„INESS vyzýva Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, aby prehodnotilo svoj prístup k novele zákona o financovaní škôl a pristúpilo k odbornej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami. Zníženie normatívneho financovania bez jasných cieľov, analýz a vyhodnotenia dopadov ohrozuje kvalitu a dostupnosť vzdelávania na Slovensku.“

Ministerstvo školstva predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o financovaní škôl, v rámci ktorej navrhuje zníženie normatívu pre súkromné a cirkevné školy o 20 %. Za Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sme podali k tomuto návrhu hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 5 460 občanov.

Dňa 28. júla 2025 INESS na rozporovom konaní na ministerstve školstva zastupovali Róbert Chovanculiak a Richard Vilkus. So zástupcami ministerstva diskutovali o našich zásadných pripomienkach. Ministerstvo akceptovalo jednu z pripomienok, no k ostatným sa buď nevyjadrilo, alebo ich neakceptovalo, čím rozpor nezanikol a ďalej pretrváva.

Vypočujte si audioverziu tlačovej správy INESS, v ktorej sumarizujeme aktuálne informácie o procese návrhu novely zákona o financovaní škôl a o tom, čo prinieslo rozporové konanie, ktorého sa INESS na ministerstve školstva zúčastnil.

Tlačovú správu v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/tlacova-sprava-ministerstvo-priznalo-ze-navrh-zmeny-financovania-skol-nema-kvantifikovane-ciele/

Link na znenie hromadnej pripomienky: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Komentár (aj) o financovaní priestorov súkromnýchvs verejných škôl: https://iness.sk/druckerova-dilema-pre-sukromne-skoly/

Komentár Tri mýty o súkromných a cirkevných školách: https://iness.sk/tri-myty-o-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/

#skolstvo #vzdelavanie #sukromneskoly #ministerstvoskolstva #financovanie #INESSdoUCHA

Fajčiarov vlády milujú. Sú spoľahlivými daňovníkmi, ktorí usilovne plnia štátnu kasu. Kým v roku 2019 zaplatili 766 miliónov eur, tento rok už prispejú jednou miliardou. Zvyšovanie sadzieb tabakových a už aj netabakových daní je naplánované aj o rok. Tieto „easy money“ si všimla aj Európska komisia a podľa informácií Euractivu by sa tabakové dane mali stať príjmom aj európskeho rozpočtu. Pravdepodobnosť, že tento scenár prejde, je minimálna. No čo je oveľa dôležitejšie, výrazným zvyšovaním daní sa očakávaný výber rozplýva ako dym a rozrastá sa čierny trh. Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/kazda-dan-raz-narazi-na-strop/Link na náš Index pestúnskeho štátu 2025: https://iness.sk/index-pestunskeho-statu-2025/

#dane #danztabaku #IndexPestunskehoStatu #NSI#NannyStateIndex #EU

Európska komisia predstavila nový klimatický cieľ: znížiť emisie CO2 do roku 2040 o 90 % (v porovnaní so stavom v roku 1990). S jeho predložením otáľala mnoho mesiacov a trochu rozhľadený čitateľ sa nemôže zbaviť dojmu, že trpezlivo čakala na koniec maďarského predsedníctva a nástup Dánska do tejto pozície. Faktom však zostáva, že uhlíková neutralita sveta v roku 2050 nie je za súčasnej situácie realistický cieľ. Najmä keď sledujeme Čínu, ktorá je zodpovedná za tretinu emisií sveta, ale neplánuje neutralitu skôr ako v roku 2060, prevádzkuje 1 161 uhoľných elektrární a stavia nové, pričom už len tieto, ešte nepostavené uhoľky, vyprodukujú pätinu ročných emisií CO2 celej Európskej únie. Vypočujte si komentár Radovana Ďuranu, kde vysvetľuje globálne súvislosti a realitu vo vzťahu k novému klimatickému cieľu Európskej únie.

