Kultúrne správy Rádia Devín

Fíčer Terezy Simanovej je intímnym portrétom spisovateľa a vysokopostaveného komunistického funkcionára Ladislava Novomeského. Príbeh jeho života je rozprávaný z pohľadu jeho manželky Karly Novomeskej, rod. Marešovej. Poodhaľuje nielen ich spoločný súkromný život poznamenaný Novomeského politickou kariérou a s tým súvisiacimi vzostupmi a pádmi, ale i spletité vzťahy, skutočné charaktery a pozadie rozhodnutí, ktoré písali históriu.

Autorský dokument Jána Sklenára pripravený k uvedeniu pôvodnej rozhlasovej hry: Čierny Regen Ovídius: Biely Regen Markus Aurélius, ktorú pre RTVS špeciálne napísal významný súčasný nemecký autor Werner Fritsch. Ústrednou postavou tejto hry vo veršoch je Faust, intelektuál germánskeho pôvodu. V snahe vyrovnať sa so smrťou sa vydáva na cestu. Plaví sa Regenom a Dunajom, riekami spomienok, dejín a útržkov filozofií, ovládajúcich od staroveku priestor strednej Európy, ktorý ho zrodil a formoval, nachádza možnú záchranu alebo vidí nádej v návrate ku hodnotám stoickej filozofie, reprezentovanej Marcom Aureliom a mýtickému svetu, ktorý tu zastupuje Ovidius a jeho dielo. Ovidius, vyhnaný na Tomis (do dnešnej rumunskej Constanzy) a Marcus Aurelius pri Hrone sa Faustovi stávajú sprievodcami na jeho putovaní kontinentom a časom, podobne ako sú Vergilius a Beatrice sprievodcami Danteho pri putovaní Peklom, Očistcom a Rajom v Božskej komédii.

Gogoľova satirická hra Revízor je v každom spoločenskom zriadení a politickom systéme stále platná a aktuálna. Jeho presná charakteristika postáv, ich vlastnosti presne karikujú ľudské konanie, akým je donášanie, podplácanie, túžba „vlichotiť sa do priazne" a úplne jednoduchá ľudská hlúposť. Popri zábave núti človeka aj premýšľať, poskytuje mu paralely zo súčasnosti. Nikolaj Vasiljevič žil a tvoril v prvej polovici 19. storočia a považujeme ho za zakladateľa ruského realizmu. Jeho dielo, najmä groteskné fantastické poviedky, satirická dráma Revízor a román Mŕtve duše sú klasikou. Gogoľ svoju najslávnejšiu hru - Revízor predstavil publiku v roku 1836. RTVS - RD pripravuje prvú rozhlasovú adaptáciu tejto hry... Vo fíčri Gogoľov Revízor a jeho podoby autorka Gabriela Horečná predstaví okrem iného rovnomennú divadelnú hru z roku 1953 s košickými hercami, operu Revízor od autora Egk -a Wernera, ktorú v roku 1960 nahral Slovenský orchester Bratislavského rozhlasu - obe sú zaznamenané v archíve Slovenského rozhlasu - a napokon realizáciu rozhlasovej adaptácie satirickej hry Revízor pod vedením režisérky Táne Tadlánkovej.

Po významným národných dejateľoch máme pomenované námestia, ulice a dokonca aj vesmírne telesá - planétky. Je to prejav úcty voči týmto osobnostiam, ako však vyzerá naše vlastenectvo z odstupu 190 miliónov kilometrov? Vo fíčri Barbory Hrínovej prehovorí samotná planétka 3730 pomenovaná podľa Jozefa Miloslava Hurbana. Na veci národné sa pozerá z inej, relativizujúcej, ale aj humornej perspektívy.

Utečenci, ktorí prichádzajú do našej krajiny musia čeliť mnohým prekážkam. Čím všetkým musia prejsť a ako sa vyrovnávajú s obdobím čakania a neistoty? Fíčer Debory Pastirčákovej prináša v období Veľkonočných sviatkov citlivý pohľad na príbehy ľudí, ktorých nepriaznivá situácia vyhnala zo svojich domovských krajín. Dokáže ich naša väčšinovo kresťanská spoločnosť prijať nezávisle od ich pôvodu a náboženstva?

