Kontakty

Príbeh ako hádanka

Isaac Bashevis Singer bol židovský spisovateľ, ktorý písal v jazyku jidiš. Narodil sa v Poľsku, v roku 1935 sa presťahoval do Spojených štátov amerických. V čase, keď nadobudol pocit, že klasické rozprávačstvo sa stalo vymierajúcim umením, rozhodol sa tejto amnézii vyvarovať. Páčilo sa mu, keď bol príbeh NAOZAJ príbehom, so začiatkom a koncom, a rovnako tak aj s pocitom, že na konci sa NAOZAJ niečo stane. Zároveň len zaznamenával bez toho aby súdil, vychvaľoval či zatracoval. V roku 1978 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

„Jeho poviedky sú malé skvosty.“

Alena Smiešková

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Alena Smiešková, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

1.časť: Túžba po peknej vete

Rudo Sloboda neraz hovoril o zrozumiteľnej, presnej a zreteľnej knihe, ktorú si každý, ak bude mať záujem, môže prečítať. A presne tak isto aj písal. Po dvoch desaťročiach od jeho smrti možno pozorovať, že tých Slovákov, ktorí ho prečítali, je viac ako dosť. Vari žiaden iný povinný maturitný spisovateľ nemá takú širokú čitateľskú základňu ako on. Zrejme najuznávanejší autor svojej éry je taktiež považovaný za prvého Slováka v (pomyselnom) poradí, ktorého by mali čítať aj mimo slovenského jazykového prostredia. Po celý život ho sprevádzalo autorské gesto, pri ktorom nechal svojho hrdinu „naivne“ filozofovať zároveň o vysokom aj o nízkom. Takto vznikol aj jeho debutový román Narcis (1965).

„To, že Sloboda dokáže v jednej alebo dvoch vetách spojiť vysoké a nízke, je presne to, čo nás na živote irituje a čo všetci naozaj zažívame.“

Zora Prušková

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Zora Prušková, Csc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Rudolf Fritzmann

Sundays with RSI. Music, good vibes and good wishes from our listeners.

Hitparáda, ktorú každý týždeň zostavuje v spolupráci s poslucháčmi Rádia Regina Ľuboš Černák.

2.časť: Ušľachtilý grafoman

Rudo Sloboda si od začiatku 70.rokov písal denník a je známe, že na základe denníkových zápiskov vznikali aj jeho najznámejšie rukopisy. Takým je napríklad aj román Rozum (1982), v ktorom sa vyrovnáva so smrťou otca a prácou filmového scenáristu, ale napríklad aj román Stratený raj (1983), kde dokumentárnym spôsobom popisuje svoje protialkoholické liečenie. Je to vzácny fenomén slovenskej prózy - Sloboda sa pred čitateľom odhaľuje takpovediac na dreň. Po páde komunizmu šíril svoju poetiku a názor na svet aj ako dramatik. Dlho očakávané inscenácie Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1995) sa zaradili k najnavštevovanejším a zrejme aj k najväčším divadelným udalostiam svojej éry. Texty koketujúce s univerzom jednotlivého ľudského života (na základe osudu jeho matky) s tým, čo príde po živote, sa, bohužiaľ, dočkali tragického prídavku v smrti svojho tvorcu.

„Jeho samovražda má pre mňa logiku práve v tom celoživotnom zápase byť sám pre seba zodpovednou autoritou.“

Zora Prušková

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Zora Prušková, Csc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Stanislav Kaclík

Pripravila Miroslava Gavurová v spolupráci s Jánom Gavurom.

Pripravila Helena Himičová.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Igorom Hochelom.

Pripravila Helena Himičová.

Básne ako zátišia

Básne v dvanástich zbierkach Štefana Strážaya očisťujú a zostrujú ľudské zmysly. Strážay váži každé jedno slovo a zároveň je veľmi presný. Už výber jeho slov je veľmi precízny - niektoré pojmy tvoria akési základné kamene jeho poézie (napr. čerešňová kôstka, marhuľová kôstka, jabloň, váza, stôl, stoličky). Vo svojej podstate to nie je subjektívny tvorca a aj keď píše o sebe, píše o človeku ako takom. V prvej zbierke Veciam na stole (1966) hovorí o pocitoch mladého človeka, o láske a o predmetoch, ktoré ho obklopujú. Počiatočný vzťah k skutočnosti je vybudovaný na vnímaní sveta ľudskými zmyslami. Strážay postupne nadobúda nové životné skúsenosti a sféra jeho záujmu sa presúva k sociálnym témam, k človeku ako ľudskej bytosti, etickým vzťahom človeka k skutočnosti. Po dopísaní poslednej zbierky Interiér (1992) dospel k presvedčeniu, že ako tvorca povedal všetko, čo mal, chcel a mohol. A svojmu presvedčeniu aj ostal verný.

„Svet preňho nie je predmetom, ktorého by sa chcel zmocniť. Je preňho oblasťou, v ktorej chce žiť. Chce byť, chce jestvovať.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret ukážok: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits