Fenomény

„Začal som premýšľať o ľuďoch nie ako o indivíduách, ale ako o strojoch, a po ceste som uvažoval o výraze, ktorý by označoval človeka schopného pracovať, nie však myslieť. Táto idea je vyjadrená českým slovom – Robot,“ napísal v roku 1924 český spisovateľ, ktorý sa stal svetoznámym dramatikom, novinár Karel Čapek. Svoju slávnu hru R.U.R. napísal pred sto rokmi - v lete 1920. Jej prvé uvedenie na javisku sa konalo hneď v roku 1921, krátko na to text inscenovali v divadlách vo Varšave, v Belehrade, New Yorku, Londýne, vo Viedni, v Zürichu, Budapešti, Krakove, Paríži, Tokiu, aj v iných mestách. Táto dráma otvorila Čapkovi svet. Zuzana Golianová jej venovala najnovšie Fenomény, o hre sa rozprávala s literárnym vedcom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Petrom Darovcom a divadelným režisérom Ondrejom Spišákom.

Legendami opradený sochár F. X. Messerschmidt patrí neodmysliteľne ku geniu loci starej Bratislavy. Zanechal tajomstvo, ktoré má niekoľko desiatok tvárí. Jedna sa na nás mračí, druhá sa rehoce, iná zúri, ďalšia zíva. Séria charakterových hláv svojou expresivitou nedovolí len tak prejsť okolo. Dráždi a provokuje k množstvu interpretácií. Skúmajú ju kunsthistorici i psychoanalytici. O fenoméne F. X. Messerschmidt a jeho charakterové hlavy sa Mariana Jaremková rozpráva s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v GMB Janou Lukovou.

Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény je venovaná legende slovenskej fotografii Martinovi Martinčekovi. Vo svojej tvorbe sa zameral na krajinu, milovaný Liptov a na obyčajných ľudí, ktorí žili svoje životy tak, ako sa dalo, ako vedeli. Život Martina Martinčeka, civilným povolaním právnika, ovplyvnila politické situácia, najmä udalosti po februári 1948. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie teoretika a historika fotografie, publicistu Mariána Pauera a z archívu Slovenského rozhlasu vybrala aj hlas samotného Martina Matinčeka, jeho manželky, výraznej osobnosti slovenskej maľby Ester Šimerovej-Martinčekovej, aj básnika Milana Rúfusa.

Sú skladby, ktoré preslávili až ich cover verzie. Je zaujímavé sledovať, že niektoré pesničky opakovane prekračujú vďaka cover verziám žánrové škatuľky a niekedy vznikajú zaujímavé kombinácie (a občas aj celkom bizarné - Sid Vicious/Frank Sinatra, Black Sabbath/Marie Rottrová). Mnohé cover verzie majú svoje príbehy i škandály. Niektoré pôvodnú skladbu povýšili, iné sú skôr hudobnými úletmi. Po ikonických skladbách siahajú začínajúce kapely, ale i interpreti, ktorí sú už sami hudobnými ikonami. O fenoméne cover verzie sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovárajú Mariana Jaremková a Ján Dúbravský.

Je veľa kníh, filmov či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej v rámci autorského cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spracovala Zuzana Golianová.

Na jednej strane historické fakty, na strane druhej krvavá legenda. Práve vďaka nej sa Alžbeta Báthory stala fenoménom. I keď nie je pravdivá. A odráža sa to aj v umení. Vo filmových spracovaniach jej príbehu prevažujú horory, stala sa múzou black metalových kapiel a aj pre literátov je vďačnejšia podoba ženy ponorenej v krvi mladých dievčat. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Mariana Jaremková pozrela ako príbeh najmocnejšej ženy svojej doby a legendu, ktorá jej zabezpečila pofidérnu slávu, spracovali napr. Juraj Jakubisko, Viktor Kubal, Radošinské naivné divadlo či, dnes už žiaľ zosnulí, historik Pavel Dvořák spolu s fotografom Karolom Kállayom.

Divadlo na korze bolo divadlo, ktoré existovalo veľmi krátko, no pre slovenské divadlo je dodnes obrovským prínosom. Za tri sezóny 1968 – 1971 vytvorilo čisto generačné – a dnes už vieme, že aj legendárne divadlo –, osem inscenácií. Osudové stretnutie, absolútna súhra vo videní spoločnosti, jednota v divadelnej estetike bez manifestu. V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa tejto zásadnej divadelnej scéne venuje Zuzana Golianová. Budete počuť divadelného historika Vladimíra Štefka, Milana Lasicu, Martina Hubu, Petra Mikulíka, Martina Porubjaka, Kornela Földváriho, čiže aj hlasy, ktorých nositelia už nie sú medzi nami, no spoluvytvárali Divadlo a korze.

Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou.

Zuzana Golianová sa v najnovšej časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zamerala na debuty – na prvé vystúpenia, prvé diela v literatúre, hudbe i v kinematografii. Pozrela sa na debuty ako na prieniky danej doby, talentu, spoločenskej objednávky, charakterov a osudových príbehov umelcov a umelkýň. O mnohých vieme, možno si myslíme, že aj dosť, a pritom neevidujeme, že ide o celoživotných debutantov. Čo je za tým? Po tom autorka pátrala spolu so svojimi hosťami: prekladateľkou Gabrielou Magovou, filmovou publicistkou Marianou Jaremkovou, hudobným redaktorom Jánom Dúbravským a hudobným publicistom Igorom Javorským.

Príbeh bratislavského metra je už dnes viac mestskou legendou ako takmer realizovanou realitou. Po opakovaných snahách je – stále sa rozrastajúce a ľudnatejšie – hlavné mesto Slovenska bez metra a postupne sa strácajú aj jeho posledné torzá v Petržalke. Mariana Jaremková sa v tomto diele relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény o fenoméne „bratislavské metro” rozpráva s Petrom Martinkom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.