V októbri roku 1987 vyšla ochranárska publikácia Bratislava/nahlas, ktorú mnohí prirovnávajú k českej Charte´77. Skupina aktivistov a odborníkov v nej presne pomenovala ekologické a sociologické problémy vtedajšej Bratislavy. Táto pololegálna aktivita, pochopiteľne, neunikla pozornosti Štátnej bezpečnosti, no všimli si ju aj viaceré renomované zahraničné médiá. Dokumentárny fíčer Jána Púčeka NAHLAS! venovaný tridsiatemu výročiu tejto publikácie však nie je len spomienkou na jeden starý ekologický výstrelok. Autori Bratislavy/nahlas Ján Budaj, Mikuláš Huba, Eugen Gindl a Gabriela Kaliská sa cez optiku zeleného ekologického zborníka pozerajú aj na súčasnosť. A je zrejmé, že odkaz Bratislavy/nahlas spred tridsiatich rokov je aktuálny aj dnes. Obsadenie: Autor: Ján Púček Účinkujú: Ján Budaj, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská Čítač 1 BA/nahlas: Přemysl Boublík Čítač 2 Piskorová: Lucia Vrablicová Čítač 3 Voice of America: Ondřej Šrámek

V októbri roku 1987 vyšla ochranárska publikácia Bratislava/nahlas, ktorú mnohí prirovnávajú k českej Charte´77. Skupina aktivistov a odborníkov v nej presne pomenovala ekologické a sociologické problémy vtedajšej Bratislavy. Táto pololegálna aktivita, pochopiteľne, neunikla pozornosti Štátnej bezpečnosti, no všimli si ju aj viaceré renomované zahraničné médiá. Dokumentárny fíčer Jána Púčeka NAHLAS! venovaný tridsiatemu výročiu tejto publikácie však nie je len spomienkou na jeden starý ekologický výstrelok. Autori Bratislavy/nahlas Ján Budaj, Mikuláš Huba, Eugen Gindl a Gabriela Kaliská sa cez optiku zeleného ekologického zborníka pozerajú aj na súčasnosť. A je zrejmé, že odkaz Bratislavy/nahlas spred tridsiatich rokov je aktuálny aj dnes. Obsadenie: Autor: Ján Púček Účinkujú: Ján Budaj, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská Čítač 1 BA/nahlas: Přemysl Boublík Čítač 2 Piskorová: Lucia Vrablicová Čítač 3 Voice of America: Ondřej Šrámek

Jednu vec majú Vianoce a vlaky spoločnú. Spájajú ľudí. Autorka fíčru Eva Križková sa vydáva na autentickú cestu vlakom naprieč Slovenskom, na ktorej stretáva rôznych cestujúcich, ich želania a problémy. Anketový záznam nadobúda vo výsledku formu rozhlasového roadmovie, v ktorom sa samotná cesta stáva cieľom a Vianoce rámom pre zrkadlo aktuálneho psychického rozpoloženia Slovenska. Skončí táto cesta happy endom? Obsadenie: Zuzana Golianová Martin Ježek Eva Križková Valika Maličká Jakub Sopko Žiaci 1.B základnej školy na Jeséniovej ulici v Bratislave A cestujúci vo vlakoch ŽSR

Csaba Molnár: Chceš rozšíriť pravdu? Sprav z nej vtip- sa riadi základnou podstatou aforizmov - sú totiž niečím medzi filozofiou a umením - od filozofie majú spôsob akým sa pýtajú, od umenia spôsob, akým odpovedajú. Komické varieté rôznych krátkych etúd hľadajúcich odpovede na otázky o šťastí, o prežití a o ľudských vzťahoch. V hľadaní nám pomôžu slovenskí a svetoví aforisti - niektorí v podobe svojej tvorby, a niektorí aj osobne. Pred fíčrom ale varujem našich poslucháčov slovami Petra Gregora: Nemýľ si aforizmus s pravdou. Tvorí len jej vtipnejšiu polovicu.

V novovzniknutom Československu po roku 1918 príslušníci zahraničného vojska, ktoré až dodatočne bolo pomenované ako československé légie, boli jednou z najdôležitejších opôr vznikajúcej demokratickej republiky. Legionári boli jadrom pri budovaní československej armády ,mnohí z nich sa stali vynikajúcimi dôstojníkmi a generálmi. Tisícky z nich sa stali súčasťou štátnej správy, finančnej polície, žandárstva, ale väčšina sa vrátila k pôvodným povolaniam. Mnohí z nich sa však opäť zachovali statočne a zapojili sa do protinacistického odboja, do Slovenského národného povstania alebo do zahraničného vojska na východnom, západnom fronte alebo počas bojov v severnej Afrike.