INESS do UCHA

Prečo sa každá debata o zdravotníctve po pár minútach zvrhne na hádku o faktúrach? A pacient v nej akoby vôbec neexistoval? Martin Vlachynský rozoberá, ako slovenské zdravotníctvo dodnes tiká podľa scenára spred roku 1989: štát ako jediný skutočný „zákazník“, poisťovne ako nákupcovia a pacient niekde úplne mimo hry. Chýbajú čísla, ktoré by naozaj niečo vypovedali - ako dlho sa čaká na onkologické vyšetrenie, koľko pacientov skončí po zákroku s komplikáciami? Kam by sa dal systém posunúť a čo si môže Slovensko požičať od britského zdravotného systému? To si vypočujete v dnešnom audiokomentári.

Originál

Slovenská vláda po rokoch váhania pristúpila k výraznému zvýšeniu pomoci energeticky náročným podnikom, ktoré doplácajú na drahé emisné povolenky - vďaka tomu môžu Slovalco a OFZ opäť rozbehnúť výrobu. Autor komentáru Martin Vlachynský rozoberá paradox európskej klimatickej politiky: tá isté odvetvia najprv zaťaží vyššími nákladmi na elektrinu a následne im časť z toho istého balíka peňazí vracia formou kompenzácií. V komentári tiež vysvetľuje, prečo túto možnosť predchádzajúce vlády dlho ignorovali - peniaze z predaja povoleniek totiž doteraz slúžili skôr ako pohodlný zdroj na krytie štátneho rozpočtu a nástroj politickej kontroly nad rozdeľovaním dotácií.

Publikácia „Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka" je dostupná na webe INESS: https://iness.sk/ako-kompenzovat-priemysel-za-nepriame-naklady-uhlika/

Komentár Martina Vlachynského si môžete prečítať aj na: https://iness.sk/lacne-priemyselne-body-pre-koaliciu/

Nové štátne kurikulum = reforma, ktorá nevyhovuje nikomu.

Od 1. septembra prechádzajú prvé ročníky základných škôl na nový štátny vzdelávací program – výsledok reformného úsilia, ktoré trvalo viac ako päť rokov a prežilo päť ministrov školstva. Analytik Róbert Chovanculiak v komentári popisuje, prečo sa najväčšie prednosti dokumentu (modernizácia, dôraz na kompetencie, väčšia rámcovosť) zároveň stávajú jeho najväčšími slabinami. Kurikulum zostáva rozsiahle na vyše 700 strán, no zároveň príliš vágne a nekonkrétne. Výsledkom je kompromis, ktorý nevyhovuje ani školám so silnou vlastnou víziou vzdelávania, ani tým, ktoré naopak potrebujú jasný praktický návod na prípravu hodín.

Aké riešenie navrhuje INESS si vypočujete v tomto dieli podcastu.

Celý komentár Róberta Chovanculiaka si môžete prečítať tu: https://iness.sk/reforma-reformovania-skolstva/

Publikáciu „Ako prelomiť ľady v školstve", v ktorej sa venujeme tematike autonómnych, tzv. charterových škôl je dostupná tu: https://iness.sk/wp-content/uploads/2023/03/ako_prelomit_lady_v_skolstve.pdf

Ako skrotiť záplavu regulácií?

Kým v USA vzniklo v rokoch 2019 – 2024 približne 5 500 nových regulácií, v EÚ ich za rovnaké obdobie pribudlo až 13 000. Komentár sa pýta, prečo je taký ťažký prelomiť tento rastúci trend byrokracie, hoci si ho uvedomujú aj samotní politici.

Ako možné riešenie predstavuje iniciatívu Hospodářské komory ČR s názvom Byrokratický detox a jej Antibyrokratický zákon. Jeho kľúčovým nástrojom sú takzvané „tabuľky povinností“ – povinná príloha ku každému zákonu, ktorá jasne definuje, kto, v akej situácii, dokedy a podľa akého paragrafu má akú povinnosť.