#emisie #CO2 #uhlikovaneutralita #EU #FitFor55

Ministerstvo školstva prišlo s návrhom na zníženie normatívneho financovania pre neštátne školy o 20 %. Tento krok odôvodňuje „nespravodlivými výhodami“, ktoré majú oproti verejným školám: môžu si vyberať žiakov a od ich rodičov môžu vyberať poplatky. Práve vďaka tomu vraj môžu dosahovať lepšie výsledky, môžu údajne ponúkať vyššie mzdy a získavať kvalitnejších učiteľov na úkor verejných škôl a v dôsledku týchto efektov máme v slovenskom školstve podľa ministerstva nižšiu kvalitu vzdelávania – predovšetkým pre deti z vylúčených rómskych komunít – a horšiu inklúziu.

V nasledujúcom komentári Róbert Chovanculiak vyvracia každé z týchto troch tvrdení, hovorí o (nezamýšľaných) dôsledkoch takéhoto návrhu, o tom, ako by, naopak, poškodilo vzdelávanie a upozorňuje, že viac vzdelávacích inovácií a zlepšenie výsledkov škôl nám neprinesie obmedzenie pôsobenia neštátnych škôl, ale skôr podpora ich vzniku v problémových regiónoch. Tam máme na 50 školách 20 000 žiakov v 9. ročníku, ktorí nevedia poriadne čítať ani počítať. Vypočujte si celý komentár ako #INESSdoUCHA.

--> V tejto súvislosti INESS inicioval hromadnú pripomienku, ktorú môžete podporiť aj vy - do 8. júla 2025:

Link na hromadnú pripomienku, ktorú môžete svojím podpisom podporiť aj vy: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/tri-myty-o-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/

#vzdelavanie #skoly #financovanieskol #hromadnapripomienka #sukromneskoly #verejneskoly #INESSdoUCHA

Neflexibilný zákonník práce je problém nielen preto, že znižuje šance nezamestnaných, ale aj preto, že brzdí presun pracovnej sily smerom k produktívnejším pozíciám. Tým spomaľuje dynamiku celej ekonomiky a rast miezd. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského o tom, aké zmeny sa podarilo schváliť v Českej republike a aj o porovnaní so situáciou na Slovensku.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/ceska-vlada-zmenila-zakonnik-prace-k-lepsiemu/

Link na výsledky porovnania Cena zamestnanca 2025: https://cenazamestnanca.sk/cena-zamestnanca-2025/

#podnikatelskeprostredie #zakonnikprace #CR #Ceskarepublika #cenazamestnanca #INESSdoUCHA

Premiér Fico prekvapil vyhlásením, že „cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cesta mimoriadne ekonomicky efektívna.“ Asi sa nenájde veľa ľudí, ktorí by sa pri tejto predstave nadchli, no isto sa zíde zhrnúť si konkrétne fakty a údaje o miere úspešnosti týchto krajín. Pre príklad: vietnamské mzdy sú okolo 600 eur, aj oproti priemernému Číňanovi je priemerný Slovák stále boháč, tretina Číňanov stále žije na vidieku v podmienkach rozvojového sveta, dôchodcovia tam majú penziu okolo 25 dolárov, minimálny mesačný dôchodok vo Vietname je 13 eur... Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/cina-a-vietnam-socializmus-bez-socialna/

#ekonomickyrast #HDP #cina #vietnam #socializmus#INESSdoUCHA

Minister školstva ohlásil zámer zaviesť povinnú predškolskúdochádzku pre deti od troch rokov. Na obhajobu tohto plošného a povinného opatrenia zverejnilo ministerstvo len jednu tlačovú správu. V nej sa nachádza množstvo tvrdení, ktoré sú nepresné a neobstoja v kritickej diskusii.

Vypočujte si komentár Róberta Chovanculiaka, kde popisuje tri skupiny dôvodov, prečo je navrhované rozširovanie povinnej školskej dochádzky nesprávna verejná politika a ako by sa to dalo robiť ináč, lepšie.

