla si detskými domovmi, polepšovňami, psychiatrickými ústavmi, aby ju a jej talent iba ako 16-ročnú objavili práve v polepšovni. V 17-tich už bola hviezdou legendárnej poetickej vinárne Viola a stala sa jednou z troch najvýraznejších predstaviteľov beat generation u nás - spolu s Václavom Hraběm a Inkou Machulkovou. Jej búrlivý život v Prahe a neskôr v emigrácii v Paríži je dnes legendou a trochu zastiera to najdôležitejšie - jej poéziu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Vladimíra Čerepková rozpráva s autorkou nekonvenčného knižného portrétu nominovaného na cenu Magnesia litera Alicou Horáčkovou a spomínať bude aj režisér Juraj Jakubisko, ktorý o nej nakrútil krátky film.

Mohla to byt slovenská Tate Gallery, ale mohla to byť aj minulosť, budova zrovnaná so zemou. Jurkovičova Tepláreň. Stavba architekta Dušana Samuela Jurkoviča z roku 1942, kedysi na priemyselnej periférii hlavného mesta, dnes v širšom centre Bratislavy. Mesto sa mení takmer zo dňa na deň. Niečo nové vzniká, niečo sa búra, niečo zachraňuje, iné naberá druhý dych. Do pozornosti Zuzany Golianovej sa vďaka rekonštrukcii a aj zaujímavému príbehu dostáva práve Jurkovičova Tepláreň. Na rozhovor o tejto ikonickej stavbe pozvala architekta a urbanistu Petra Žalmana.

V najnovšej časti cyklu RTVS Fenomény zostúpime do bratislavského podzemia. V centre mesta, pred Starou tržnicou je vchod do mesta mŕtvych. Aj keď táto kostnica nie je rozlohou taká veľká akú môžeme navštíviť v Brne a o parížskych katakombách nehovoriac, je to fascinujúce miesto. Jej história, ako aj história miesta a niekdajších sakrálnych stavieb, ktorých bola súčasťou, odkrýva viac z histórie celého mesta. A tak nielen o kostiach starých niekoľko storočí, ale aj o príbehu niekdajšej Osady sv. Vavrinca a Kaplnky sv. Jakuba sa bude Mariana Jaremková rozprávať s archeológom Branislavom Resutíkom z Mestského úradu ochrany pamiatok Bratislava.

„Vo fotografii pre mňa existujú dve sprosté slová: umenie a dobrý vkus," povedal nemecký fotograf Helmut Newton. Tvorca plný paradoxov, ktorý je tak zbožňovaný, ako aj zatracovaný. Rodák z Berlína novátorsky vstúpil do sveta módy, vytváral nové situácie, príbehy, nálady, inak vnímal ženy. Mal šťastie na dobu, v ktorej tvoril, na spolupráce. Fotil pre Yves Saint Laurenta i pre Karla Lagerfelda. Patrili mu titulky všetkých prestížnych módnych časopisov. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény. Budete v nich počuť módneho návrhára Borisa Hanečku a novinára Zdena Gáfrika.

V roku 1964 začalo vydavateľstvo Mladé letá vydávať edíciu STOPY. A zrodil sa fenomén. Edícia bola výberom žánrov zameraná na mládež, postupne vyšlo 130 kníh, z toho 18 bolo opakovaných vydaní. Vo väčšine prípadov atraktívny, ideológiou nepoznačený výber titulov a autorov, ešte podporil legendárny dizajn. V hornej časti čiernobiely obrázok, v strede farebný pruh s názvom knihy a menom autora a pod ním štyrikrát nápis "STOPY". Mariana Jaremková venovala tejto, pre viacero generácií, kultovej edícii ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Fenomény a oslovila galeristku Idu Želinskú a spisovateľa, textára a antikvára Petra Uličného.

Dante Alighieri – významný taliansky básnik svetového významu patrí medzi najslávnejších Florenťanov – občanov Florencie. Danteológovia sa jeho kľúčovým dielom, Božskou komédiou, zaoberajú už celé stáročia. „Kniha dobovej múdrosti“ ponúka nielen sumu stredovekých informácií a príchodu renesancie, ale aj množstvo odkazov, symbolov a šifier, ktoré dodnes ponúkajú veľa otázok. To všetko sa viaže na samotnú osobnosť božského Danteho, na jeho myslenie. Bol nielen jedinečným básnikom, bol aj významným lingvistom, filozofom, vedcom, politikom, politológom, ekológom a bojovníkom. 14. septembra si pripomíname 700 rokov od úmrtia Danteho. A pri tejto príležitosti mu Zuzana Golianová venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete počuť Miroslavu Vallovú, prekladateľku z taliančiny, ktorá sa roky Danteho životom a tvorbou zaoberá a ilustrátorov Miroslava Cipára a Mareka Ormandíka.