Mnohokrát sa stretávame s argumentom: "Nechodím do kostola, lebo máme takého alebo takého farára." Kde je vlastne problém, vo farárovi alebo v osobe, ktorá nechce chodiť do kostola?

Vo Sv. písme Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." Prečo sa potom modlíme ku rôznym svätým? Nestačí sa modliť k Ježišovi?

Stále počúvam, že máme počúvať Boží hlas. Je to vôbec možné počuť Boha? Dá sa ho počuť ako nejaký hlas, ktorý ku mne hovorí?

Alebo ak sa prihovára prostredníctvom myšlienok/obrazov, ako mám vedieť, že myšlienka/obraz je od neho a nie môj výmysel?

Nikde v biblii som nenašiel zmienku o odpustkoch. Kto to vie garantovať, že dušiam na základe našich modlitieb budú naozaj odpustené tresty za ich hriechy?

Môže byť nálepka, že som kresťan prekážkou alebo akousi diskvalifikáciou vo verejnom živote? Majú sa kresťania vôbec angažovať v politike?

Ako mám rozpoznať, či mám alebo nemám duchovné povolanie? Čo je potrebné spraviť, aby som to správne rozlíšil?

Už ma to unavuje, neustále sa vo vzťahu vracať ku starým veciam, stále si vyhadzovať na oči, kto komu čo urobil a pripomínať si predošlé zranenia. Ako sa z toho bludného kruhu dostať von? Je vôbec možné vrátiť do vzťahu pokoj a harmóniu? Čo s tým?

Je aj občasné užívanie malého množstva marihuany považované za hriech? Treba sa z toho spovedať?

Vypočujte si novú časť relácie Prečo, otče na tému - Je pápež neomylný?

Často vidíme mamičky s novorodencami, ktorí majú na ruke alebo na kočíku uviazanú červenú šnúrku, aby ich chránila pred urieknutím. Ochráni nás naozaj červená šnúrka pred urieknutím?