Fenomény

Zuzana Golianová sa rozhodla venovať v tejto časti cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény gramofónovým platniam, elpéčkam, vinylu... to sú všetko názvy, ktoré sme mali vo svojej slovnej zásobe približne do 90. rokov. Potom tento hudobný nosič, ktorý lákal nielen hudobníkov, ale aj výtvarníkov a v prvom rade zberateľov, vytlačili kompaktné disky, cédečka. Trvalo niekoľko rokov a dnes hlásia výrobcovia LP platní rekordné čísla predajov. Autorka oslovila dvoch zberateľov, milovníkov hudby: hudobného publicistu Olivera Reháka a hudobného redaktora Rádia DEVÍN Igora Javorského.

Ak sa povie 90. roky a divadlo, povie sa Stoka. Dnes, keď toto divadlo opäť hľadá priestor, si v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenieme, kde sú začiatky tohto dnes už kultového divadla, čím aj odpovieme na otázku prečo by malo – už s hlasom novej generácie – ďalej pokračovať. Pretože Stoka to je množstvo príbehov – tých, ktorí v nej pôsobili aj tých, ktorí boli/sú jej pravidelnými divákmi. Je to kus našej divadelnej histórie, ale rezonujúci bez nostalgie aj v súčasnosti. O vzniku fenoménu divadla Stoka je táto mozaika, ktorú autorka relácie Mariana Jaremková vyskladala z rozhovorov s Luciou Piussi, Ľubom Burgrom a samozrejme Blahom Uhlárom.

V relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa zvykneme venovať umelcom a umelkyniam – ich osobnostiam, tvorbe, konkrétnym umeleckým dielam alebo prúdom, žánrom, javom či médiám. Tieto Fenomény sú venované včele. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala troch hostí, ktorých včela spája. A všetci sa zhodli na tom, že ich nemožno neobdivovať a dokonca ani neľúbiť. Na Slovensku evidujeme okolo 650 druhov včiel, no len jedna rodí med. Aké sú to tvory, ako spolu komunikujú, čo potrebujú a čo môžeme urobiť my pre to, aby boli včely šťastnejšie? O tom všetkom autorka dnešného dielu s trojicou hostí: Simona Čechová – ilustrátorka, včelárka; Róbert Kňažko – mestský včelár, kameraman a Ján Jánoš – šperkár, dizajnér.

K porevolučným 90. rokom neodmysliteľne patrí aj špeciálny agent Roger Krowiak – elegantný gangster s neodolateľným šarmom, slabosťou pre ženy, operu, stredovekú filozofiu a chesterfieldky. Jeho príbehy začali vychádzať na pokračovanie v Kultúrnom živote a keď týždenník zanikol, Krowiak opustil Slovensko. Krowiakove dobrodružstvá sme mohli znovu prežiť neskôr na Novej scéne, kde dostal podobu „divadelného komiksu s pesničkami" a vyšla neprehliadnuteľná publikácia, kde fanúšikovia našli všetky príbehy, dnes už neodmysliteľný Danglárov komiks, podrobné zoznamy mŕtvol, sexuálnych eskapád či zbraní, komentáre autorov, doslov špecialistu na literárne vraždy… a dokonca aj rozhovor so samotným Krowiakom. Postavu Krowiaka vymyslel Peter Pišťanek, pripojil sa k nemu Dušan Taragel a postupne aj ďalší autori ako Viliam Klimáček, Martin Ciel, Peter Uličný, Vladimír Balek a mnoho ďalších. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény špeciálneho agenta Rogera Krowiaka za autorov v rozhovore s Marianou Jaremkovou oživujú Dušan Taragel a Viliam Klimáček, ktorý mu dal aj divadelnú podbu a samozrejme ten, ktorý mu dal „ksicht" - Danglár.

