Hitparáda TOP 20 SK

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ – MOJE DETI (prvá časť): Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Adaptácia Michaely Zakuťanskej sa sústreďuje len na časť prvú, ktorá je istým spôsobom otvorením jej snahy zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k dieťaťu a chápanie zodpovednosti voči nemu, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i spracovania , v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Tragédia, ktorá je dejovou pointou prvej časti novely, je tak síce smutným, ale hlboko očistným zážitkom uzatvárajúcim jedno zložité životné obdobie samotnej autorky, veľkej osobnosti slovenskej literatúry. Michaela Zakuťanská /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Zuzana Porubjaková, Peter Kadlečík, Katarína Olle a Gregor Šimko. Réžia – Adam Hanuljak, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová.

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. GEJZA VÁMOŠ – JAZDECKÁ LEGENDA: Gejza Vámoš určite patrí v slovenskej literatúre do radu osobností, ktoré len ťažko jednoznačne a jednoducho uchopiť. Podobne ako niekoľko ďalších slovenských spisovateľov prvej polovice 20.storočia, i on študoval medicínu, i on svoju prax z čerstvo založenej republiky realizoval napokon mimo Československo, i on rád a často využíval vo svojich prózach skúsenosti lekára, čo smeruje k mnohým autobiografickým odkazom v jeho tvorbe. I jeho židovský pôvod bol určite jednou z príčin, že poslednú časť svojho života strávil ako lekár v zahraničí. Najskôr v Číne, neskôr na Taiwane, až napokon skončil v Brazílii, kde napokon zomiera. Jeho tvorba sa všeobecne vníma ako príklad pesimistického, až nihilistického nazerania na svet (mal rád Nietzscheho, i Schopenhauera), a niektorí literárni vedci ho považujú dokonca za akéhosi predchodcu literárneho postmodernizmu. Novela Jazdecká legenda (v rozhlasovom spracovaní Lenky Garajovej) je takisto odrazom jeho osobnej skúsenosti, keď ako lekár v roku 1932 nastúpil na vojenské manévre československej armády. Ide však o príbeh, ktorý črty nihilizmu nenesie a je skôr satirickým pohľadom na nezmyselnosť a absurdnosť vojenskej mašinérie vo vzťahu k jeho civilnému povolaniu. Nenápadným spôsobom však o.i. ukazuje i život v novom štáte a hoci ide predovšetkým o extrakt zážitkov (vtipný, až sarkastický) v skutočnosti pre nás odkrýva oveľa viac o dobe samotnej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Marcel Ochránek, Jakub Rybárik, Tomáš Vravník, Martin Vittek, Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Jozef Benedik, Dušan Kaprálik, Dušan Vaňo, Laco Kerata, Andrea Sabová, Danica Jurčová, Laco Konrád. Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčiková, produkcia – Ľudmila Sabová.

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. LADISLAV ŤAŽKÝ– DIVÝ ADAM: Ladislav Ťažký vstúpil do literatúry už ako zrelý mladý muž s dramatickou skúsenosťou účastníka druhej svetovej vojny. Samotná vojna sa pre neho stala významným zdrojom inšpirácie, poviedky a novely ňou inšpirované niesli aj výrazné autobiografické črty. Ladislav Ťažký sa po auguste 1968 zaradil k tým, ktorí neboli ochotní pozrieť sa sebakriticky na svoj negatívny postoj k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo v časoch normalizácie patrične trpel. Novela Divý Adam je súčasťou triptychu noviel z roku 1964 vydaných pod názvom Kŕdeľ divých Adamov. Práve v nich odkazuje na osobné zážitky z II. svetovej vojny. Adaptácia Lenky Garajovej ctí pôvodinu, ale stáva sa zároveň emocionálnym extraktom reflektujúcim plazivý príchod fašizmu do našich zemepisných šírok. Atraktivita nacistickej ideológie (u nás realizovaná prostredníctvom ľudáckeho režimu), ktorá prinášala ľahké odpovede na zložité otázky, je pre mladého Janka natoľko neodolateľná, že je ochotný zaprieť to najcennejšie, čo má - rodinu. Divý Adam sa tak stáva dramatickou sondou do drastickej doby počiatkov vojny na našom území, ktorá hlboko poznačila niekoľko ďalších generácií. Samotné spracovanie teda odkazuje i k roku 1938, k jednému z menej slávnych, hoci o to podstatnejších výročí, ktoré si tento rok pripomíname. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Helena Geregová, Matúš Kvietik, Štefan Martinovič, Dušan Vaňo, Mária Landlová, Miroslava Drínová a Jozef Benedik Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Ľudmila Sabová.

