Fenomény

Multimediálne divadlo je dnes už súčasťou mainstreamu. V roku 1958 to však bol experiment. Na medzinárodnej výstave Expo 58 v Bruseli pripravila Československá republika reprezentatívny kultúrno-spoločenský program Laterna magika. Projekt s unikátnym prístupom k divadelnej poetike spájajúcej filmové projekcie s javiskovou akciou vytvorili režisér Alfréd Radok s bratom Emilom a scénograf Josef Svoboda. Laterna magika - prvé multimediálne divadlo na svete - má za sebou už viac ako šesť dekád existencie a zostáva stále divácky príťažlivým. V cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény v rozhovore s Marianou Jaremkovou spomína na spoluprácu s Josefom Svobodom v Laterne magike kameraman Laco Kraus a počuť budete aj trojicu zakladateľov Laterny magiky.

Zuzana Golianová bola s mikrofónom na Kapitulskej ulici č.1, čo je adresa 700rokov starého domu; dostal názov Dom Albrechtovcov. Išlo o významnú rodinu – umeleckú, hudobnú, humanistickú -, ktorá znamenala pre život kultúrnej Bratislavy a pre vtedajšiu komunitu skutočne mnoho. Nadšenci založili združenie ALBRECHT FORUM s cieľom obnoviť priestor Domu Albrechtovcov so záhradou a vytvoriť v ňom kultúrne centrum pre klasickú hudbu, literatúru, výtvarné umenie, divadlo, film, filozofiu, vedy o umeniach i ďalšie spoločenské vedy. Aj o tom sú dnešné Fenomény – o histórii aj prítomnosti Domu Albrechtovcov.

25. januára 1688 sa podľa jednej z verzií narodil Juraj Jánošík. V ten istý deň, 25. januára len o 198 rokov neskôr sa narodil Daniel Siakeľ, jeden z bratov Siakeľovcov, ktorí stoja na začiatku histórie slovenskej kinematografie. Ich film Jánošík (v réžii Jaroslava Siakeľa) je prvým slovenským dlhometrážnym hraným filmom. Premiéru mal 25. novembra 1921, a tak prvé tohtoročné Fenomény Mariany Jaremkovej budú aj naším prvým príspevkom k storočnici slovenského filmu, ktorú si budeme v tomto roku pripomínať.Tak ako je fenoménom Jánošík bratov Siakeľovcov, tak je fenoménom aj samotný Jánošík ako súčasť slovenského umenia. Od ľudovej slovesnosti, cez literatúru, hudbu, výtvarné umenie až po film. A na ten bude aj fokus vo Fenoménoch venovaných meniacej sa podobe Jánošíka v slovenskom filme.

O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste, vás v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zigmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste – nateraz jej príbeh končí.

Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou.

Rok 2020 je aj Rokom Adolfa Loosa - významný viedenský architekt českého pôvodu, kľúčová osobnosť modernej architektúry, sa narodil presne pred 150-imi rokmi. Bol predstaviteľom vtedy nového štýlu, presadzoval modernú architektúru bez ornamentov, v puristickom duchu. Jeho dielo dnes hodnotíme – okrem iného – ako nadčasové. Stavby Adolfa Loosa môžeme najbližšie obdivovať vo Viedni, Prahe, či v Plzni. Jeho Müllerova vila v Prahe predstavuje vrchol jeho tvorby a dnes funguje ako múzeum života a diela Adolfa Loosa. Ale môžete sa vybrať aj ďalej – napríklad v Paríži stojí dom, ktorý vytvoril pre dadaistu Tristana Tzaru a pre Josefine Bakerovú vytvoril návrh stavby, tá sa však nikdy nerealizovala. Autorka dnešných Fenoménov Zuzana Golianová zaradila jej skladbu k rozprávaniu s historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Zuzana Golianová pripravila Fenomény ušité na mieru času, kedy ich vysielame. Na Vianoce sa zamerala na vianočnú hudbu. Hovoriť o nej bude s hudobnými publicistami Rádia Devín Silviou Zvarovou a Andrejom Šubom, ktorý vás prevedie históriou a tradíciami adventnej a vianočnej hudby. No v prvom rade sa bude viac hrať než rozprávať. A práve hudobný výber – spojenie pozemského s nebeským - bude aj dôkazom pestrosti vianočnej hudby. Vo Fenoménoch bude znieť oratórium od J. S. Bacha, počuť budete aj starý anglický zbor ale aj Annie Lennox a samozrejme aj slovenskú ľudovú koledu v podaní speváckeho detského súboru Vienok a SĽUKu.

Malé kostolíky aj veľkolepé katedrály – keď vystúpate na vrchol ich veží, objavíte tam svet sám pre seba. A v jeho strede srdce, srdce zvonu. Tradičné ručné zvonenie bolo zaradené aj do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a veľkú zásluhu má na tom kampanológ Juraj Gembický, s ktorým sa Mariana Jaremková rozprávala o zvonoch ako umeleckých dielach. Spisovateľ Ivan Kadlečík napísal: „keď už ľudia strácajú živé srdce, nechajme ho aspoň zvonom“. Už o niekoľko dní sa vo sviatočnom vianočnom čase rozozvučia malé i tie najvzácnejšie zvony aké ukrývajú napr. Dóm sv. Alžbety v Košicicah či Katedrála sv. Martina v Bratislave.

V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Zuzana Golianová venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Čo sa z nich dozvieme, o aký zdroj ide, akú správu v nich chcela o sebe Plath zanechať? Aj o tom hovorí autorka relácie spolu s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou.

V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa už Mariana Jaremková venovala predčasne zosnulému fotografovi Robertovi Mapplethorpovi. No zatiaľ čo telá na jeho fotografiách sú dokonalé, fotograf Jan Saudek hľadá – a nachádza – krásu aj v nedokonalostiach. V máji oslávil 85. narodeniny a oslávil ich retrospektivnou výstavou v Prahe, i novou knihou – rozhovorov s kňazom Karolom Lovašom. „Túžil som po sláve a bohatstve – a nič z toho som nedosiahol. Ale niekoľkokrát som stál blízko nevýslovnej krásy – vždy to bola žena a to bolo pre mňa omnoho viac,“ hovorí o svojej tvorbe. Len pred niekoľkými dňami sa skončila výstava jeho diel v Prešove a stále ešte môžete navštíviť výstavu Jan Saudek 85 v Bratislave. Aj pri tejto príležitosti budú najnovšie Fenomény patriť tomuto „prorokovi nehy“.