INESS do UCHA

AI agentky Luna a Mona nedávno naozaj viedli obchod a kaviareň s reálnymi peniazmi aj reálnymi chybami. Ich príbeh je vtipný, no zároveň núti položiť si vážnu otázku: stačí AI dať kapitál a voľnú ruku, aby sa z nej stal podnikateľ? V komentári Kataríny Ševčíkovej hľadáme odpoveď v tom, čo podnikanie skutočne znamená a prečo v ňom zatiaľ človeka nič nenahradí.

Achmea po rokoch odchádza zo slovenského trhu a predáva Union Zdravotnej poisťovni Dôvera. Analytik Martin Vlachynský pripomína, ako sľubne holandský investor na Slovensku začínal a čo všetko zmenili voľby v roku 2006. Prečo zahraničný kapitál napokon zo zdravotníctva odišiel a čo tento krok znamená pre budúcnosť konkurencie medzi poisťovňami,si vypočujete v tomto audiokomentári.

Prečo na Slovensku chýbajú spaľovne odpadu? Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najvyšším podielom skládkovania a od cieľa 10 % na rok 2035 je stále na míle ďaleko. Riešením by mali byť nové spaľovne, no zatiaľ máme len tie v Bratislave a Košiciach, kým stred krajiny zíva prázdnotou. Prečo teda nikto nepostaví spaľovňu tam, kde by to dávalo najväčší zmysel? Martin Vlachynský a Radovan Ďurana v tomto audiokomentári ukazujú, na čom podobné projekty reálne stroskotávajú – od referend cez chýbajúce dotácie až po strach politikov – a kam sa napokon presúva investičná vôľa.

Riadenie akéhokoľvek systému funguje podľa jednoduchého pravidla: čím viac požiadaviek naň naložíte, tým rýchlejšie rastie jeho zložitosť. Nie sčítavaním, ale násobením. Ministerstvo školstva akoby o tomto pravidle nikdy nepočulo. Audiokomentár Róberta Chovanculiaka mapuje, ako sa z rezortu stal generátor neustálych povinností pre 3000 slovenských škôl, a prečo je cesta von jednoduchšia, než by sa zdalo. Stačí sa pozrieť na to, ako fungujú najlepšie školské systémy sveta. Viac sa dozviete v tomto dieli podcastu INESS do UCHA.

Covid, vojna na Ukrajine, konflikt s Iránom - každá mala byť rozbuškou ekonomickej katastrofy. Ekonómovia varovali pred krízou horšou než ropný šok zo 70. rokov. Napriek tomu ceny len zriedka prekonali historické rekordy a nedostatky boli krátke, alebo si ich spôsobili vlády samy.

Prečo apokalypsa nenastala? Martin Vlachynský v tomto audiokomentári ukazuje, ako cenový systém bez centrálneho plánovania zosúladil miliardy rozhodnutí naraz a prečo je táto odolnosť dôvodom na optimizmus.

V roku 2024 sa stalo niečo, čo pred desiatimi rokmi znelo nepredstaviteľne. Priemerná mzda v Poľsku predbehla tú slovenskú. Novinári to väčšinou vysvetľujú eurofondmi, realita je však inde. Skutočným ťahúňom poľskej ekonomiky sú investície, ktoré za posledných dvanásť rokov narástli päťnásobne rýchlejšie než u nás.

Ako sa to Poliakom podarilo? V roku 2018 sa celá krajina prakticky zmenila na jednu veľkú investičnú zónu s dlhoročnými daňovými úľavami. A o tri roky neskôr prišiel ešte odvážnejší krok — daň, ktorú firma neplatí, kým si zisk nevyplatí von z podniku. Nápad si požičali od malého pobaltského suseda, ktorý ho vyskúšal ako prvý.

Výsledok? Vyše 20-tisíc firiem v Poľsku túto možnosť už využíva a pribúdajú ďalšie. Podobný návrh sa nedávno objavil aj v slovenskej opozícii. Dokázal by u nás vyvolať rovnaký efekt?

Odpovede hľadá Radovan Ďurana vo svojom audiokomentári.

Nový iPhone je drahší, Xbox tiež a na vine nie je chamtivosť výrobcov, ale niečo, o čom bežný spotrebiteľ ani nevie: boj o pamäťové čipy. Umelá inteligencia potrebuje obrovské množstvo špeciálnej vysokorýchlostnej pamäte HBM, ktorá sa vyrába na tých istých linkách ako pamäť do vášho telefónu či notebooku. Každý čip, ktorý skončí v AI serveri, chýba inde — a keď dopyt vystrelí prudšie, než dokáže rásť ponuka, cena musí ísť hore.

Znie to ako nespravodlivosť voči bežnému zákazníkovi. No história ukazuje, že presne takto to funguje vždy, keď nová technológia narazí na vzácny vstup — či už išlo o kaučuk pri nástupe automobilov, meď pri elektrifikácii, alebo železo v časoch železničnej horúčky. Vysoká cena pritom nie je zlyhanie, ale signál.

Kam tento signál v prípade AI čipov smeruje, kto na ňom zarába miliardy a prečo by zásah štátu formou dane či cenového stropu problém skôr predĺžil, než vyriešil si vypočujete v audiokomentári Kataríny Ševčíkovej.

Dvaja renomovaní ekonómovia sa nedávno priznali, že patria medzi tzv. degrowtherov — zástancov myšlienky, že ekonomický rast treba obmedziť alebo úplne zastaviť. Vo svojom texte tvrdia, že rast zlyhal ako nástroj na riešenie chudoby aj environmentálnych problémov. Realita historických dát aj súčasný vývoj v Európe pritom ukazujú presný opak. Prečo je predstava „konečnej planéty“ mylná a čo prehliadajú autori tohto hlasného vyhlásenia, sa si vypočujete v dnešnom audiokomentári Róberta Chovanculiaka.

Brusel chce od roku 2028 zväčšiť rozpočet EÚ takmer o štvrtinu a financovať ho novými európskymi daňami - od uhlíkového cla po licenciu pre veľké firmy. Slovenskú rodinu to vyjde na stovky eur ročne, firmy na desiatky miliónov.

INESS spolu so sieťou Epicenter prichádza s opačným receptom: namiesto expanzie rozpočtu rez tam, kde EÚ podľa princípu subsidiarity vôbec nemusí rozhodovať. A pripomína, že o tomto sa na Slovensku takmer nehovorí.

Analýzu o alternatívnom rozpočte EÚ si môžete prečítať tu: https://iness.sk/wp-content/uploads/2026/05/Alternativny-rozpocet-EU-INESS.pdf

Prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoje firmy do zahraničia a Slovensko sa čím ďalej tým viac stáva neatraktívnou pôdou pre zahraničných investorov? Róbert Chovanculiak vysvetľuje, že nejde o izolované rozhodnutia jednotlivcov, ale o príznak rastúcej neistoty, ktorú investori a firmy spájajú so Slovenskom. Kapitál potrebuje predvídateľnosť na roky dopredu - a časté zmeny daňovo-odvodového systému, kolísavá zahraničná politika či neriešený verejný dlh túto istotu podkopávajú.

Či je možné prebudiť tatranského tigra si môžete vypočuť v tomto audiokomentári.

Originálny komentár Róberta Chovanculiaka je dostupný na: https://iness.sk/z-tatranskeho-tigra-civava-preco-nam-nepomozu-male-zmeny/