Na Benátky sa dá pozrieť viacerými spôsobmi, no vždy zostávajú jedinečné, fenomenálne. Mesto svetla a farieb, mesto starého a nového, mesto lesku, bohatstva, mesto holubov a turistov. Internet láka na najromantickejšie mesto sveta, a rovnako tak na mesto miznúcej romantiky. Mesto – bývalá veľmoc – na severovýchode Talianska. Mesto, ktoré lákalo umelcov, inšpirovalo a inak to nie je ani dnes. Spomeňme benátske Bienále umenia aj prestížny Medzinárodný filmový festival a to nie je ani zďaleka všetko. Zuzana Golianová ponúka v tejto časti relácie RTVS Fenomény tri pohľady na Benátky. Na historickú Veneziu spolu s bývalým vysokoškolským učiteľom, diplomatom, taliančinárom Františkom Hruškom, na spojenie starého a súčasného umenia s kurátorkou Petrou Hanákovou a na Benátske sklo – ako ikonu mesta – s výtvarníkom, sklárom Palom Machom.

Mám igelitku zo Západu teda som... niekto! 80. roky všeobecne sú plné bizarností, úprimne, ich občasný návrat desí každého kto má vkus. Z rodinných albumov záhadne zmizli fotky s nepodarenou trvalou a tričkami so Sandokanom. Jedným z takýchto fenoménov je aj igelitka, ale nie hocijaká. Mať v dobe socializmu igelitku zo Západu vám okamžite zaručilo pozornosť a obdiv. Dnes mať igelitku znamená, naopak, nižší sociálny status alebo absenciu vkusu. O fenoméne igelitky, jej histórii i podobe západného fetiša v dobe socializmu sa Mariana Jaremková zhovára s kurátorom, kustódom a vedúcim Slovenského múzea dizajnu Marošom Schmidtom.

Írsky spisovateľ, autor absurdných drám, rozhlasových a televíznych hier, scenárov, románov, básnik a prekladateľ. Plachý človek, ktorý sa vyhýbal publicite, a to aj po získaní Nobelovej ceny v roku 1969, ktorú si osobne ani neprevzal, po cenu poslal do Štokholmu svojho vydavateľa. Zamiloval si Francúzsko, Paríž, intelektuál, humanista, protifašistický bojovník, na ktorého veľmi doľahla II. svetová vojna, ale aj športovec. Ako sám hovorieval, kľúčové slovo v jeho hrách je slovo „možno“. O stvoriteľovi Godotam, v rámci cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, hovorila Zuzana Golianová s teatrológom, divadelníkom a pedagógom na VŠMU Martinom Ondriskom.

Všetci ho poznajú pod menom Banksy. Rokmi sa z mena stala medzinárodne známa značka a zo street artistu mienkotvorný umelec. Banksyho diela nestrácajú rokmi na svojom kritickom politicky-spoločenskom statuse a aj vďaka popularite Banksyho majú celosvetový dosah. Jednoduchý nápad, ale silný význam v (ne)radikálnom geste. Banksyho diela môžete vidieť aj na Slovensku, v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach vedľa diel Keitha Haringa či Basquiata. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény ho v rozhovore s Marianou Jaremkovou predstavuje riaditeľ múzea Martin Cubjak.

Vlani sme si pripomenuli 200. výročie narodenia veľkého amerického básnika, esejistu, novinára a humanistu Walta Whitmana. Zakladateľa voľného verša v svetovej modernej poézii, významného predstaviteľa amerického transcendentalizmu. Jeho poéziu poznáme vďaka prekladom do slovenčiny a dokonca poznáme aj ich hudobnú podobu. Pri tomto všetkom – literatúre aj hudbe – sa pristavila autorka tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová v rozhovore s prekladateľom, básnikom Martinom Solotrukom a hudobníkom, vydavateľom Róbertom Pospišom.

V posledných rokoch patria medzi najvyhľadávanejšie slová na internete hoax, fake news, postfaktuálna doba. Mariana Jaremková im venuje túto časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a o nevinných mestských legendách, cez konšpiračné teórie až po strach a nenávisť šíriace hoaxy hovoria teoretik popkultúry Juraj Malíček a spoluautori knihy Prečo ľudia veria nezmyslom? Vladimíra Čavojová a Marek Jurkovič.