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. BOLESLAV BRATISLAVSKÝ: V BORBE S TEMNOTOU: Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú. Novela (románová črta) V borbe s temnotou však pracuje s námetom všeobecnejším, odvíjajúcim sa od potreby súdobej literárnej a umeleckej obce vôbec, vzdelávať a vychovávať „slovenský ľud“. Boleslav Bratislavský (právnik) nie je síce v rozprávaní tohto príbehu nijak zvlášť dramatický, ale jeho osobný záujem a potreba pozdvihnúť úroveň vzdelania bežných občanov nášho „regiónu“ (pred vojnou i po nej) dávajú tejto novele punc naliehavosti a silnej (hoci občas trochu naivnej) výpovednej hodnoty. Z Ameriky navrátivší sa bývalý sedliak Válek sa rozhodne vo svojej dedine založiť čitateľský spolok. Naplnený silou zážitkov zo života krajanov v USA, snaží sa rozširovať záujem o čítanie, tlač, naráža však na prekážky, ktoré zrejme naozaj odrážali realitu dobových problémov stretu nepotreby vzdelávať sa, podozrievavávemu vzťahu k literatúre, informovanosti o svete atp. Adaptácia tejto novely (Miro Dacho) je vtipným extraktom, ktorý sa v režijno-dramaturgickom koncepte (Kamil Žiška) snaží na jednej strane postihnúť špecifiká autorského myslenia Boleslava Bratislavského, na strane druhej autora predstaviť v interpretačnej nadstavbe, ktorá by ho mohla priblížiť aj súčasnému poslucháčovi Obsadenie: Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková , produkcia – Alena Rumanovská.

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. V poviedke Tuberáci sa Boleslav Bratislavský síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie zaoberá práve témou I.svetovej vojny a najmä jej dopadom na bežného človeka, vojaka, priameho účastníka. I táto, i ďalšie poviedky, ktoré reflektujú jeho osobnú skúsenosť z vojny sú poznačené extrémne negatívnymi zážitkami, deštrukciou človeka, spoločnosti, nádychom bez výdychu. Bratislavský je autorom dojmu, obrazu. Sleduje detaily, snaží sa ich popisovať a hľadať ich spojitosť s človekom a situáciou. Detail sa tak stáva nie len autorským a prozaickým gestom, ale plnohodnotne odráža vnútorný svet a prežívanie jeho postáv. Aj preto je hlavná postava poviedky človekom osamelým, hoci vystupuje pred spoločnosťou, človekom poznačeným smrťou, zomierajúcim, ale ešte stále žijúcim. Adaptácia Mira Dacha necháva priestor aj samotnému autorovi, ktorý v poviedke vystupuje ako pozorovateľ, ako ten, čo zapisuje a snaží sa (takisto smrťou poznačený) hľadať nový zmysel svojho života, mimo spomienky na vojnu, odtrhnúť sa od nej, možno práve cez tvorbu, cez „vypísanie“ sa z tohto fatálneho pocitu. Ťažko v tom hľadať optimizmus, hoci zbaviť sa nádeje by azda bolo predčasné. Nerobí tak ani Boleslav Bratislavský, ani Miro Dacho a nesmeruje k tomu ani režijný koncept Kamila Žišku. Pátranie po nádeji je totiž podstatnou aktivitou i v momente, keď človek už žiadnu cestu nevidí. Obsadenie: Matúš Kvietik, Dušan Kaprálik, Michal Jánoš, Juraj Predmerský a Laco Kerata Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková, produkcia – Ľudmila Sabová a Alena Rumanovská.

Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Prvú časť sme pripravili v našom cykle minulý rok (2018). Adaptácia druhej časti (autorky Michaely Zakuťanskej) je teda priamym pokračovaním príbehu-života Eleny Maróthy-Šoltésovej. Samotná novela (obe časti) je snahou zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k deťom a chápanie zodpovednosti voči nim, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i rozhlasového spracovania, v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Finálne tragédie, ktoré sú dejovou pointou oboch častí novely, sú tak síce smutným, ale hlboko ľudsky očistným zážitkom.

Naša zabudnutá klasika - Štefan Letz: Elév, pre rozhlas napísal Brian Brestovanský