Celý komentár je dostupný na: https://iness.sk/tabulkami-povinnosti-proti-byrokracii/

_____Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.

Poplatky v zdravotníctve sú večnou témou slovenských zdravotníckych debát – a napriek desiatkam odborných analýz sa politické riešenie stále nerodí. V tomto diele podcastu INESS do UCHA sa s Martin Vlachynským pozeráme na to, prečo je to tak.

Väčšina návrhov ide cestou „vyčleň, zreguluj, zakáž“ – rozdeliť poplatky do kategórií a tie problematické jednoducho zakázať pod hrozbou sankcií. Znie to logicky, ale ignoruje skutočnú príčinu, prečo poplatky vôbec existujú: nesúlad medzi ponukou a dopytom. Niektoré ambulancie sú jednoducho žiadanejšie – lepší lekár, kratšie čakanie, príjemnejšie prostredie – a keď regulovaná cena od poisťovne nezodpovedá trhovej hodnote služby, vzniká priestor pre „šedý trh“ poplatkov. Ich zákaz tento rozdiel nezruší, len ho schová pod koberec.

Čo teda funguje? Pozrieme sa na príklady z Holandska, Singapuru a Rakúska, kde funguje takzvaná dvojvrstvová ambulantná sieť – kombinácia plne hradenej starostlivosti a ambulancií s voľnejším cenotvorbou. A ukážeme si, prečo je pre akúkoľvek reformu kľúčové jasne zadefinovať, na čo má pacient skutočne nárok.

Ak vás zaujíma, ako ekonómia vysvetľuje jeden z najspornejších problémov slovenského zdravotníctva, tento diel podcastu INESS na DNES je pre vás.

Komentár Martina Vlachynského si môžete prečítať aj na webe INESS: https://iness.sk/poplatky-v-zdravotnictve-ponuka-a-dopyt/

_____

Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.

Internet je plný predpovedí o masovom prepúšťaní spôsobenom AI. V tejto epizóde sa pozeráme na to, prečo sa podobné scenáre v minulosti nenaplnili – od Jevonsovho paradoxu (efektivita zvyšuje dopyt, nie nezamestnanosť) až po fakt, že väčšina povolaní je balíkom mnohých prepojených úloh, nie jednou izolovanou činnosťou. Príklad rádiológie ukazuje, že AI dokáže prekonať expertov pri čítaní snímok už roky – a napriek tomu rádiológov dnes pracuje viac než predtým.

Celý komentár analytika Róberta Chovanculiaka si môžete prečítať na webe INESS: https://iness.sk/nikto-nevie-komu-umela-inteligencia-zoberie-pracu/

_____

Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.

Európska komisia pripravuje nový viacročný rozpočet EÚ na roky 2028 - 2034, ktorý má byť výrazne väčší než doteraz – nielen pre podporu obrany či pomoc Ukrajine, ale najmä pre rast ambícií v oblastiach ako digitalizácia a konkurencieschopnosť. Otázkou však zostáva, kto za toto navýšenie zaplatí.

V tejto epizóde sa pozeráme na to, prečo navrhované nové zdroje príjmov EÚ podľa analytika Radovana Ďuranu postrádajú fiškálnu logiku a môžu poškodiť konkurencieschopnosť aj rast firiem v členských štátoch, vrátane Slovenska.

Rozoberáme:

• Prečo má byť nový rozpočet EÚ o 15 % väčší a kam pôjdu peniaze navyše?
• Ako môže navrhovaná daň z obratu firiem zasiahnuť slovenské podniky?
• Prečo zdieľanie výnosov z emisných povoleniek, elektroodpadu a tabakových daní s Brusselom nedáva ekonomický zmysel?
• Aký je alternatívny pohľad na to, ako by mohla byť EÚ financovaná jednoduchšie a efektívnejšie?
• Koľko by nové dane reálne stáli priemernú slovenskú rodinu?

Celý komentár Radovana Ďuranu zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať tu: https://iness.sk/nove-europske-dane-nedavaju-zmysel-a-nie-su-potrebne/

Publikácia Alternatívny rozpočet EÚ, v ktorej predstavil INESS spolu s EPICENTER Network návrhy na zmenu rozpočtu je zverejnená tu: https://iness.sk/alternativny-rozpocet-eu/_____Držíme krok s dobou a hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.

