Fenomény

Dokumentárny film Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta mal domácu premiéru iba nedávno, no predtým už stihol získať množstvo ocenení a do svojho programu ho žiadajú ďalšie festivaly po celom svete. Len pred pár dňami získal cenu Best Alpinism&Climbing Film na najväčšom festivale horských filmov v Ázii (Ulju Mountain Film Festival, Ulsan, Južná Kórea). „Film Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na mojich štyroch kamarátov, ktorí preliezli v južnej časti Everestu legendárnu Boningtonovu cestu. Ale žiaľ, medzi veľkým víťazstvom a fatálnou prehrou môže byť len tenká čiara," povedal režisér Pavol Barabáš.

Film inšpiroval Marianu Jaremkovú v ďalšej časti cyklu Fenomény, ktorá bude hovoriť nielen o túžbe vystúpiť na najvyššie miesta našej planéty, ale aj o kráse hôr. Počuť budete slová horolezca Zoltána Demjána na besede krátko po návrate z vrcholu Mount Everestu v roku 1984 i rozprávanie znalca hôr, riaditeľa niekoľkých festivalov horských filmov – Vancouver International Mountain Film festival, Hory a mesto v Bratislave a San Vito Climbing festival na Sicílii – Alana Formánka.

„Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou.

Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre

Žijeme vizuálnu dobu, čas, keď sa vraciame k remeslám a k ľudovej kultúre v tom najlepšom zmysle slova. Všeličo, čo malo svoju slávu, potom akoby zapadlo, sa teraz opäť vracia ovenčené záujmom nadšencov, ktorí stoja za renesanciou – napríklad modranskej keramiky, majoliky. Zuzana Golianová sa vybrala do Modry, aby sme sa o nej dozvedeli viac. O jej histórii, ktorá siaha až do 17. storočia, k jej vývoju, zlatému obdobiu, až po súčasnosť. Hrnčina, habánska keramika, zdobenie, vypaľovanie, glazúra, maľované ornamenty. A farby: žltá, zelená, modrá a fialová. Po dnešných Fenoménoch sa zrejme aj vy pridáte k tým, ktorí tvrdia, že džbány modranskej keramiky majú byť plné vína a misy plné guľášu, pretože tak chutí lepšie. Nemusia visieť len na stenách. Budete počuť kurátorku Múzea slovenskej keramickej plastiky Slovenského národného múzea Agátu Petrakovičovú Šikulovú a Mirku Fuňovú, ktorá obnovila výrobu tradičnej majoliky. A hraď bude aj Banda, ktorú do Modry, napríklad na oslavu hliny radi pozývajú.

Josef Sudek patrí k najvýraznejším osobnostiam (nielen) českej fotografie. I keď sám na otázku, či je fotografia umenie, odpovedal: „Nie je. Je to pekné remeslo, ktoré potrebuje určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás." Jeho zachytenie reality okolo nás umením určite je. Či sú to zátišia, chrámové priestory, Praha i jej periféria, krajina, alebo stromy, to všetko na Sudkových fotografiách vďaka jeho citu pre svetlo nadobúda status poézie, sna, metafyzična. Je v nich krása, tajomno, melanchólia, pokoj. Pri príležitosti 125. výročia narodenia Josefa Sudka venovala Mariana Jaremková ďalšiu časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény práve tomuto výnimočnému umelcovi a jeho intímnemu svetu. Zhovára sa s kurátormi Katarínou Mašterovou z Ústavu dějin umění Akademie věd Českej republiky a Janom Mlčochom z Uměleckoprůmyslového musea v Prahe.

Pes Jonatán, suseda Kadrnožková, spolužici Pažout a Horáček a samozrejme čarovné sluchátko... Áno, reč bude o jedinečných – bežných a predsa čarovných – príbehoch žiakov z 3. B. Machovi a Šebestovej. Príbeh vyrozprávaný rozprávačom, detský svet, zdravé priateľstvá, chuť konať dobro, humor, nonsens, dynamika, jednoduché charektery, čary. To všetko sa dá nájsť v knihe autora Miloša Macourka a ilustrátora Adolfa Borna. Aj preto zaradila Zuzana Golianová knihu Mach a Šebestová do cyklu Fenoménov. V relácii budete počuť aj hlas herca Petra Nárožného, ktorý príbehy fenomenálne načítal, Evu Urbanovú, literárnu kritičku, odbornú asistentku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, autorku oceňovanej knihy Jeleňatý a Kravatý a jednu z najoriginálnejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek Martinu Matlovičovú.

Záujem o posmrtný život nájdeme v rôznych podobách naprieč všetkými kultúrami. Dnes obdivujeme pyramídy v Egypte či Južnej Amerike a v 70. rokoch v Číne náhoda priniesla objav, ktorý odhalil viac z pozemského i posmrtného života Prvého cisára. Bolo o ňom známe, že sa od mladého veku usiloval zvíťaziť nad smrťou. Aby dosiahol nesmrteľnosť, dal si postaviť hrobku - rozsiahlu podzemnú nekropolu stráženú terakotovou armádou. O tomto výnimočnom objave, ktorý fascinuje celý svet, sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Mariana Jaremková rozpráva s vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV, sinologičkou a prekladateľkou Danielou Zhang Czirákovou.

V šatníku ich majú milióny ľudí, všetky generácie, muži, ženy, deti a to naprieč kontinentami. Nohavice z pevnej bavlny, denimu, modrej farby, s piatimi vreckami, nitami a oranžovým viditeľným stehom. Také sú jeansy, či rifle, alebo texasky. Pôvodne pracovné nohavice amerických kovbojov po svojom ovládli svet a odevný dizajn na niekoľko spôsobov. Patent na ne bol vydaný v roku 1873, ich príbeh je tu už celé desaťročia. Zuzana Golianová im venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete v nich počuť Zuzanu Šidlíkovú, kurátorku zbierky módy a textilu Slovenského múzea dizajnu a dizajnérku Danu Kleinert. Z hudby zaznie Elvis Presley a David Bowie so svojím hitom Blue Jean.

Relácia RTVS Rádia DEVÍN Fenomény bude tentoraz ladiť. A to majstrovsky. Reč totiž bude o slávnych stradivárkach. Experti dodnes hľadajú odpoveď aké tajomstvo je za ich brilantným zvukom. Talianska Cremona bola a je mestom slávnych majstrov husliarov. Prečo sa práve husle jedného z nich - Antonia Stradivariho - stali synonymom dokonalosti a dodnes sú považované za najkvalitnejšie na svete? Mariana Jaremková oslovila husľového virtuóza a znalca historických sláčikových nástrojov Jaroslava Svěceného, ktorý mal možnosť hrať na niekoľkých stradivárkach a počuť budete aj potomka slávneho Stradivariho.

Galerijná pedagogika je sama o sebe fenoménom a v reflexii sa jej na frekvenciách Rádia DEVÍN často venuje aj Zuzana Golianová. Tentokrát sa sústredila na jeden konkrétny vzdelávací program, ktorý ponúka Galéria mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci a viaže sa na stálu expozíciu s názvom Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo. Jej téma je zároveň otázkou „Prečo sochy nemajú ruky?“.