Rozhlasová hra vychádza z prózy menej známeho dolnozemského slovenského spisovateľa prelomu 19. a 20. storočia, Gustáva Maršall- Petrovského. Poviedka Obete čiernych diamantov má výrazné autobiografické prvky: hlavná postava, Ďuro Brdinák je slovenský Američan, právnik s dolnozemskými koreňmi, ktorí prostredníctvom krajanských spolkov pomáha rodákom, ktorí prišli do Nového sveta za lepším životom. Aj trajektória spisovateľa Maršall-Petrovského viedla z rodného Báčskeho Petrovca cez štúdia práva v Prešove, ktoré však nedokončil, až do Ameriky, kam utiekol pred polročným trestom za poburovanie proti maďarskej národnosti. V Amerike pôsobil ako novinár, angažoval sa v krajanských spolkoch, písal poviedky, novely, literárno-historické práce, žil tu až do svojej smrti v roku 1916. Literárna tvorba Maršall- Petrovského má prvky realizmu, tematizuje v nej dôverne známe prostredia, typicky najmä prostredie slovenskej dolnozemskej dedinskej komunity, v tomto ohľade ho môžeme pokladať za literárneho predchodcu Janka Čajaka. Poviedka Obete čiernych diamantov, ktorá je podkladom pre rozhlasovú hru, je vo svojej prvej časti realistická s výrazným sociálnym podtónom – Ďuro Brdinák prichádza na pomoc pozostalým krajanov, ktorí zahynuli pri banskom nešťastí v Pennsylvánii. V druhej časti poviedky autor realistickú rovinu opúšťa a viac sa sústredí na ľúbostnú zápletku. Autorka Zuza Ferenczová sa vo svojej rozhlasovej dramatizácii sústredí a ďalej rozvíja prvú, realistickú časť poviedky, ktorá nám približuje neľahké životné podmienky východoeurópskych vysťahovalcov v Amerike na začiatku 20. storočia. S realizmom pracuje aj režijná koncepcia hry, ktorá sa hrá s reálnou dobovou zvukovou kulisou, rezignuje na hudbu, ktorú čiastočne štylizuje nahustením zvukov a celkovo evokuje industriálne, esteticky pochmúrne prostredie mestečka poznačeného intenzívnou ťažbou čierneho uhlia v Amerike začiatku 20.storočia. Účinkujú: Roman Ferienčík, Ondrej Kaprálik, Juraj Predmerský, Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Lucia Hurajová, Ľubica Očková-Konrádová, Helena Geregová, Lukáš Krčmár. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvukový majster: Stanislav Kaclík, réžia: Jaroslav Rozsíval.

Autorka Zuza Ferenczová vo svojom rozhlasovom spracovaní Bottovej balady spája minulosť s prítomnosťou. Jej hra je aktualizáciou, v ktorej autorka prevzala pôvodný Bottov rozprávačský rámec pltníkov, ktorí sa plavia dolu Váhom a umiestnila ho do súčasnosti. Pltníci prevážajú partiu výletníkov miestami, kam je zasadená Bottova balada o vdove, ktorá sa kruto zbavila svojej pastorkyne. Skôr než rozprávačmi, sú však komentátromi príbehu a priestoru, v ktorom sa odohral, toho ako sa zmenil vo vzťahu k minulosti. Pendantom žiarlivej vdovy z balady je hrdinka, ktorá sa plaví na plti a vo svojich vnútorných monológoch na základe osobnej bolestivej skúsenosti otvára tému ženského starnutia, žiarlivosti a zrady. Rovina súčasnej hrdinky - opustenej ženy a postavy vdovy z Margity a Besnej, ktorá je v autorkinej interpretácii rozprávačkou Bottovej balady, spolu zaujímavo komunikujú a prinášajú nový pohľad na Bottovo spracovanie starej povesti. Hra má sugestívny zvukový dizajn, s pôvodne komponovanou hudbou Rudolfa Pepuchu. Účinkujú: Elena Podzámska; Helena Krajčiová; Juraj Predmerský; Ivo Gogál; Ladislav Konrád; Ľubica Očková; Miroslav Trnavský. Autor hudby: Rudolf Pepucha, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela materáková, réžia: Táňa Tadlánková

Rozhlasová hra z cyklu Naša zabudnutá klasika. Emo Bohúň (1899 -1959) bol redaktorom a zakladateľom viacerých, prevažne humoristicky zameraných časopisov. Jeho literárna tvorba sa odvíja od jeho záľuby v zbieraní zaujímavých historiek, úsmevných príbehov a anekdot, ktoré vyšli v dvoch zbierkach memoárových próz: Zaprášené histórie (1948) a Dejiny veselé i neveselé (1960). Autorka Martina Vannayová si ako predlohu pre svoju dramatizáciu zvolila poviedku s mysterióznym nádychom, ktorá je situovaná do obdobia krátko po 1. svetovej vojne. Rozprávač príbehu sa vracia k podivným udalostiam a neuveriteľnej zápletke v živote svojho kamaráta, ktoré sa na prvé počutie nemôžu zdať skutočné. Účinkujúci: Jakub Rybárik; Přemysl Boublík; Lucia Vrablicová; Jozef Benedik; Edita Borsová; Miroslava Drínová; Štefan Martinovič; René Jankovič; Martin Vittek; Jozef Domonkoš; Michael Vrzala. Autorka: Martina Vannayová. Zvukový majster: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Laco Kerata.