Hitparáda negatív tretieho balíčka „konsolidácie“ má veľa favoritov. U mňa víťazia živnostníci. Dopad balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich bude bez preháňania doslova likvidačný. Netvrdím to ja, ale matematika.

Napríklad: Z 1 000 eur mesačne pošle živnostník  425 eur lenna odvody, teda 42,5 % príjmov. Vážení, to je o skoro 3 percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí zceny práce zamestnanec s cenou práce 1 000 eur! (Cena práce 1000 eur predstavuje hrubú mzdu 734 eur mesačne, čo je pod úrovňou minimálnej mzdy. Môžeme však uvažovať o zamestnancovi, čo má napríklad 80 % úväzok.)

Alebo: Napríklad živnostník-dôchodca s príjmom 250 eur mesačne by pôvodne platil len 16 % zdravotný odvod, teda 10,80 mesačne. Po novom však bude platiť aj sociálny odvod s výškou 131,34 eur. Z mesačných tržieb 250 eur tak na zdravotných a sociálnych odvodoch zaplatí 142 eur, teda 57 %! Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1705 eur ročne bude musieť zaplatiť viac odvodov, ako sú jeho príjmy.

Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského ako #INESSdoUCHA.

#konsolidacia #velkyplesk #zivnostnici #kladivonazivnostnikov #FicoIV #verejnefinancie

Progresívne Slovensko vo štvrtok, 4. septembra 2025 predstavilo svoj “Veľký tresk”. Má ísť o ”totálny reštart ekonomiky Slovenska” – prepracovaný plán v rôznych oblastiach s cieľom naštartovať slovenskú ekonomiku. Vypočujte si zhodnotenie tohto ekonomického programu od nášho analytika Martina Vlachynského. Hovorí v ňom, že síce nejde o tresk, ani o totálny reštart ekonomiky, no pozitívne ho prekvapil. Vypočujte si viac ako #INESSdoUCHA.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/dostojny-tresk/

#verejnefinancie #ekonomika #slovensko #velkytresk #dostojnytresk #INESSdoUCHA

Geograficky sa výskyt neštátnych škôl a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia neprekrýva. Preto je úplne prirodzené, že neštátne školy majú nižší podiel týchto detí. Vo svojom komentári Róbert Chovanculiak na dátach ukazuje, prečo znížiť normatívne financovanie cirkevným a súkromným školám o 20 % (teda o 600 eur ročne na jedného žiaka), ako navrhuje ministerstvo školstva, nikomu nepomôže. Vysvetľuje, že výsledok takéhoto rozhodnutia by bol presne opačný, mnohým by to situáciu zhoršilo a neštátne školy by sa stali menej dostupnými pre širšiu vrstvu obyvateľstva.

Neštátne školy sú jednoducho ďaleko od oblastí s vylúčenými komunitami. Je to ako keby sme chceli penalizovať verejné školy v Bratislavskom okrese za to, že podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia majú 0,012 %. Verejné školy tu nevylučujú tieto deti, oni sa jednoducho v ich blízkosti nenachádzajú. Ale to nerobí problém ministrovi Druckerovi, keď navrhuje finančne trestať súkromné a cirkevné školy, ktoré sú v podobnej situácii.

V súčasnosti 60 % neštátnych škôl vyberá ročné poplatky do 100 eur a ďalších 20 % vyberá poplatky do  1000 eur. Ak týmto školám znížite normatív o 20 %, budú musieť poplatky násobne zvýšiť.

Vypočujte si celý komentár v audiopodobe #INESSdoUCHA.

Link na hromadnú pripomienku, ktorú sme voči tomuto návrhu zverejnili a podporilo ju 5 463 ľudí: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/drucker-zavadza-alebo-je-zavadzany-ako-naozaj-pomoct-detom-zo-znevyhodneneho-prostredia/

#skolstvo #financovanieskolstva #sukromneskoly#cirkevneskoly #verejneskoly #ministerstvoskolstva #druckerovadilema