Kultúrne správy Rádia Devín

Dominika Udvorková - Juraj Šuster: Hranica / Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia Hitler rozbíja mladú ČSR. Rusínske obyvateľstvo žijúce na východe bývalej republiky sa ocitá pod nadvládou dvoch satelitných štátov nacistického Nemecka – Slovenského štátu a hortyovského Maďarska. V rámci nových hraníc oboch režimov Rusíni odrazu predstavujú menšinu. Po dvoch dekádach demokracie, rozvoja a kultúrneho rozmachu sa rusínske obyvateľstvo muselo vyrovnať s novou realitou, ktorú predstavovala blížiaca sa druhá svetová vojna.

Barbora Berezňáková: Spýtaj sa vašich 89/ Československo a jeho socialistická minulosť je súčasťou mentálnej výbavy našej krajiny, ktorá aj dnes potrebuje spoločenskú reflexiu. Udalosti novembra 1989 sú stále živými. Nielen medzi našimi starými rodičmi, ale aj kamarátmi a kolegami. Cez príbehy bežných ľudí, ktorí majú na tieto dni silnú spomienku, chceme vytrhnúť tieto zásadné udalosti z učebníc dejepisu a zasadiť ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a ich skúseností, ktoré našu krajinu formujú dodnes. Fíčer je kombináciou osobných zážitkov a výpovedí jednotlivcov i vnútorným monológom počas cesty režisérky za jednotlivými ľudmi po Slovensku, reflexia nad tým, čo hovoria a prepojenie na súčasnosť.

Ak rozpoviete dobrý príbeh s uveriteľnými postavami, ľudia si ho budú pamätať. Nikto nevie prečo, ale naša myseľ má príbehy rada. Soňa Koželová nám vo fíčri predstaví nevšedný a zaujímavý osud človeka, ktorému sa rozprávanie príbehov stalo životnou cestou. Jedná sa o výnimočnú osobnosť slovenskej kinematografie, Oskarom ovenčeného producenta - Jána Mojita. Autorka: Soňa Koželová. Respondenti: Ján Mojto, Patrik Pašš, František Mikloško. Dramaturgicky a redakčne pripravili: Zuzana Belková a Dominika Udvorková. Majster zvuku: Andrej Klimits. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann.

V roku 2020 je to presne 365 rokov od ukončenia úprav interiéru baziliky Svätého Egídiav Bardejove. Do mobiliára chrámu v tom čase pribudla nová renesančná brána. Počas jej reštaurovania 22. januára 2019 v ateliéri akademického sochára a reštaurátora Martina Kutného objavia pod renesančnou rezbou pôvodnú stredovekú bránu z čias Mateja Korvína. Jej rozmery a zachovalosť ju robia absolútnym európskym unikátom. Príbeh objavu, interpretáciu symboliky rezby pôvodnej aj doplnenej renesančnej brány, historický kontext a miesto brány v bardejovskej bazilike vám predstavia akademický sochár a reštaurátor Martin Kutný, historik a archeológ Pamiatkového úradu Peter Harčár a redaktor Jozef Palaščák.

Martin Gonda: Sto sezón/ Tento rok si pripomíname 100. výročie Slovenského národného divadla. Môžeme konštatovať, že máme vlastnú storočnú skúsenosť a tradíciu národnej profesionálnej divadelnej kultúry. Je to výrazný medzník, ktorý uzavrie jednu epochu jej činnosti a otvorí odpočet pre nové storočie vývoja. Aká budúcnosť čaká Slovenské národné divadlo?

(R) Kremnické vrchy

Aj tento týždeň sa za novými trackmi skrývalo dosť zaujímavého. Channell sa kedysi na škole v Manchestri spoznal s Motivom a práve ten ho nasmeroval k produkcii DNB. Dnes vydáva na Soul In Motion a jeho nový track má krásny Marcus Intalex feeling.

GEST zase pokračuje po novom už iba ako sólo projekt na vlastnom novom labeli Deep method. QZB pri novom albume upustili od technického perfekcionizmu a idú viac po emóciách. A čo Submorphics? Ten má krásne nové EP plné jeho typického nostalgicky-vesmírneho soundu.

K tomu výborný Anile, Gamma na Dispatchi, stále fresh Skylark a veľa ďalšieho.

Debora Pastirčáková: Paralelný domov/ Keď je nám ťažko, keď sa cítime ohrození, chceme byť pri tých, ktorí nás podržia a ktorých podržíme my. Chceme mať pocit, že sme niekde, kde vieme, na koho a kam sa obrátiť. Chceme byť na mieste, odkiaľ aj keď nebudeme môcť odísť, tak tam bezpečne prežijeme. Fíčer Paralelný domov zachytáva príbehy mladých ľudí, mileniálov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli odísť zo Slovenska a žiť v zahraničí. Autorka ich postavila pred otázku, kde je vlastne ich domov a čo to pre nich znamená. Je veľmi ťažké túto otázku zodpovedať. Definície domova sú totiž veľmi krehké a premenlivé.

Kristína Lapšanská: Kohwald a Štúrovci /Meruôsme roky, nie len na Slovensku, ale aj v celej Európe, nesú prívlastok „revolučné“. Svieža, jarná vlna povstaní sa šírila naprieč krajinami a postupne zasievala myšlienky o slobodných národoch, ktoré dovtedy ničilo neúrodné prostredie feudalizmu. „Jar“ prišla aj na územie Slovenska. Revolúcia rozkvitla aj v mnohých kútoch našej krajiny. Sloboda sa urodila aj neďaleko Levoče, v tieni stáročných líp – na Kohlwalde. Kto ju zasial vyrozpráva fíčer.