Komentár bol publikovaný pri príležitosti vydania novej publikácie s názvom Mýty o škôlkach: Viac neznamená vždy lepšie. Link aj priamo na ňu nájdete nižšie.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/povinna-skolka-od-troch-rokov-je-nespravna-verejna-politika-2/

Link na publikáciu Mýty o škôlkach: Viac neznamená vždy lepšie: https://iness.sk/wp-content/uploads/2025/05/drilovanie-v-skolkach-PDF-final-version-20.5.2025.pdf

#skolstvo #materskeskoly #skolky #predskolskevzdelavanie #povinnaskolka #INESSdoUCHA

Skutočný rozsah sankcií EÚ voči Rusku je oveľa menší, než by sa z verejnej diskusie mohlo zdať. Aké ekonomické sankcie voči Rusku existujú a aký je ich dopad na slovenskú ekonomiku?

Najsilnejším nástrojom sú sankcie na finančný systém, ktoré však ovplyvňujú slovenskú ekonomiku len nepriamo, cez absenciu nových investícií alebo potláčanie obchodu. Bavíme sa však o znižovaní niečoho, čo v slovenskej ekonomike nehralo veľmi veľkú úlohu už pred sankciami. Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám – najmä v prípade zemného plynu – sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu.

Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanienajväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského, v ktorom približuje 4 kategórie sankcií EÚ voči Rusku a ich skutočné dopady.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/realita-sankcii-voci-rusku/

#sankcie #rusko #slovenskaekonomika #ruskaekonomika

V INESS sme spojili sily s ďalšími šiestimi európskymi think-tankmi a novej Európskej komisii sme predložili návrhzákladných princípov pre zelenú, ale efektívnu EÚ. Základnou myšlienkou našejreformy je opustiť centralizovaný mikromanažment emisií a sústreďovať sa len najeden jediný primárny cieľ – znižovanie emisií skleníkových plynov. Ostatnéciele, ako je podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebeenergie, zvyšovanie energetickej efektívnosti či stanovovanie termínov zákazu niektorých technológií (napríklad spaľovacích áut), sú v kontexte stanoveného emisného cieľa nadbytočné.

Ako upraviť energetickú politiku EÚ tak, aby viedla k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň v čo najmenšej miere oslabovala výkonnosť európskej ekonomiky, konkurencieschopnosť jej priemyslu a prosperitu občanov Európskej únie? Vypočujte si aj v komentári Martina Vlachynského ako INESS do UCHA.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/sk/zeleni-ale-s-rozumom

Publikácia Nová energetická politika EÚ: Čo robiť, čo nerobiť a čo zrušiť : https://iness.sk/sk/nova-energeticka-politika-eu-co-robit-co-nerobit-co-zrusit

#energetika #zelenaenergia #eu#europskakomisia #ek #greendeal #INESSdoUCHA

Predchádzajúce vlády v rámci reformy vysokých škôl zaviedlitzv. výkonnostné zmluvy, na ktoré pôjde počas troch rokov 300 mil. eur. Na webe ministerstva školstva si najnovšie môžete pozrieť aj všetky kritériá týchto zmlúv a ako si jednotlivé vysoké školy stoja. Problém je, že mnohé kritériá, ktoré výkonnostné zmluvy sledujú, nemusia viesť k zvýšeniu kvality vzdelávania na vysokých školách. Ale naopak, k jej zhoršeniu. Napríklad, oplatí sa školám prijať menej študentov a prísť o financie za ich štúdium, výmenou za splnenie jedného kritéria? Vypočujte si viac v komentári Róberta Chovanculiaka.

Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/sk/vykonnostne-zmluvy-nemusia-garantovat-vykon

#školstvo #vysokéškoly #výkonnostnézmluvy #INESSdoUCHA