Kultúrne správy Rádia Devín

Fíčer sa venuje téme rodinných kroník, ktorými sa stali kalendáre, či Biblie, spevníky a podobne, do ktorých si rodina značila významené udalosti ako narodenie, úmrtia či sobáše. Rovnako sa rodinnými pokladmi stali aj listy, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.

Wanda Gregorová:Jednoruký veterán / Fíčer Wandy Gregorovej upriami náš pohľad na storočie, ktoré môžeme pokojne nazvať storočím zrodov a prerodov, ale aj paradoxov, na 20. storočie. Jeho hlavnou témou je príbeh Eduarda Gregora z Tajova pri Banskej Bystrici - mladého veterána, ktorého životnú cestu zmenila krutosť prvej svetovej vojny, krutosť, akú ľudstvo dovtedy nepoznalo a stála život 60 miliónov ľudí. Práve vďaka tomuto vojnovému šialenstvu sa však mladý vojnový veterán Eduard Gregor stal niekým, kým určite nemal v pláne stať sa. Aká bola jeho cesta nečakanej premeny a čo priniesla tým, ktorí Eduarda Gregora stretli? Jeho nový život sa začal odvíjal v novej krajine, ktorá dovtedy neexistovala – v Česko-Slovensku. Jeho príbeh je príbehom paradoxov, silnej vôle a veľkej lásky k ľuďom a hodnotám, ktoré vytvorili.

Pestrá mozaika fiktívnych Haškových monológov, korešpondencie, súčasných Válekových reportáží aj novinových „lokálok“ s prekvapivou pointou a Haškových krátkych próz súvisiacich so Slovenskom. V relácii sa prekrývajú viaceré žánre. Ide o neskrývaný zámer, pretože sám Hašek svoje slovenské cesty 1900 – 1903) stvárnil „multižánrovo“ – od klasickej reportáže, črty, poviedky a humoresky až po denníkové zápisky

Všetci sa zhodnú na tom, že umenie a kultúra sú dôležitou súčasťou života. Zväčša však len potiaľ, pokiaľ za ne netreba zaplatiť. Aký je život tvorcov a ako naň vplýva finančná situácia a postavenie umenia na Slovensku sa dozvedáme v rozhovoroch s Lenkou Horinkovou, bývalou operrnou režisérkou, Vladom Jančekom spisovateľom, hudobníkom, výtvarníkom Ferom Guldanom a ďalšími. Účinkujúci: Terézia Križková; Omar Mirza; Jana Porubcová; Lenka Horinková; Ján Ballx; Vladimír Janček; František Guldan

Od päťdesiatych rokov sa Slovensko nevídane začalo urbanizovať a modernizovať. Nové závody, továrne, fabriky a komíny ozdobili mladú krajinu, z maličkých sídiel sa začali rodiť mestečká a mestá. Každý nový podnik potreboval mohutnú pracovnú silu a tú nachádzal v zabudnutých rurálnych regiónoch. Ľudia zvyknutí na jednu izbicu, vodu zo studne a hospodárske zvieratá sa sťahovali z dedín do rastúcich miest plných panelových domov, pevných podláh, teplej vody, splachovacích záchodov a výťahov. Autor: Mišo Hudák; Dramaturgia: Terézia Križková; Redakčne pripravila: Dominika Udvorková

Na jeseň 1938 sa na Slovensku v priebehu niekoľkých mesiacov začala rúcať demokracia. Po vyhlásení autonómie ľudáci odstraňovali politických súperov a vo voľbách už bola iba jediná kandidátna listina. Svoje kroky obhajovali záchranou slovenského národa, jeho budúcnosť však spájali s nacistickým Nemeckom. Ako sa táto cesta začala a mohol byť vývoj iný? Počúvajte túto epizódu Po stopách pamäti s Evou Bestvinovou.

| Hostia: Pavol Makyna (historik Historického ústavu SAV). | V nahrávkach z archívu: Tido J. Gašpar, J. Tiso, A. Hlinka, A. Mach, V. Bystrický, O. Podolec, T. Klubert.

| Október 1938: Slovensko na ceste k totalite.

| Pripravila: Eva Bestvinová.

| Po stopách pamäti pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére každú nedeľu po 22:20 v Rádiu Slovensko.

David Horinek: Mýtus MR. Štefánik /Pojem legenda, môžeme v širšom slova zmysle vnímať ako glorifikujúci príbeh, o nejakej významnej osobe, udalosti, niečom známom alebo významnom, ktorý ale nie je úplne založený na pravde. Podobne je to aj s mladým slovenským generálom, francúzskym občanom, ministrom vojny. Jeho predčasná smrť priniesla potrebu dostať jeho životný príbeh do povedomia národa. Všetci si ho prisvojili, ľudáci, socialisti a rôzne ďalšie prúdy, okrem komunistov. Na tom môžeme sledovať ako sa samotný príbeh transformoval. Fíčer k 100. výročiu úmrtia M.R. Štefánika je o objavovaní Štefánika a hľadaní informácii, ktoré by jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili mýty, ktoré o ňom vznikli. Fakty a historický obraz sa môžu zásadne líšiť. Autor ponúka zamyslenie nad tým, čo o ňom ako Slováci vieme a aký obraz vytvára o Štefánikovi spôsob edukácie na školách.

Barbora Sliepková: Oka mih/ Žmurknutie uzávierky. Kedysi vzácna chvíľa, dnes každú sekundu zatvára viečka nespočítateľné množstvo fotoaparátov všetkých druhov. Babka fotí na tablet vnukove prvé kroky, chlapík na stavbe zaznamenáva závady, dievčatá sa tešia z výbornej zmrzliny. Obrazy neustále reprodukujeme, kopíme. Zmenil sa náš vzťah ku fotografií? Mam pocit, že sme sa k fotografiám prestali vracať, slúžia v danom momente v danej chvíli, dôležitý je akt fotenia menej ako výsledné archivované momentum. Okrem rozhovorov s renomovanými slovenskými fotografmi sa pokúsime zachytiť príbehy amatérskych fotografov s výnimočným vzťahom ku fotografií. Fotografia zmrazí realitu, okamih. Na ploche rozhlasových rozhovorov však obrazy neprekričia to, akým spôsobom budú protagonisti verbalizovať svoj vzťah k obrázkom, či k aktu tvorby fotografie.

Fíčer Juraja Šlauku k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského prostredníctvom archívnych nahrávok rozpráva príbeh jej študentov a pedagógov v kontexte československých dejín 20. storočia. Meditatívne tempo rozprávania a absencia autorského komentáru ponúkajú poslucháčovi priestor na hlbšie zamyslenie sa nad míľnikmi, ktoré formovali našu spoločnosť.

Teodor Kuhn: Viliam Žingor - Partizán/ Viliam Žingor je slávny slovenský partizán a obeť zmanipulovaného súdneho procesu. Prvý krát sa stal hrdinom, keď sa postavil mnohonásobnej presile nacistických vojsk. Druhý krát sa ním stal, keď bezprostredne po vojne prezrel potemkinovskú fasádu socialistického bludu a tým pre režim predstavoval také riziko, že ten radšej zrežíroval jeho súdnu vraždu, akoby mal čeliť jeho kritike. Príbeh Viliama Žingora naplno odhaľuje tvár oboch režimov - nacistickej aj komunistickej diktatúry a ukazuje ich blízku podobnosť.