Fenomény

Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre

Dnešné Fenomény venovala Zuzana Golianová coworkingom – zdieľaným pracovným priestorom, ku ktorým sa viaže flexibilita, sloboda, efektivita, vzájomnosť, v lepšom prípade aj dobrá káva a rýchly internet musí byť samozrejmosťou. Žiadne administratívne budovy, ani nekonečné sedenia pri káve, či lenivé rána doma v pyžame. Coworkingy - aké sú to miesta, kde sú, pre koho sú určené a aké kritériá by mali spĺňať, aby mal človek pocit, že našiel to, čo hľadal. Autorka oslovila k téme troch respondentov: Vlada Vaculíka, manažéra kreatívneho priestoru LAB v Starej tržnici, ktorý približne pred desiatimi rokmi stál pri začiatkoch tohto Fenoménu v Bratislave, keď založil Connect coworking v Cvernovke, grafického dizajnéra, výtvarníka, pedagóga Pavla Trubena z coworkingu v jednej starobratislavskej vile pod Slavínom a spoluzakladateľku coworkingu v Novej Cvernovke Michalu Hrnčiarovú.

Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre

Dnešné Fenomény venujeme dvom jazykom – slovenčine a češtine. Ide o dva najbližšie príbuzné slovanské jazyky patriace do západoslovanskej jazykovej skupiny, o dva samostatné jazyky. Zuzana Golianová sa cez vlastné skúsenosti – ako publicistka, čitateľka a diváčka zameriava na to, čo ich jazyky spája a čo rozdeľuje. Máme k nim – Slováci a Česi dnes – rovnako blízko a rovnako ďaleko? K téme oslovila Tomáša Marettu, autora novej knihy 44 česko-slovenských dorozumení; Petru Darovcovú z Českého centra Bratislava, spisovateľa Pavla Rankova, ktorého knihy sa prekladajú do češtiny; herca Milana Kňažka, ktorý hráva v českých divadlách aj po česky a za rolu Shylock v rovnomennej monodráme získal aj prestížnu Cenu Thália – v kategórii činohra je jej jediným slovenským držiteľom. Takže päť hlasov, päť pohľadov a veľa skúseností s tým, čo majú slovenčina a čeština spoločné a čo rozdielne.

Pred 60-timi rokmi mal vo Francúzsku premiéru film Vlani v Marienbade. Film - socha, film - rébus. Dodnes je snímka Alaina Resnaisa a Alaina Robbe-Grilleta solitérnou ikonou. Jednoduchý príbeh sa tu stáva nekončiacou otázkou mimo čas i priestor. Čo sa stalo vlani v Marienbade? Stalo sa vôbec niečo? Čo je realita, čo sen, čo spomienka a čo halucinácia? Majstrovské dielo vracia film k jeho podstate a súčasne ho posúva do novej éry. Nie je to iba l’art pour l’art, i keď jedna z dobových kritík hovorí: „Typický úspech snobstva v 60. rokoch? Snobstvo je niekedy dobré.” Po linke literatúra-výtvarné umenie-film sa v cykle Fenomény vydá Mariana Jaremková s filmovou teoretičkou Katarínou Mišíkovou.

Na začiatku roka sme si pripomenuli sto rokov od narodenia Friedricha Dürrenmatta. Pre mnohých môžu byť takmer synonymom jeho mena tituly divadelných hier Fyzici či Návšteva starej dámy. Bol to výnimočný, racionálny autor, ktorý poukazuje na iracionalitu sveta a človeka v ňom. V jeho tvorbe sledujeme prvok náhody, ale aj grotesky, absurdity, tematicky toho, čo ho na svete znepokojovalo – pravda, spravodlivosť, justícia, ale aj človek – záhada, ktorá sa nedá pochopiť. Aj o tom všetkom budú Fenomény Zuzany Golianovej, ktorá na rozhovor pozvala Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied Bratislava, Inštitútu germanistiky a Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a režiséra Ondreja Spišáka, umeleckého šéfa Divadla Astorka Korzo ´90.

Tetovanie patrí medzi najrozšírenejšie formy zdobenia tela. Dnes už nie je doménou konkrétnej subkultúry, spoločenskej vrstvy, nesúvisí ani s konkrétnymi kultúrami. Tetovanie ako súčasť kultúrneho dedičstva, tetovanie v úlohe obradnej, ochrannej, dehumanizačnej až po dnes prevládajúcu dekoračnú. Mariana Jaremková venovala aktu, tradícii a estetike tetovania najnovšie Fenomény a na rozhovor si pozvala antropológa Lukáša Bošňáka.

Dnešné Fenomény nás zavedú do sféry európskeho moderného tanca, predstavíme si jeho zakladateľa, slovensko-maďarského tanečníka, choreografa, estetika, mnohovrstevnatú osobnosť, fascinovanú tancom, pohybom ľudského tela. Rudolf Laban /laban/, rodák z Bratislavy, sa zaoberal psychológiou pohybu, pohybovou terapiou. Do dnešných dní ja známa Labanova analýza pohybu, vytvoril jasný, štruktúrovaný základ pre teóriu tanca a vôbec pohyb ľudského tela; bol tým, kto hľadal možnosti, ako pohyb zapísať. Kultivoval ľudí, veril, že tanec, pohyb robí človeka lepším. Fenomény o Rudolfovi Labanovi pripravila Zuzana Golianová, na rozhovor o živote, diele a odkaze tejto fenomenálnej, no i neprávom zabudnutej osobnosti, pozvala choreografku, pedagogičku, pohybovú analytičku Martu Polákovú.

Poetka, etnografka, tanečnica, filmárka. Maya Deren. Dnes o nej hovoríme ako o matke abstraktného filmu. I keď jej filmografia pozostáva iba z niekoľkých titulov, ovplyvnila množstvo umelcov. Od začiatku bola fascinovaná ľudským telom a pohybom, pričom v centre jej záujmu bol najmä tanec. Tento fokus dal vzniknúť novému umeniu, ktoré bolo označené ako choreocinema. I keď Maya Deren nebola prvou umelkyňou, ktorá skúma vzťah tanca a filmu, vo svojej experimentálnej tvorbe posunula filmový tanec za hranicu tela. Po tom čo ju choreografka a etnografka karibského tanca Katherine Dunham nasmerovala k domorodej kultúre na Haiti, objavovala nielen ich tanec, rituály, ale aj kult voodoo. Derenovej experimentovanie s vizuálnymi nápadmi je inšpiratívne dodnes. Mariana Jaremková venovala Mayi Deren ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a rozpráva sa o nej so študentkou Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Barborou Nemčekovou.

Kvety, rastlinné a zvieracie motívy fascinovali ľudí od nepamäti. Reč kvetov bola plná tajomstiev, skrytých odkazov a zašifrovaných kódov. Zuzana Golianová jej venovala Fenomény. Za témou sa vydala na tri adresy, za troma respondentkami. S historičkou umenia, kurátorkou zbierok starého umenia Slovenskej národnej galérie Zuzanou Ludikovou začala v minulosti, pri maľbách starých majstrov, pričom sa sústredili na 16. storočie. Do súčasnosti sa presunula spolu s dizajnérkou Michaelou Bednárovou, zakladateľkou pôvodnej slovenskej značky Puojd, ktorá sa vo svojich kolekciách venuje práve rastlinným motívom. A aby sme v éteri do tretice potvrdili staré známe, že spojenie umenia a kvetov má obrovskú silu, budete počuť aj rozhovor s krajinnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z bratislavského kvetinárstva Ateliér Papaver.